Povedzme to hneď na začiatku – cirkev si kritiku zaslúži. Obrovský problém vo svojich radoch dlhodobo podceňovala, v mnohých prípadoch jej predstavitelia postupovali nesprávne a namiesto pomoci obetiam kryli páchateľov. A, žiaľ, stáva sa to ešte aj dnes.

Na druhej strane, zrejme neexistuje inštitúcia, ktorá prijala toľko opatrení, aby tento pálčivý problém vyriešila. A kde by zlyhania menšiny, aj keď nie zanedbateľnej, boli natoľko paušalizované na všetkých ostatných.

Osobné vyznanie – stále viac obdivujem kňazov, ktorí sa na verejnosti objavujú oblečení v reverende, habite alebo v kňazskom civile. Pretože viem, že nie je málo tých, ktorí v každom kňazovi či rehoľníkovi vidia chudáka poznačeného sexuálnou abstinenciou. Alebo pedofila.

Nespravodlivo tak na sebe nesú biľag, ktorý je dedičstvom minulých problémov. Žiada sa dodať – problémov, s ktorými treba raz a navždy skoncovať. Ale pri silných vyjadreniach treba byť radšej zdržanlivý.

Stav, keď si bude môcť cirkev, ale aj celá spoločnosť povedať, že problém sexuálneho zneužívania bol definitívne vyriešený, nikdy nenastane. Vždy budú jednotlivci, ktorí sa napriek všetkému úsiliu dokážu dopustiť tých najhorších zverstiev.

Podstatné je, aby boli prijaté systémové opatrenia, ktoré takéto prípady minimalizujú a ak k nim predsa len dôjde, aby boli nekompromisne potrestané.

Čo sa už urobilo

Dnes sa vo Vatikáne začína historicky prvý celosvetový samit najvyšších predstaviteľov biskupských konferencií, východných katolíckych cirkví a reholí o ochrane maloletých.

Predchádzalo mu nielen stretnutie organizačného výboru s 12 obeťami sexuálneho zneužívania, ale aj zakročenie proti bývalému americkému kardinálovi Theodorovi McCarrickovi, ktorý bol pre sexuálne delikty vylúčený z kňazského stavu.

Tieto udalosti sú poslednými z radu krokov, ktoré cirkev počas uplynulých dvoch desaťročí urobila, aby potlačila sexuálne zneužívanie vo svojom vnútri.

K veľkej časti prípadov, ktoré sa neraz až dnes dostávajú na povrch, došlo v 70. a 80. rokoch minulého storočia, keď aj v dôsledku bujarej sexuálnej revolúcie došlo k uvoľneniu mravov v samotnej cirkvi.

Biskupi počas otvorenia samitu o prevencii sexuálneho zneužívania detí. Foto – TASR/AP

K prvým biskupským konferenciám, ktoré prijali opatrenia voči sexuálnemu zneužívaniu maloletých, patrili Kanada (1987), USA (1992), Írsko (1994) a Austrália (1996). Išlo o krajiny, v ktorých bola vlna zneužívania najsilnejšia. Tieto prvé opatrenia neboli najdokonalejšie, ale pomohli tomu, aby došlo k zlepšeniu situácie.

Radikálny zásah zo strany Svätej stolice však prišiel až v roku 2001, keď pápež Ján Pavol II. vydal dokument Sacramentorum sanctitatis tutela, ktorým zaradil sexuálne zneužívanie maloletých medzi takzvané najťažšie delikty (delictis gravioribus).

Dovtedy platilo nariadenie Kódexu kánonického práva z roku 1983, že klerik, ktorý sexuálny delikt spáchal „s použitím násilia alebo vyhrážok, alebo verejne, alebo s osobou mladšou ako šestnásť rokov, má byť potrestaný spravodlivými trestami nevynímajúc v prípade potreby prepustenie z klerického stavu“.

Ján Pavol II. spomínaným dokumentom zvýšil vek pre kánonický trestný čin sexuálneho zneužívania maloletého na 18 rokov a lehotu premlčania rozšíril na desať rokov od dosiahnutia dospelosti obete.

