Začala sa uberať slovenská cirkev cez pandémiu nemeckou cestou? Boli kňazi dostatočne kreatívni počas obmedzených bohoslužieb? Kam smeruje naša cirkev?

Aj o týchto otázkach debatovali na Bratislavských Hanusových dňoch hostia víkendovej diskusie s názovom Kam kráčaš, slovenská cirkev? Moderoval ju Štefan Chrappa.

Čo všetko nám pandémia vyplavila

Podľa kňaza Bratislavskej arcidiecézy Tomáša Krampla bolo pre prvú aj druhú vlnu pandémie typické triedenie duchov a odhalenie názorov slovenských katolíkov. Za slabý bod považuje tému Eucharistie.

„Zistili sme, že je to náš boľavý bod, že nerobíme katechézu o Eucharistii,“ vyjadril sa Krampl, ktorý je poverený pastoráciou študentov na bratislavskom internáte Svoradov. Podľa neho majú mnohí veriaci problém vôbec so základnými vedomosťami o vtelení Božieho syna.

V súvislosti s otázkou prijímania na ruku spomenul príklad veriaceho, ktorý radšej Eucharistiu odmietol, ako by mal prijať týmto spôsobom. „Takže ty uprednostníš formu pred samotným Kristom?“ hovoril mu Krampl s tým, že ide o uprednostnenie menšieho dobra pred väčším.

Kňaz Trnavskej arcidiecézy Ľubomír Urbančok nesúhlasí, že v tomto prípade je to voľba medzi väčším a menším dobrom. „S niektorými kňazmi sme sa smiali, že hlavným liturgistom sa stal Ján Mikas, lebo hovoril do vecí, o ktorých nemá šajnu,“ vravel Urbančok. Podľa neho je ťažké požadovať od veriacich, aby boli poslušní pastierom, keď pastieri nie sú poslušní vyšším cirkevným autoritám.

„V Ríme som hovoril s kardinálom Sarahom, ešte keď bol prefektom, a spomenul som mu, že v rozpore s nariadeniami cirkvi bolo na Slovensku nasilu zavedené sväté prijímanie na ruku bez toho, aby sa rešpektovali cirkevné predpisy,“ hovoril Urbančok.

Krampl oponoval Urbančokovi, že medzi epidemiológmi a odborníkmi boli aj katolícki laici. „Nešťastné možno bolo, že rozhodli návrhom, kde akoby predpísali cirkvi, čo má robiť,“ vravel bratislavský kňaz. Dodal však, že nariadenia kňazom dávali priamo biskupi. „To, že niektorí kňazi vyvesovali všetky vyhlášky epidemiológov, je, samozrejme, scestné,“ dodal.

Farár v Rusovciach Marián Prachár označil otázky typu spôsob prijímania Eucharistie za málo podstatné pre ľudí.

„Dohadujeme sa tu o drobnostiach, Pán Boh sa smeje. Problém na Slovensku je s vierou a otázkou, či je pre spoločnosť témou Boh a pravda, podľa ktorej sa riadime,“ tvrdil Prachár, podľa ktorého by sme ako kresťania mali spoločnosť vracať k fundamentálnym rozumným postojom. „Budeme buď soľou, kvasom, alebo feferónkou,“ vravel.

Urbančok argumentoval, že sa stretáva s opačným fenoménom, keď spomínané otázky dáva do stredobodu pozornosti a ľudia sa o ne zaujímajú. „A mám problém, aby sa mi ľudia zmestili na omšu,“ povedal.

Prachár reagoval, že situácia v našej cirkvi mu pripomína opačný obraz o dobrom pastierovi. „Dnes máme v košiari jednu ovcu a 99 sa nám túla. Toto sú témy, čo zaujímajú jednu ovečku,“ reagoval.

Zľava Ľubomír Urbančok, Marián Prachár, Tomáš Krampl, Kristína Hrehová, Ján Tkáč a Štefan Chrappa. Foto: BHD

Podľa Krampla sa v druhej vlne pandémie vyplavilo aj veľa pozitívneho, napríklad charitatívna činnosť cirkvi, práca na perifériách, čiže pôsobenie kňazov na covid oddeleniach.

