Bude tomu desať rokov, čo sa vo Vatikáne odohrala jedna z najdramatickejších scén v histórii pápežského štátu – a to pred očami celého sveta.
Počas polnočnej omše na Štedrý večer v roku 2009 psychicky narušená žena zo Švajčiarska preskočila zátarasy, vrhla sa na práve prechádzajúceho Benedikta XVI. a strhla ho na zem. Akoby zázrakom sa mu nič nestalo a slávnosť tak mohla pokračovať.
Za mäkký a bezbolestný dopad sa mohol poďakovať šéfovi vatikánskych policajtov Domenicovi Gianimu, ktorý ako obvykle kráčal po jeho ľavej strane a v zlomku sekundy sa vrhol na prenikajúcu Švajčiarku. Tej sa síce podarilo schytiť bezmocného pápeža a stiahnuť ho k zemi, no v tej chvíli už na nej ležal statný Talian, takže Benedikt XVI. nepristál na tvrdej podlahe, ale na dvojici zápasiacich tiel.
Priamym aktérom udalosti bol aj veliteľ Pápežskej švajčiarskej gardy Daniel Anrig, ktorý kryl pápeža z pravej strany.
Dnes už ani jeden z nich nie je na svojom mieste. Plukovník Anrig ešte na začiatku Františkovho pontifikátu po šiestich rokoch služby prenechal funkciu Christophovi Graphovi.
No a po záhadných udalostiach uplynulých dní skončil na vlastnú žiadosť i Giani, v minulosti pôsobiaci aj v talianskej finančnej polícii a tajnej službe. V Žandárskom zbore Mestského štátu Vatikán, ako znie oficiálny názov vatikánskych policajtov, pôsobil po boku troch pápežov celé dve desaťročia. Od roku 2006 bol jeho veliteľom.
Vedenie vatikánskej bezpečnosti po Domenicovi Gianim prebral Gianluca Gauzzi Broccoletti. Foto – TASR/AP
Vatikán vzápätí oznámil meno jeho nástupcu, ktorým sa stal doterajší zástupca veliteľa Gianluca Gauzzi Broccoletti.
Niežeby postava nového komandanta nebola zaujímavá – vo vatikánskej polícii pôsobí už bezmála štvrťstoročie, viedol interné vyšetrovanie v kauzách Vatileaks I. a Vatileaks II., pričom jeho špecializáciou je kybernetická bezpečnosť – ale dôležitejšími sú v tejto chvíli predsa len okolnosti konca jeho predchodcu a ďalšie udalosti, ktoré tomu predchádzali.
V prvý októbrový deň Tlačové stredisko Svätej stolice vydalo krátke komuniké, v ktorom informovalo, že vatikánski policajti v kanceláriách Štátneho sekretariátu a kontrolného Úradu pre finančné informácie (AIF) zabavili bližšie nešpecifikované množstvo počítačov a dokumentov.
Akcia podľa komuniké súvisela s obvineniami týkajúcimi sa finančných transakcií, ktoré začiatkom leta vzniesol Inštitút pre náboženské diela (IOR), známejší pod označením vatikánska banka, spolu s audítorským Úradom generálneho revízora.
Nebolo by na tom nič výnimočné, podobné finančné škandály a škandáliky musel Vatikán riešiť aj v minulosti, keby sa na druhý deň v talianskom týždenníku L´Espresso neobjavila fotokópia služobného dokumentu podpísaného Gianim, v ktorom vatikánskym policajtom a švajčiarskym gardistom oznamuje, že mimo služby bolo preventívne postavených päť zamestnancov Štátneho sekretariátu a AIF.
Informáciu, že všetci piati majú odteraz obmedzený vstup do Vatikánu, dopĺňajú mená, fotografie a pracovné zaradenie dotyčných osôb.
Zaujímavosťou je, že medzi podozrivými je jediný klerik, Mauro Carlino, bývajúci rovnako ako pápež v Dome sv. Marty, pričom vatikánske úrady mu umožnili aj naďalej bývať na tomto mieste.
Pod článkom je podpísaný novinár Emiliano Fittipaldi, ktorého Vatikán pred niekoľkými rokmi súdil, ale neodsúdil v kauze Vatileaks II. za vynášanie dôverných informácií, a zároveň autor kníh Chamtivosť a Smilstvo o údajnej skazenosti vatikánskych prelátov.
„Vyšetrované osoby sa stali predmetom mediálneho lynču, vrátane zverejnenia ich fotografií, hoci ich prípadná zodpovednosť je stále predmetom vyšetrovania,“ komentoval Fittipaldiho počínanie oficiálny vatikánsky portál Vatican News.
Zareagoval aj pápež František, ktorý nezákonné zverejnenie interného dokumentu postavil na roveň smrteľnému hriechu, pretože poškodzuje ľudskú dôstojnosť a porušuje princíp prezumpcie neviny.
