Obrátenie z pohľadu ruského teológa

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Obrátenie z pohľadu ruského teológa

Volokolamský metropolita Ilarion Alfejev pri prednáške. Foto: cuvantul-ortodox.ro

Na rozdiel od občianskeho zákonodarstva, ktoré necháva po zločine bezpodmienečne nasledovať príslušný trest, Boh oslobodzuje od trestu za hriechy, keď ich človek úprimne oľutuje, odvráti sa od cesty zla a vydá sa cestou dobra.

Cirkev nie je povolaná, aby obžalúvala človeka v hriechoch, ale aby mu pomáhala uvedomovať si ich, aby ho liečila. Liekom proti hriechu je obrátenie.

Neexistujú hriechy, ktoré by nemohli byť uzdravené skrze obrátenie. Pán Ježiš Kristus hovorí: „Každý hriech a rúhanie bude ľuďom odpustené, ale rúhanie proti Duchu nebude odpustené“ (Mt 12,31). Pod rúhaním proti Svätému Duchu sa rozumie obvykle tvrdošijné odmietanie Božej vôle, vedomý vstup do konfliktu s Bohom, nevôľa oľutovať svoje hriechy a polepšiť sa. 

Obrátenie nie je to isté ako ľútosť. Ľútosť ako žiaľ nad nejakým spáchaným hriechom môže byť neplodná. Judáš, ktorý zradil Spasiteľa za tridsať strieborných, oľutoval a vrátil peniaze veľkňazom a starším so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv“ (Mt 27,3-4). Pritom neuskutočnil obrátenie, nevrátil sa do spoločenstva učeníkov, ale spáchal ťažký hriech, ktorý ešte zväčšil jeho vinu: samovraždu. V protiklade k tomu Peter, ktorý zaprel Krista, trpko oplakal svoje zapretie (Mt 26,69-75), vyznal svoju lásku k nemu a dokázal ju so všetkou hrdinskou odvahou vo svojom nasledujúcom živote a vo svojej smrti ako mučeník (Jn 21,15-19).

Obrátenie sa nevyčerpáva v konštatovaní faktu hriešneho skutku a v ľútosti nad ním. Obrátenie je celý duchovný komplex, ktorý zahŕňa každodenné spytovanie svedomia, žiaľ nad spáchanými hriechmi a schválenými hriešnymi myšlienkami, úsilie pokiaľ možno skorigovať príčinné zlo, neustálu prácu na sebe s cieľom duchovného sebazdokonaľovania. Obrátiť sa znamená zmeniť svoje zmýšľanie a svoj spôsob života, nahradiť hriešne skutky opačnými skutkami, prijať kresťanský komplex mravných hodnôt, plniť Božie prikázania, neprestajne sa usilovať o dobro, nielen v skutkoch, alebo aj v myšlienkach a pocitoch.

Apoštol Pavol vyzýva kresťanov v Efeze: „Vyzlečte si starého človeka s predchádzajúcim spôsobom života, ktorý hynie klamnými žiadosťami, obnovte sa duchovným zmýšľaním a oblečte si nového človeka, stvoreného podľa Božieho obrazu v spravodlivosti a pravej svätosti“ (Ef 4,22-24). Vnútorná duchovná obnova skrze obrátenie vedie k dokonalému mravnému znovuzrodeniu človeka.

Boh odpúšťa hriechy

Obrátenie necháva človeka vrátiť sa k Bohu, ktorý miluje každého človeka a čaká, že človek sa odvráti od svojho hriešneho spôsobu života a vráti sa k nemu. V Starom zákone Boh hovorí: „Nemám záľubu v tom, aby zomrel bezbožný, ale aby sa bezbožný vrátil zo svojej cesty a žil“ (Ez 33,11).

V Novom zákone je téme obrátenia venované podobenstvo o stratenom synovi, ktoré Ježiš predniesol na ceste do Jeruzalema: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A otec im majetok rozdelil. Po niekoľkých dňoch si mladší syn všetko vzal, odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trpieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u jedného obyvateľa krajiny. Ten ho poslal na svoje pole pásť svine. Túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale ani tie mu nikto nedal. Vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov. Vstal teda a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. Ale otec povedal svojim sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Vezmite vykŕmené teľa a zabite ho! Jedzme a radujme sa, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil. Bol stratený, a našiel sa. A všetci sa začali radovať“ (Lk 15,11-24). 

V tomto podobenstve je obrátenie predstavené ako etapovitý proces, ktorý sa začína tým, že stratený syn vstúpi do seba, spomenie si na svojho otca a rozhodne sa vrátiť sa k nemu. Nezostane pri slovách, ale prejde k skutkom. Avšak hlavnou postavou podobenstva nie je syn, ale otec, ktorý symbolizuje Boha. Keď sa človek vráti k Bohu a uskutoční obrátenie, Boh ho nesúdi, ale prijíma ho s otvoreným náručím.

Podobenstvo ukazuje, že obrátenie je stále pohybom stretnutia medzi Bohom a človekom. Otec v podobenstve jednoducho nečaká, kým syn k dôjde, ale beží mu v ústrety. Z úst otca nepočuť ani jediné slovo odsúdenia alebo výčitky.

Pán Ježiš Kristus o sebe hovorí: „Neprišiel som svet odsúdiť, ale svet spasiť“ (Jn 12,47). Žene, ktorá bola prichytená pri cudzoložstve, povie: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil? ... Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8,10-11). Keď farizej očakáva, že Ježiš odsúdi ženu, hriešnicu, ktorá mu pomaže vzácnym olejom nohy, Ježiš jej namiesto odsúdenia povie: „Odpúšťajú sa ti hriechy ... Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“ (Lk 7,48.50).  O tých, ktorí sa obrátili na kázanie Jána Krstiteľa, Ježiš farizejom povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu“ (Mt 21,31-32).

Na obrátenie nie je nikdy neskoro

Na obrátenie nie je nikdy neskoro, a dokonca aj ten najzarytejší zločinec sa môže na konci svojho života obrátiť a dosiahnuť odpustenie od Boha. Toto ukazuje príklad kajúceho lotra. Keď bol ukrižovaný spolu s Ježišom, spoznal hriešnosť svojho skoršieho života a obrátil sa na neho so slovami: „Ježišu, spomeň si na mňa, kde prídeš do svojho kráľovstva. On mu odpovedal: Veru, hovorím ti: Ešte dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23,42-43).  

Zároveň nikdy nesmieme odkladať obrátenie, pretože smrť môže stretnúť človeka náhle. Na otázku týkajúcu sa Galilejčanov, ktorých zavraždili na Pilátov príkaz, Ježiš odpovedá: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete“ (Lk 13,1-3). 

Osud človeka vo večnosti závisí od toho, ako žil svoj život na zemi, ako stvárňoval svoj vzťah k Bohu. Na rozdiel od občianskeho zákonodarstva, ktoré necháva po zločine bezpodmienečne nasledovať príslušný trest, Boh oslobodzuje od trestu za hriechy, keď ich človek úprimne oľutuje, odvráti sa od cesty zla a vydá sa cestou dobra.

 

Metropolit Hilarion (Alfeyev): Katechismus. Kleine Wegbegleitung im orthodoxen Glauben, Muenster 2017. Preložil o. Ján Krupa.    

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo