Svätý Justín Filozof a Mučeník pre teológov

Svätý Justín Filozof a Mučeník pre teológov

Justín, zahalený vždy v plášti filozofa, ako prvý kresťan narábal s aristotelovskými kategóriami, používal filozofickú terminológiu v kresťanskom myslení a harmonizoval vieru a rozum.

Najväčšieho apologistu 2. storočia a rodáka z Flavie Neapolis, dnešného Nablusu, v Palestíne (I Apol. 1,1) priviedlo hľadanie pravdy postupne k rozličným filozofickým školám - stoickej, peripatetickej, pytagorejskej a platónskej (Dial. 2,1-6) - a nakoniec ku kresťanstvu, „jedinej spoľahlivej a dôstojnej filozofii“, ktorú mu odhalil „jeden starec“ (Dial. 3-8).

Filozofická škola v Ríme

Po konverzii (132-135) Justín odišiel do Ríma. Vo večnom meste napísal (148-161) Apológie adresované cisárovi Antoninovi Piovi (138-161; druhá apológia bola pôvodne dodatkom alebo následnou edíciou prvej apológie).

V Ríme vznikol aj Dialóg s Tryfónom, ktorý je najstaršou zachovanou kresťanskou apológia proti židom. Tento spis je neskorší ako Apológie (Dial. 120,6; jeho úvod a časť jeho 74. kapitoly sa stratili).

Len tieto Justínove diela sa nám zachovali „celistvo“, a to v jedinom rukopise z roku 1364 (Paris. Gr. 450).

Medzi Justínových učeníkov patril Tacián Sýrsky. Podľa autentického Martyrium SS. Justini et sociorum VI Justína odsúdili na smrť spolu s jeho šiestimi učeníkmi za pôsobenia rímskeho prefekta Rustica, niekedy medzi rokmi 163 až 167.

Russel J. DeSimone OSA z Villanovskej univerzity v USA vyzdvihol, že „Justín, zahalený vždy v plášti filozofa, ako prvý kresťan narábal s aristotelovskými kategóriami, používal filozofickú terminológiu v kresťanskom myslení a harmonizoval vieru a rozum“. DeSimoneho zhrnutie Justínovho myslenia prinášame v nasledujúcich riadkoch (NDPAC 2007).

Justínova náuka

Justínovou ústrednou témou je Boží stvoriteľský a spásny plán (oikonomia), ktorý oznámil a dovŕšil Kristus – Logos: v tomto Božom pláne nachádza svoje miesto múdrosť antických predkov. Justínovým základným predpokladom je to, že ľudský rozum (logos) je spoluúčasťou na Slove (Logos): v každom človeku je „semeno (sperma) Loga“, ktoré vyplýva z pôsobenia „Slova, ktoré rozsieva semeno: spermatikos Logos“ (II Apol. 7,3; 13,3).

Justín siaha po tejto stoicko-platónskej predstave, aby vysvetlil, že „Kristus je Boží prvorodený, Logos, na ktorom má spoluúčasť každý človek a všetci, ktorí žijú v zhode s Logom, sú kresťanmi, ako medzi Grékmi Sokrates a Herakleitos a ľudia ako oni“ (I Apol. 46,2-3). Neúplné alebo nejasné pravdy filozofov boli len „semenami Loga“.

Vzhľadom k tomu, že kritériom pravdy je starobylosť, Justín, podobne ako pred ním židovskí apologisti, zdôrazňoval, že filozofi čerpali od prorokov a Mojžiša (I Apol. 59,1-6; 60,1-7). Justín (I Apol. 60,1-7) stotožňuje Krista s Platónovou dušou sveta (Timaios 36 b), ktorá je roztiahnutá v podobe kríža (X), čo Platón mal prevziať zo starozákonnej knihy Numeri (21,7-8). Slovo, „numericky odlišné“ (Dial. 61,11) od Otca, sa odlišuje od duše sveta, ktorá je zas odlišná od najvyššej Inteligencie, v ktorej stredný platonizmus videl prvého Boha (porov. Albinus, Epitome X, 3). Strední platonici mali sklon premieňať Platónovho mýtického demiurga na myseľ presahujúcu svet a vzťahujúcu sa k nemu (porov.  Timaios 28 c) ako „Otec a Stvoriteľ sveta“ (porov. II Apol. 6,1-2; Dial. 60,2). Logos je Boh narodený z Boha, podobne ako je oheň zapálený od iného ohňa alebo ako lúč, ktorý vychádza zo slnka (Dial. 128). Syn je preexistujúci – existoval pred stvorením sveta: „Adorujeme jeho (Otca) a Syna, ktorý vyšiel z neho“ (I Apol. 6,2).   