Benedikt XVI. v roku 2010 novelizoval dokument svojho predchodcu a rozšíril premlčaciu lehotu až na dvadsať rokov.

Rok nato Kongregácia pre náuku viery, ktorá súdi nielen delikty proti viere, ale aj najťažšie delikty spáchané proti mravom a proti sláveniu sviatostí, zaslala všetkým biskupským konferenciám obežník, v ktorom ich vyzvala, aby v každej krajine boli vypracované smernice pre riešenie prípadov zneužívania a pomoc obetiam.

Opatrenia na Slovensku

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) spomenutú smernicu pod názvom Postup v prípadoch sexuálneho zneužívania klerikmi schválila v roku 2014.

Kým slovenský trestný zákon zakazuje sexuálny styk s osobou mladšou ako 15 rokov, smernica KBS v zhode s nariadením pápeža Jána Pavla II. vytyčuje hranicu 18 rokov.

Smernica stanovuje nielen to, ako v prípade podozrenia, že dochádza k sexuálnemu zneužívaniu, postupovať vnútri cirkvi, ako zakročiť voči podozrivému a poskytnúť pomoc obetiam, ale aj ako spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Okrem smernice KBS v roku 2016 schválila Kódex pastoračného správania, ktorý vymedzuje, ako sa majú kňazi, rehoľníci a laici správať k deťom, mladistvým a ďalším osobám, s ktorými prichádzajú do kontaktu.

Prečítajte si aj
Cirkev kvôli obvineniam zo zneužívania prešetruje niekoľko kňazov zo Slovenska Zdieľať

„Duchovné rozhovory a duchovné vedenie sa musia vykonávať na úradných miestach a v časoch, ktoré vylučujú akékoľvek rozumné podozrenie. (...) Farské pastoračné aktivity s prítomnosťou maloletých do 15 rokov majú byť sprevádzané aspoň dvoma dospelými osobami,“ píše sa v kódexe, ktorý nemá len odporúčací charakter, ale má byť súčasťou pracovných zmlúv a zmlúv o dobrovoľníctve, ktoré cirkev uzatvára.

Pápež František zároveň podpísal dokument, v ktorom stanovil tresty pre biskupov, ktorí vo svojich diecézach zanedbajú boj proti sexuálnemu zneužívaniu. Sprísnené bolo takisto preverovanie záujemcov o kňazstvo či rehoľný život.

Navyše, niekoľko mesiacov po tom, ako sa stal hlavou Katolíckej cirkvi, zriadil Pápežskú komisiu pre ochranu maloletých. Popri nej na Pápežskej Gregorovej univerzite funguje aj Centrum pre ochranu neplnoletých, ktoré vzdeláva personál špecializovaný na prevenciu zneužívania – nielen v Ríme, ale po celom svete. Vrátane Slovenska, kde sa už objavujú prví kňazi, rehoľníci, rehoľníčky a laici venujúci sa tejto problematike.

Vo Vatikáne pred začiatkom stretnutia biskupov prijali niekoľko obetí pedofilných kňazov. Foto – TASR/AP

Štrukturálne opatrenia sa poslední dvaja pápeži usilovali umocniť osobnými stretnutiami s obeťami zneužívania v rôznych krajinách, ale aj priamo vo Vatikáne.

„Zradili ste dôveru, ktorú do vás vkladali nevinní mladí ľudia a ich rodičia. Musíte sa za to zodpovedať pred všemohúcim Bohom, ako aj pred riadne ustanovenými tribunálmi. Stratili ste úctu írskeho ľudu a uvrhli hanbu a potupu na svojich spolubratov,“ napísal Benedikt XVI. v roku 2010 v pastierskom liste írskym katolíkom, v ktorom apeloval aj na kňazov, ktorí sa dopustili zneužívania.

Podobný list adresovaný celej cirkvi vydal minulý rok aj František.

Čo ešte treba urobiť

Predchádzajúci výpočet opatrení nemá byť obhajobou cirkvi v zmysle, že všetky potrebné opatrenia už boli prijaté, môžeme byť spokojní. Nemôžeme.

V prvom rade je potrebné zmeniť atmosféru z „oni“ na „my“. Za riešenie sexuálneho zneužívania nie je zodpovedný len pápež, biskupi či rôzne komisie. Chrániť mladistvých pred telesným, mocenským, ale aj duchovným zneužívaním je povinný každý jeden veriaci.

Je nevyhnutné byť vnímavý na dianie okolo seba, lebo k čomusi takému môže dôjsť aj v tej najzapadnutejšej farnosti. A čo už len môže byť väčším skutkom telesného aj duchovného milosrdenstva ako pomoc zneužívanému človeku? Tým skôr, ak ide o maloletú osobu, ktorá je odkázaná na všímavosť a pomoc druhých, lebo sama si pomôcť nedokáže.

Zároveň je ale potrebné popri eliminovaní podozrivej osoby rešpektovať prezumpciu neviny. Pretože aj dnes dochádza k falošným obvineniam, napríklad s cieľom finančného zisku. Na jeden z takýchto prípadov pred niekoľkými dňami poukázali reportéri Českej televízie v relácii 168 hodín.

Smernica KBS je v tomto jednoznačná: „Až po vynesenie rozhodnutia vo veci viny alebo neviny klerika alebo zasvätenej osoby je potrebné mať na pamäti prezumpciu neviny. Ordinár však môže obžalovanému zabrániť vykonávanie posvätného ministéria alebo nejakého cirkevného úradu a nejakej cirkevnej úlohy, uložiť mu alebo zakázať pobyt na istom mieste alebo území.“

Takto sme to videli aj pri nedávnej kauze kňaza Banskobystrickej diecézy. Biskup po tom, čo dostal list od muža, ktorého mal kňaz v detstve obťažovať, si ho predvolal, vypočul a na základe týchto informácií ho vzápätí suspendoval. To znamená, že mu zakázal verejne vykonávať kňazskú službu.

Dokumenty zhromaždené počas vyšetrovania je teraz biskup povinný postúpiť Kongregácii pre náuku viery, ktorá prípad preskúma a rozhodne. Prezumpcia neviny platí, ale pod váhou dôkazov bol kňaz dočasne potrestaný s tým, že definitívny rozsudok vynesie Vatikán.

Stretnutie hlavy cirkvi s biskupmi z celého sveta, ktoré je venované problematike zneužívania, potrvá do nedele. Foto – TASR/AP

Ten istý prípad však zároveň vyvoláva vážne otázky. Z toho, čo je doteraz známe, dotyčný kňaz sa mal neprístojností dopúšťať opakovane a na rôznych miestach. To si jeho veriaci, ostatní kňazi či nadriadení za celý čas nič nevšimli?

Zdá sa, že McCarrickov scenár, keď klerik zotrváva vo svojej funkcii, dokonca hierarchicky stúpa, sa opakuje aj v iných prípadoch. To je veľmi znepokojivé a pre cirkev to znamená naliehavú výzvu.     

Konať len na vnútrocirkevnej úrovni však nestačí. Každý veriaci je nielen členom cirkvi, ale aj občanom štátu, a preto je viazaný jeho zákonmi. A trestný zákon jasne stanovuje, že kto sa hodnoverne dozvie o delikte sexuálneho zneužívania maloletej osoby, je povinný oznámiť to orgánom činným v trestnom konaní. Cirkev a vyšetrovatelia musia v tomto ťahať za jeden povraz.

No a následne každý, kto je právoplatne uznaný vinným, bez ohľadu na to, či ide o radového človeka alebo vysokopostaveného (cirkevného) predstaviteľa, musí niesť svoju zodpovednosť.

Pripomínať, že tých, ktorí spravodlivému trestu neunikli už tu na zemi, je stále primálo, asi netreba.