Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
01. máj 2019

Pápež pricestoval na niekoľko hodín do Severného Macedónska

Rodisko svätej Matky Terézie je taviacim kotlom etník.
Pápež pricestoval na niekoľko hodín do Severného Macedónska

Prezident Severného Macedónska Gjorge Ivanov víta pápeža Františka na letisku v Skopje. Foto – TASR/AP

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Siedmeho mája priletel pápež František z bulharskej Sofie do Skopje, hlavného mesta Severného Macedónska.

V malom balkánskom štáte žije mnoho národov. Nezriedka sú medzi nimi spory, hlavne medzi väčšinovým slovanským obyvateľstvom a albánskou menšinou. Mladá republika trpela od rozpadu Juhoslávie a utečeneckej vlny z Kosovskej vojny (1998 – 1999) aj nezamestnanosťou a slabnúcim hospodárstvom.

Ambíciu dvojmiliónového Macedónska vstúpiť do Európskej únie – od decembra 2005 je prístupovým kandidátom – dlhé roky podkopával spor so susedným Gréckom okolo názvu štátu. Dohoda sa dosiahla v polovici februára 2019. Macedónsko sa premenovalo na Severné Macedónsko.

V rámci desaťhodinovej návštevy pápež František pobudne v Skopje. Rodisko svätorečenej Matky Terézie (1910 – 1997) má oficiálne 540-tisíc obyvateľov a je taviacim kotlom etník. Žijú tu Macedónci, Albánci, Turci, Rómovia, Srbi i Chorváti.

Predsudky sú hlboké. Skopje, osmanský Üsküb, veľmi poškodilo veľké zemetrasenie v roku 1963, a tak tu dominuje socialistická architektúra. „Starý most“ cez rieku Vardar spája slovanskú a albánsku časť mesta.    

Náboženská skladba obyvateľstva

Miestna Macedónska pravoslávna cirkev sa chápe ako štátna cirkev. K pravosláviu sa hlásia dve tretiny obyvateľstva. Táto cirkev má osem eparchií v Severnom Macedónsku a štyri ďalšie pre Macedóncov v diaspóre.

Macedónske pravoslávie bolo súčasťou Srbského pravoslávneho patriarchátu do roku 1967, keď sa jednostranne vyhlásilo za autokefálne. Ani ostatné autokefálne cirkvi – vrátane Konštantínopolského ekumenického patriarchátu – ho dosiaľ neuznali za samostatné.

Inzercia

Srbská pravoslávna cirkev v roku 2002 zriadila v Severnom Macedónsku autonómne Ochridské arcibiskupstvo, ktoré ostatné autokefálne cirkvi uznávajú ako kánonické. Najvyšším predstaviteľom väčšinovej nekánonickej Macedónskej pravoslávnej cirkvi je arcibiskup Štefan Veljanovski (*1955), metropolita Skopje.

V Severnom Macedónsku sa k islamu hlási okolo 33 percent obyvateľstva. Veľkú väčšinu predstavujú sunniti. Moslimami sú väčšinou Albánci.

Prečítajte si aj
Historicky druhý pápež pricestuje do Bulharska Zdieľať

Katolícka cirkev tu má len okolo 15-tisíc členov, ide o 0,75 percenta obyvateľstva. Pozostáva z dvoch častí: okolo 3 700 katolíkov latinského obradu pochádza prevažne z Chorvátska, Poľska, Slovinska a Slovenska. Žijú hlavne v a okolo Skopje na severe.

Približne 11 500 s Rímom zjednotených katolíkov byzantského obradu je sústredených skôr na juhu a juhovýchode krajiny.  

Existujú dve katolícke diecézy, ktoré majú v tomto čase celkovo 25 kňazov: latinská diecéza Skopje a eparchia Strumica-Skopje pre katolíkov byzantského obradu. Obidve vedie 60-ročný biskup Kiro Stojanov.

Počtom malá katolícka komunita so svojimi pätnástimi farnosťami a niekoľkými filiálnymi chrámami sa považuje za neutrálnu sprostredkovateľku a budovateľku mostov medzi náboženskými spoločenstvami. V každom prípade, jej materiálne vybavenie je veľmi skromné.

Dvakrát ročne Vianoce i Veľká noc

Pri väčšine katolíckych kňazov v Severnom Macedónsku ide o birituálov, ktorí majú od vatikánskej Kongregácie pre východné cirkvi povolenie slúžiť v latinskom i byzantskom obrade. Keďže latinská diecéza používa gregoriánsky kalendár a byzantská eparchia juliánsky, birituáli sú nútení sláviť Vianoce a Veľkú noc spravidla dvakrát ročne.

Radovo na najkrajnejšom juhovýchode krajiny predstavuje jedinú katolícku obec v Severnom Macedónsku. Radovo je vzdialené 10 kilometrov vzdušnou čiarou od hranice s Gréckom a 15 kilometrov vzdušnou čiarou od hranice s Bulharskom. Má len 900 obyvateľov, no odtiaľ pochádza väčšina katolíckych kňazov aj biskup Stojanov a aj väčšina rehoľných sestier. Ľudia preto nazývajú Radovo „macedónskym malým Rímom“.  

Prečo ste mohli čítať tento článok zadarmo?

Články na Postoji nie sú spoplatnené ani uzamknuté, aby k nim malo prístup čo najviac ľudí. Ich tvorba ale stojí značné úsilie, čas a peniaze. Práca našej profesionálnej redakcie je financovaná z pravidelnej podpory mnohých našich čitateľov. Budeme si veľmi vážiť, ak nás aj vy TERAZ PODPORÍTE, aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe hodnotného obsahu. Ďakujeme!

 

Odporúčame