V Kristovi majú kresťania plnosť poznania a zjavenia (II Apol. 10,1): „Naša doktrína prekonáva každé ľudské učenie, pretože my máme Logos v celej jeho úplnosti v Kristovi, ktorý bol manifestovaný pre nás, telo, rozum a duša.“ Logos je stvoriteľom svojho vlastného ľudstva (I Apol. 22,2; 32,10). Kristus, Boží Syn, je večný zákon (aionios nomos) a nová zmluva (kaine diatheke) pre celkový svet (Dial. 43,1; porov. 11,2; 51,3). Justín ako prvý teológ sformuloval teológiu kristocentrických dejín.

Justínove prvenstvá

Justín ako prvý kresťanský autor pojednával o starozákonnej knihe Genezis (kap. 1-2; 1 Apol. 59,1-5; 60; 62-64) a postavil Máriu do protikladu k Eve, pričom hovoril o Božom spásnom pláne (oikonomia) skrze pannu Máriu (Dial. 100; 120,1).

Justín zostavil najstarší prehľad heretických doktrín vo svojom (dnes stratenom) spise Syntagma proti všetkým herézam (I Apol. 26,8).

Justín ako prvý pripisoval starozákonné zjavenia Logu „v ľudskej podobe“ (Dial. 61,1; 68,10) a zaviedol teóriu dvojitého štádia Loga – pred a po vtelení (II Apol. 6,3).

Justín ako jeden z prvých kresťanských autorov sformuloval exegézu prítomnosti Slova-Mesiáša v Zákone a Prorokoch (Dial. 26-140).

Justín ako prvý kresťanský autor dosvedčuje katechumenát (I Apol. 61,2), popisuje priebeh krstu a eucharistie (Apol. 61-67), dáva teologickú interpretáciu eucharistie:  obetná povaha eucharistie (Malachiáš 1,11; Dial. 41; 117), spomienka Kristovho tela a krvi (Dial. 70,4).  

Podľa J.N.D. Kellyho „u Justína nachádzame prvý raz citáty poloformálnych vyznaní viery“ (Creeds, s. 71). Justín dosvedčuje kult anjelov (I Apol. 6) a spomína kňazstvo veriacich (Dial. 116).  

Podľa Justína (Dial. 88,4), „Kristus sa narodil a bol ukrižovaný k prospechu ľudstva, na ktoré uvalil rozsudok smrti priestupok Adama oklamaného hadom.“ Démoni sú synmi padnutých anjelov: „Anjeli spáchali priestupok a mali styky so ženami a z nich vyšli deti nazývané démoni“ (II Apol. 5,3). Podľa Justína diabol stratil milosť, keď pokúšal Evu (Dial. 124,3). Zámerom démonov je premeniť ľudí na svojich otrokov a pomocníkov (I Apol. 14,1). Démoni boli pôvodcami pohanstva pred Kristovým príchodom a po ňom sú pôvodcami heréz (I Apol. 25; 26). Démoni sú vyháňaní „v mene Ježiša Krista“ (II Apol. 6,6). Justín ako prvý medzi kresťanskými autormi definoval diabla a vykreslil jeho smutnú misiu.

Justínova eschatológia zdôrazňuje Kristov druhý príchod: Justín vytvoril slovné spojenie: „druhá parúzia“: deutera parousia (I Apol. 52,3; 14,8; 51,2). Ľudské dejiny sú zamerané na parúziu. Najskôr sa uskutoční zmŕtvychvstanie len svätých. Potom bude nasledovať milénium, totiž tisícročná ríša svätých v Jeruzaleme. Na konci milénia bude zmŕtvychvstanie zlých, za ním bude nasledovať posledný súd (Dial. 80,5; 81,4; 132,1). Justínov milenarizmus sa zdá byť viac dlžníkom židovskej apokalyptiky než Jánovej Apokalypsy.

Podľa Russela J. DeSimoneho OSA „Justínov najväčší význam spočíva v skutočnosti, že je prvým kresťanským autorom po Pavlovi, ktorý vyjadril univerzalistické aspekty kresťanstva. Svojou charakteristickou doktrínou o Logu zhrnul v jedinom mocnom hnutí celkové dejiny ľudstva, ktoré nachádzajú svoje dokončenie v Kristovi“.   

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo