Svätý Benedikt z Nursie Neprekonateľný vzor organizácie rehoľného života na Západe

„Bol muž ctihodného života, milosťou aj menom ,Požehnaný‘ (Benedictus). Od svojej mladosti mal zrelé srdce, prežíval svoj život v cnostiach a nezapredal svoju dušu žiadnej rozkoši.“

Tak začína príbeh o patriarchovi Západu svätý pápež Gregor Veľký, ktorý napísal životopis otca západného mníšstva 50 rokov po jeho smrti.

Svätý Benedikt sa narodil okolo roku 480 v Nursii, 170 km severne od Ríma. Mal sestru – dvojča Školastiku, s ktorou si celý život dokonale rozumel. Ich otec bol vlastníkom pôdy. Vďaka svojmu zámožnému pôvodu Benedikt pravdepodobne získal vzdelanie vo svojom rodnom meste a neskôr odišiel študovať do Ríma. Nezdržal sa tam však dlho, pretože si uvedomil povolanie k pustovníckemu životu.

Odišiel do pustatiny v horách Prenestini a keď chýr o jeho svätosti začal priťahovať zbožných ľudí, ale aj obyčajných zvedavcov, odišiel do Subiaca, kde sa usadil v jaskyni a žil tam tri roky v úplnej odlúčenosti tvrdým životom kajúcnika. Tu ho opäť vyhľadali mladí ľudia, ktorí sa tiež chceli úplne odovzdať Bohu. Okolo jeho jaskyne postavili dvanásť domov a usadili sa tam.

Prví z nasledovníkov Benedikta sa stali predstavenými jednotlivých malých spoločenstiev mníchov, zatiaľ čo majster žil ďalej s najmladšími kandidátmi, aby ich formoval a viedol k Bohu.

Benedikt čerpal zo skúsenosti mníšskeho života východných pustovníkov, ktorí sa v štvrtom storočí usadili v púšti v Egypte, Sýrii a Malej Ázii, aby sa usilovali o kresťanskú dokonalosť v odlúčení sveta. Títo púštni otcovia sformovali princípy náboženského života mníchov, na ktoré Benedikt nadväzoval vo svojom učení.

Medzitým chýr o jeho svätosti naďalej rástol a dokonca aj bohaté a vplyvné rímske rodiny začali posielať svojich synov na výchovu a vzdelávanie k pustovníkovi do Subiaca.

Benedikt bol však prinútený opustiť svoju pustovňu, pravdepodobne pre konflikt s miestnym kňazom. Okolo roku 529 odišiel na juh a v niekdajšej rímskej pevnosti a chráme Jupitera na vrchu Monte Cassino založil novú mníšsku komunitu. Postavil kláštor, do ktorého začali prúdiť davy kandidátov. Komunitu mníšok v blízkosti toho miesta založila aj jeho sestra Školastika.

Na Monte Cassino Benedikt napísal slávnu Regulu. Nebolo to dielo originálne a nové, ale brilantným a inšpirujúcim spôsobom zhrnulo dovtedajšiu skúsenosť mníšskeho života. Charakterizuje ho miernosť a rozvaha.

V priebehu rokov svoju Regulu zdokonaľoval a dopĺňal, kým nebol napísaný jeden z najslávnejších textov západného kresťanstva. „Túto Regulu sme napísali preto, aby sme ju zachovávali v kláštoroch a tak ukázali, že máme aspoň trochu cnostné mravy a začíname žiť rehoľným životom,“ tlmočí svoj zámer sv. opát z Monte Cassino.

Čítajte tiež

Keď Rím upadal, bola Benediktova stratégia najčudnejšia, ale najrozumnejšia

Eva Čobejová

Benedikt z Nursie, svätec a patrón Európy, je silná inšpirácia. Hoci žil na prelome staroveku a stredoveku. V slovenčine vyšiel o ňom teraz román.

Sv. Benedikt píše o tom, aký by mal byť opát, ako by sa mali modliť mnísi a ako vykonávať svoje náboženské povinnosti, zachovávať poslušnosť, ticho, pokoru a chváliť Boha v modlitbe. Tiež o tom, ako majú mnísi spať i aké množstvo jedla a pitia prijímať. Bratom káže, aby pracovali.

„Ktokoľvek sa teda ponáhľaš do nebeskej vlasti, uveď do života s pomocou Krista túto maličkú Regulu, ktorá je písaná pre začiatočníkov. A tak napokon môžeš s Božou pomocou dosiahnuť tie vznešené výšiny náuky a cností, ktoré sme tu spomínali,“ píše sa skromne v poslednej kapitole nazvanej O tom, že nie všetko, čo treba pre zachovanie spravodlivosti, je stanovené v tejto regule.

Benedikt zomrel pravdepodobne 21. marca 547 a podľa svojho želania bol pochovaný v kaplnke sv. Jána v Monte Cassino vedľa svojej milovanej sestry Školastiky.

Tisícpäťsto rokov po svojom vzniku je Regula stále aktuálna a ukazuje cestu nielen mníchom, ale aj svetským ľuďom. Celé storočia bola neprekonateľným vzorom organizácie rehoľného života na Západe.

Nové reguly vznikli až v stredoveku. Celá západná Európa bola pokrytá sieťou benediktínskych a neskorších cisterciánskych kláštorov, založených taktiež na Regule svätého otca Benedikta. Kdekoľvek šli benediktíni, stavali kláštory a  cesty, obrábali pôdu a učili miestne obyvateľstvo poľnohospodárstvu.

Vo svojich knižniciach prepisovali celé knihy alebo ich časti, liturgické texty, ale tiež diela starovekých spisovateľov, historikov a filozofov a ilustrovali ich nádhernými ilumináciami. S opátstvami zakladali školy, vychovávali mladých ľudí a odovzdali európskym národom bohaté dedičstvo latinskej civilizácie.

Aby zdôraznil osobitnú úlohu, ktorú kláštory založené na Regule sv. Benedikta zohrávali pri spájaní tradícií východu a západu, ako aj formovaní civilizácie nášho kontinentu, pápež Pavol VI. apoštolským listom Pacis nuntius z 24. októbra 1964 vyhlásil sv. Benedikta za patróna Európy.

Spracované podľa Diára 2020 - Ora et labora (Postoj Media 2020), ktorý zostavili otec Ján Dolný a otec Cyprián Tomaszczuk OSB.