Domenico Giani sa rozpráva s pápežom Františkom deň predtým, ako nečakane odstúpil. Foto – TASR/AP
Mlčať, samozrejme, nezostal ani samotný veliteľ Giani. „Uniknutie dokumentu publikovaného v niektorých médiách celom určite pošliapalo dôstojnosť týchto osôb. Aj ja ako veliteľ som sa hanbil za to, čo sa stalo, a za utrpenie spôsobené týmto ľuďom,“ povedal Giani v rozhovore pre Vatican News, ktorý poskytol po tom, čo pápež František v polovici októbra prijal jeho rezignáciu.
Vatikánske komuniké pritom zdôraznilo, že Giani „nenesie osobnú zodpovednosť za samotnú udalosť“. Medzi riadkami tak možno čítať reakciu na email, ktorý deň po zverejnení článku podľa portálu Vatican Insider prišiel viacerým vatikánskym zamestnancom, ale aj novinárom. Anonymný odosielateľ v ňom obvinil Gianiho, že za podhodením materiálu Fittipaldimu je on sám.
Dôkazom Františkovho presvedčenia, že Giani je v tom celom nevinne, bola aj minulotýždňová spontánna návšteva v jeho vatikánskom byte.
Nielen portál Vatican Insider sa domnieva, že koordinovaný únik informácií o podozrivých osobách a Gianiho koniec má nejaký – aj keď zatiaľ presne nešpecifikovateľný – súvis s vyšetrovaním pochybných finančných transakcií, ktoré spoza vatikánskych múrov postupne presakujú na verejnosť.
Pozornosť vyšetrovateľov sa podľa talianskych médií upiera najmä na kúpu luxusnej nehnuteľnosti v centre Londýna. Vatikánsky Štátny sekretariát mal za ňu pred niekoľkými rokmi za podozrivých okolností zaplatiť finančníkovi Raffaelovi Mincionemu asi 200 miliónov eur.
Financmajstrom Štátneho sekretariátu bol v tom čase Alberto Perlasca, ktorého v júli po prepuknutí škandálu preložili na iné miesto.
K téme
Kardináli sa sporia. Pre kontrolu vatikánskych účtovZdieľať
Jeho nadriadeným bol vtedajší substitút Prvej sekcie Štátneho sekretariátu Giovanni Angelo Becciu, ktorého minulý rok pápež František povýšil na kardinála a vymenoval ho za prefekta Kongregácie pre kauzy svätých. Slovákom je známy aj ako hlavný celebrant slávnosti blahorečenia Anny Kolesárovej. Na jeho miesto pápež vymenoval venezuelského arcibiskupa Edgara Peñu Parru.
Dlhoročným Becciuovým sekretárom bol práve Mauro Carlino zo spomenutej pätice podozrivých zamestnancov Vatikánu, na ktorých exveliteľ Giani upozorňoval svojich ľudí.
Na celú transakciu vrhá ešte väčší tieň pochybností podozrenie, že na ňu mohli byť použité aj peniaze vyzbierané počas každoročnej celosvetovej dobročinnej zbierky Halier sv. Petra.
Vážne dôsledky môže mať tiež to, že z posvätenia pochybnej transakcie je podozrivý priamo riaditeľ AIF Tommaso di Ruzza, teda šéf orgánu, ktorý má odhaľovať špinavé finančné operácie. Škandál tak opätovne spochybní v posledných rokoch oceňované úsilie Vatikánu o transparentnosť.
Médiá celý prípad interpretujú ako vojnu medzi vatikánskymi finančnými inštitúciami, čo však v rozhovore pre taliansky ekonomický denník Il Sole 24 Ore odmietol guvernér vatikánskej banky Jean Baptiste Douville de Franssu. Keďže ide o vôbec prvý rozhovor, ktorý poskytol od svojho menovania pred piatimi rokmi, zrejme tu ide o veľa.
„Nejde o žiadnu vojnu. Sme jednoducho len úradníci, ktorí aplikovali predpisy a v snahe o ochranu inštitúcií splnili svoju povinnosť informovať o anomáliách, ktoré sme objavili počas bežných úkonov,“ dôvodil de Franssu s tým, že nikoho priamo neobvinili a oznámenie podali na neznáme osoby.
Odkryť pravdu v tomto neprehľadnom spletenci bude pre vyšetrovateľov neľahkou úlohou. Nelichotivo to pomenoval redaktor denníka Corriere della Sera Massimo Franco, ktorý oblasť vatikánskych financií označil za „mocenský mikrokozmos, v ktorom sa všetci pokúšajú obviniť všetkých a nikto neverí nikomu“.
Pravdou je, že vonkajšiemu pozorovateľovi sa to celé naozaj javí tak, že – podobne ako pri reforme vatikánskej komunikácie – Františkom požadované procesy stransparentnenia vatikánskych financií sa nielen príliš vlečú, ale že sa priam nedaria.
Taký Fittipaldi, ako aj jeho novinársky kolega Gianluigi Nuzzi, si už isto mädlia ruky na Vatileaks III.