Svätý Cyril Alexandrijský Obhajca mariánskeho titulu Bohorodičky

V liturgickom kalendári latinskej cirkvi je 27. jún venovaný spomienke na svätého Cyrila Alexandrijského, ktorého v roku 1883 pápež Lev XIII. vyhlásil za učiteľa cirkvi. 

Cirkvi byzantského obradu slávia Cyrilovu pamiatku 18. januára, spoločne s pamiatkou svätého Atanáza, ktorý patrí medzi Cyrilových predchodcov na alexandrijskom arcibiskupskom stolci.

Cyril sa narodil okolo roku 378 v Egypte a bol synovcom alexandrijského patriarchu Teofila, po ktorom nastúpil v roku 412. Zomrel v roku 444 v Alexandrii.

Historici radi poukazujú na Cyrilom praktizovanú politiku tvrdej neznášanlivosti voči odporcom – židom, heretikom i pohanom.

Veľká časť Cyrilovho biskupského účinkovania bola venovaná kristologickej dišpute s konštantínopolským patriarchom Nestóriom. V pozadí však bolo aj napätie medzi týmito dvoma patriarchátmi: Alexandria ťažko niesla rastúcu nadradenosť cisárskeho sídla Konštantínopolu.

Nestóriovo odmietanie mariánskeho titulu Bohorodička (Theotokos) ako casus belli medzi mocným alexandrijským patriarchom Cyrilom a pôvodne antiochijským mníchom Nestóriom sa stalo príležitosťou na opätovné nadhodenie kontrastu medzi alexandrijskou teologickou koncepciou, ktorá obhajovala kristológiu Slovo-telo (Logos-sarx) unitívneho typu, a antiochijskou teologickou koncepciou, uprednostňujúcou schému Slovo-človek (Logos-anthropos), ktorá bola vhodnejšia na obhajobu celistvosti oboch prirodzeností.

Táto zapálená dišputa vyústila do zvolania ríšskeho koncilu, ktorý sa uskutočnil v roku 431 v Efeze (= tretí ekumenický koncil) a potvrdil odsúdenie Nestória.

Cyril zdôrazňuje v Kristovi jedinú hypostázu, hypostázu Slova, ku ktorej sa pripojilo telo. Tieto dve prirodzenosti, božská a ľudská, sú odlišné a dokonalé, uchovávajú si svoje charakteristiky, ale sú spojené v jedinej osobe, v osobe vteleného Loga/Slova.

Vlastnosti a činy božskej prirodzenosti a ľudskej prirodzenosti patria rovnako jedinému Logu, Synovi Božiemu (communicatio idiomatum). Pretože ten istý Syn je zrodený pred všetkými vekmi z Otca a v čase z Márie, Mária môže byť definovaná ako Bohorodička (Theotokos), no tým sa nemyslí, že dala počiatok Synovmu božstvu, ale že ten istý Syn, narodený z nej podľa tela, je v rovnakom čase Synom Božím: ľudské telo vzaté z Márie je telom vteleného Loga (porov. Ep. 2 ad Nest., ACO I, 1,1, 25-28).

Naopak Nestórios vyznával „deliacu“ kristológiu: v Kristovi sú dve prirodzenosti a akoby dve relatívne samostatné osoby: Slovo a človek, ktoré sú spojené len vonkajším spôsobom, súhlasom, a preto Nestórios odmietal možnosť communicatio idiomatum. Podľa Nestória Máriu možno označovať len za „matku človeka“, v ktorom prebýva božstvo, alebo za „Kristorodičku“, ale nie za „Bohorodičku“: čiže Mária „neporodila Boha…, ale len človeka, ktorý je nástrojom božstva“ (porov. in ACO I,5,30).

Efezský koncil v roku 431 slávnostne potvrdil, že Mária je skutočná Matka Božia, Bohorodička, pretože dve Kristove prirodzenosti sú zjednotené nedeliteľne v jedinej osobe (ACO I,1,1, 26-42).

Cyril Alexandrijský bol veľmi plodným a po grécky píšucim teologickým autorom. Jeho spisy treba rátať medzi to najdôležitejšie z patristickej literatúry. Boli čítané a známe po celom kresťanskom svete, aj vďaka prekladom do latinčiny a sýrčiny. Cyrilove diela zohrávali základnú rolu pri konsolidácii kresťanskej teológie.