Kaplán na Svoradove tvrdí, že kňazi v nemocniciach počas pandémie nenaznačujú, že sme v cirkvi nastúpili „nemeckú cestu“. Jeden z organizátorov BHD Juraj Šúst v rozhovore pre Svet kresťanstva hovoril totiž o tom, že obraz nemeckej cirkvi v slovenskom kontexte môžeme vidieť aj v tom, ako sme vyzdvihovali služby kňazov na covid oddeleniach, ktorí tam slúžili ako dobrovoľníci, ale až príliš rýchlo sme sa zmierili s tým, že Slovensko sa stalo krajinou s druhým najdlhším zákazom slávenia verejných omší v Európe.

Podľa Krampla bolo v prípade nemocníc podstatné, že žiadosť voči cirkvi prišla zo strany nemocníc. „Bola to skôr požiadavka doby, že teraz treba ísť k tým, čo zomierajú – a niektorí kňazi to riskli, a predsa aj tam vysluhovali sviatosti. Iste, keď tam kňaz ide len robiť dobrovoľnícku činnosť, ale nechce priniesť Krista, tak už ide o problém identity,“ povedal Krampl.

Podľa Jána Tkáča z organizácie ACN – Pomoc trpiacej cirkvi môže nemecká cesta znamenať aj to, že viera prestala byť verejnosťou vnímaná ako esenciálna potreba. „To sa u nás stalo, lebo obchody boli plné od rána do večera a nekupovali sme len základné potreby,“ povedal.

Kreativita a Trident

Tkáč tiež kritizoval podľa neho slabú kreativitu slovenskej cirkvi počas pandémie. „Gastro sektor a podnikatelia hneď hľadali kreatívne spôsoby, ako prežiť. Kulturisti povedali, že zablokujú diaľnicu a o dva dni boli u predsedu vlády, umelci od začiatku písali petície...“ vymenovával. Podľa Tkáča to chcelo v cirkvi viac kreativity ako len vysielanie online omší.

Tomáš Krampl mu oponoval, podľa neho sa robilo dosť. „Čo sa týka tvorivosti, mám inú skúsenosť, nie každý je mediálne zdatný. No mnohí kňazi poskytovali individuálnu pastoráciu, kňazi boli v kontakte s veriacimi, niektorí spovedali v prírode, kapucíni spovedali v centre mesta. S dobrovoľníkmi z Domu Quo vadis sme sa modlili viac ako doteraz, každý deň ruženec,“ hovoril.

Tkáč otvoril aj tému liturgie. Podľa vlastných slov ho zarazila jedna online bohoslužba pre deti, kde mal kňaz cez plece gitaru a na oltári položené plyšové hračky. „V ničom sa to nelíšilo od relácií typu Od Kuka do Kuka. Uvažujem, či to nebola aj blasfémia,“ uviedol Tkáč s tým, že deti by sa mali učiť, že omša nie je detský program, ale vážna vec, kde sa koná Kristova obeta.

Polemika o pandémii Nemecké, tridentské a ktovieaké. Čo tak odhodiť v cirkvi politické tričká?

Pavol Rábara

Aké poučenie vyplýva z doterajšej debaty o cirkvi v čase pandémie.

Keď reč zbehla na tridentskú omšu, Krampl upozornil na riziko upínania sa na formu. „Za krásnymi formami sa často skrýva vzbúrenecké srdce. Vnímam tam kopec irónie voči pápežovi Františkovi, bol by som opatrený v tom, či príde obnova z tohto prostredia,“ vravel.

Urbančok, ktorý slúži omše v mimoriadnej forme, dodal, že netreba zostať pri forme, ale je potrebné ju vnútorne prežívať. Argument s veriacimi, ktorí majú problematické názory, možno podľa neho otočiť v zmysle, že na novú formu omše môžu chodiť zase ľudia, ktorí neprijímajú náuku cirkvi v inej oblasti, trebárs o potratoch.

Podľa Krampla nás ako výzva čaká kreatívny katolicizmus, teda schopnosť byť zakorenení v tradícii, ale vedieť ju ponúknuť novým spôsobom. Ako príklad uviedol pápeža Františka.

Prachár priblížil, ako sa v jeho farnosti v čase obmedzení usilovali vyjsť von zo sakrálneho priestoru. „V Rusovciach je bývalý kostol sv. Víta, dnes je z neho kaviareň. Počas pandémie sme sa tam stretávali s mnohými ľuďmi, aj s takými, čo by do kostola nešli,“ vravel.

„Aj sa tam niekto obrátil na katolícku vieru?“ spýtal sa ho Urbančok.

„Nemusia sa. To sa pýtali voľakedy aj pápeža, že keby sa narodil ako mohamedán, či by sa obrátil? A on že nie, že by sa snažil byť dobrý mohamedán,“ odvetil farár z Rusoviec.