Pápež pricestoval na niekoľko hodín do Severného Macedónska

Siedmeho mája priletel pápež František z bulharskej Sofie do Skopje, hlavného mesta Severného Macedónska.

V malom balkánskom štáte žije mnoho národov. Nezriedka sú medzi nimi spory, hlavne medzi väčšinovým slovanským obyvateľstvom a albánskou menšinou. Mladá republika trpela od rozpadu Juhoslávie a utečeneckej vlny z Kosovskej vojny (1998 – 1999) aj nezamestnanosťou a slabnúcim hospodárstvom.

Ambíciu dvojmiliónového Macedónska vstúpiť do Európskej únie – od decembra 2005 je prístupovým kandidátom – dlhé roky podkopával spor so susedným Gréckom okolo názvu štátu. Dohoda sa dosiahla v polovici februára 2019. Macedónsko sa premenovalo na Severné Macedónsko.

V rámci desaťhodinovej návštevy pápež František pobudne v Skopje. Rodisko svätorečenej Matky Terézie (1910 – 1997) má oficiálne 540-tisíc obyvateľov a je taviacim kotlom etník. Žijú tu Macedónci, Albánci, Turci, Rómovia, Srbi i Chorváti.

Predsudky sú hlboké. Skopje, osmanský Üsküb, veľmi poškodilo veľké zemetrasenie v roku 1963, a tak tu dominuje socialistická architektúra. „Starý most“ cez rieku Vardar spája slovanskú a albánsku časť mesta.    

Náboženská skladba obyvateľstva

Miestna Macedónska pravoslávna cirkev sa chápe ako štátna cirkev. K pravosláviu sa hlásia dve tretiny obyvateľstva. Táto cirkev má osem eparchií v Severnom Macedónsku a štyri ďalšie pre Macedóncov v diaspóre.

Macedónske pravoslávie bolo súčasťou Srbského pravoslávneho patriarchátu do roku 1967, keď sa jednostranne vyhlásilo za autokefálne. Ani ostatné autokefálne cirkvi – vrátane Konštantínopolského ekumenického patriarchátu – ho dosiaľ neuznali za samostatné.

Srbská pravoslávna cirkev v roku 2002 zriadila v Severnom Macedónsku autonómne Ochridské arcibiskupstvo, ktoré ostatné autokefálne cirkvi uznávajú ako kánonické. Najvyšším predstaviteľom väčšinovej nekánonickej Macedónskej pravoslávnej cirkvi je arcibiskup Štefan Veljanovski (*1955), metropolita Skopje.

V Severnom Macedónsku sa k islamu hlási okolo 33 percent obyvateľstva. Veľkú väčšinu predstavujú sunniti. Moslimami sú väčšinou Albánci.

Prečítajte si aj
Historicky druhý pápež pricestuje do BulharskaZdieľať

Katolícka cirkev tu má len okolo 15-tisíc členov, ide o 0,75 percenta obyvateľstva. Pozostáva z dvoch častí: okolo 3 700 katolíkov latinského obradu pochádza prevažne z Chorvátska, Poľska, Slovinska a Slovenska. Žijú hlavne v a okolo Skopje na severe.

Približne 11 500 s Rímom zjednotených katolíkov byzantského obradu je sústredených skôr na juhu a juhovýchode krajiny.  

Existujú dve katolícke diecézy, ktoré majú v tomto čase celkovo 25 kňazov: latinská diecéza Skopje a eparchia Strumica-Skopje pre katolíkov byzantského obradu. Obidve vedie 60-ročný biskup Kiro Stojanov.

Počtom malá katolícka komunita so svojimi pätnástimi farnosťami a niekoľkými filiálnymi chrámami sa považuje za neutrálnu sprostredkovateľku a budovateľku mostov medzi náboženskými spoločenstvami. V každom prípade, jej materiálne vybavenie je veľmi skromné.

Dvakrát ročne Vianoce i Veľká noc

Pri väčšine katolíckych kňazov v Severnom Macedónsku ide o birituálov, ktorí majú od vatikánskej Kongregácie pre východné cirkvi povolenie slúžiť v latinskom i byzantskom obrade. Keďže latinská diecéza používa gregoriánsky kalendár a byzantská eparchia juliánsky, birituáli sú nútení sláviť Vianoce a Veľkú noc spravidla dvakrát ročne.

Radovo na najkrajnejšom juhovýchode krajiny predstavuje jedinú katolícku obec v Severnom Macedónsku. Radovo je vzdialené 10 kilometrov vzdušnou čiarou od hranice s Gréckom a 15 kilometrov vzdušnou čiarou od hranice s Bulharskom. Má len 900 obyvateľov, no odtiaľ pochádza väčšina katolíckych kňazov aj biskup Stojanov a aj väčšina rehoľných sestier. Ľudia preto nazývajú Radovo „macedónskym malým Rímom“.