František a ženy Dávajú zo seba veľa, no neraz neznamenajú nič. Bez nich to však v cirkvi nepôjde

Článok vychádza v rámci seriálu Porozumieť Františkovi, v ktorom približujeme rôzne aspekty pontifikátu súčasného pápeža.

Postupne sme si zvykli na pápeža z konca sveta a bez červených topánok. I na to, že na Zelený štvrtok chodí umývať nohy rímskym väzňom. Ale že si na tento posvätný obrad pozve väzenkyne?! Keď aj im kľačiačky poumýval nohy, osušil ich a vrúcne pobozkal – bol z toho v cirkvi šok.

Možno sa nám zdá, že pápež František je vo vzťahu k žene a jej úlohe v cirkvi prelomový. No on iba so sebe vlastnou rozhodnosťou pokračuje v nastúpenej ceste svojich predchodcov. Tej, ktorú filozoficky, najmä z antropologického hľadiska, rozvinul svätý Ján Pavol II. Stačí spomenúť jeho encykliku Mulieris dignitatem alebo lyrizovaný príhovor vďaky všetkým ženám.

Benedikt XVI. je v otázke ženy medzi nimi po biblicko-teologickej stránke mostom. Lebo pápež František, verný svojmu juhoamerickému naturelu, poslanie ženy v cirkvi presadzuje prakticky, z pastoračného hľadiska.

Všetci traja nadväzujú priamo na Ježiša Krista, ktorý jedinečne a navždy pozdvihol dôstojnosť ženy na úroveň muža. Od svojej matky až po Máriu Magdalénu, ktoré prijal do najužšieho kruhu svojich učeníkov. Prekvapivo sa zastával žien pri rôznych neprávostiach a nedbal pritom na nepriateľstvo vplyvných ani na reči alebo údiv tých ostatných. Zrejme nik, kto to s Kristom myslí vážne, nemôže inak.

Ovplyvnený ženami

Ostaňme však pri Františkovi. Prvou zaujímavou otázkou je, prečo na poslanie žien v cirkvi tak nalieha. Veď v kostoloch je ich väčšina, a to nielen u nás. Aby sme odpovedali ucelene, je dobré si všimnúť prítomnosť žien v pápežovom osobnom rozvoji. Počnúc jeho kultivovanou matkou, potom babičkou Rosou, ktorá veľkodušne suplovala jej zaťaženie ďalším drobizgom, vštepiac mu hlbokú, zdravú zbožnosť, či jemu blízkou najmladšou sestrou.

V školskom veku to bola jeho obľúbená učiteľka, potom sestra Dolores, ktorá ho pripravovala na sviatosti. Neskôr jeho platonické lásky a dokonca i marxisticky orientovaná šéfka počas praxe v laboratóriu, o ktorej vyznal, že ho naučila uvažovať i znepokojovať sa pre chudobných.

Ovplyvnili ho aj političky a ženy veľkodušne sa angažujúce v sociálnej práci. Svojou zraniteľnosťou ho formovali aj ženy postihnuté rôznymi strasťami. Napríklad matky, ktorým režim zlikvidoval mužov, ženy rozvedené či manželky bývalých kňazov, ba i prostitútky na uliciach, ktoré oslovoval s úctou: pani...

Svet, v ktorom žena nemá dosť priestoru a rešpektu, je podľa Františka sterilný. Z jeho pohľadu bez ženy niet harmónie ani poézie.Zdieľať

K jeho dozrievaniu nepochybne prispeli aj vplyvné osobnosti spoločnosti: právnička z magistrátu či známe umelkyne i priamočiare novinárky, s ktorými prešiel kus životnej cesty v Argentíne. Rovnako aj rehoľné sestry v rôznom období. Zrejme k týmto ženám patrí i psychologička, ktorá mu pomohla k ľudskému reštartu po skončení služby provinciála jezuitov v mimoriadne kritických časoch jeho vlasti.

Nečudo, že ostal otvorený pre ženy až dodnes: od biblickej Evy až po Merkelovú, dokonca i našu prezidentku. Pri vplyve žien na súčasného pápeža nemožno obísť ani Máriu, Ježišovu Matku, ku ktorej zbožnosťou dýchala jeho rodina i rodný kontinent. Koľko kytíc jej pápež František zaniesol k oltáru v chráme Santa Maria Maggiore?!

A aby sme boli úplní, k matkám, sestrám a priateľkám v jeho živote musíme pridať aj matku Zem s matkou prírodou, pre ktoré má hlboké cítenie.

Ako zástanca ukrivdených František neprestajne vystupuje proti násiliu voči ženám v rôznych formách. Na poli práce odvážne kritizuje ich nedocenenie či prepúšťanie tehotných zo zamestnania a vyzdvihuje veľkosť materstva, kde sa len dá.

Majsterky syntézy

Žena podľa pápeža Františka hľadí na svet inými očami. Vie vidieť poza či ponad, a preto býva majsterkou syntézy. Vníma okolnosti života kreatívnejšie, trpezlivejšie. Poskytuje materiál k tvorbe nielen v prirodzenom zmysle, ale i duchovnom, kultúrnom. Má zvláštnu charizmu pre blízkosť, čo je súčasťou materského inštinktu. Nerobí jej problém znížiť sa, pochopiť, podporiť toho slabšieho.

Ako muž je svojím poslaním staviteľom technických či technologických mostov, žena stavia najmä tie sociálne. Preto svet, v ktorom žena nemá dosť priestoru a rešpektu, je podľa Františka sterilný. Z jeho pohľadu bez ženy niet harmónie ani poézie. Je to ona, čo učí dieťa stávať sa človekom, muža otcom a oboch, ako milovať s nežnosťou. A práve to robí život krásnym.

Podľa terajšieho pápeža gender ideológia je krokom späť – prejavom neschopnosti pochopiť a prijať hodnotu rozdielnosti medzi oboma pohlaviami. A preto chce, aby sa muž a žena medzi sebou viac rozprávali, počúvali, spoznávali i milovali, rešpektovali sa v duchu priateľstva. „Musíme pre ňu robiť oveľa viac, aby sme podnietili vzájomnosť medzi mužom a ženou. Aby nemusela byť podriadená ani v opozícii muža, čo býva ovocím jeho nadradenosti,“ povedal pri jednej príležitosti pápež František. 

Pontifik je presvedčený, že miesto ženy je v komplementarite s mužom, dávajúc svoj špecifický prínos. A to nielen spoločnosti, ale hlavne cirkvi, ktorá je na ceste k najužšej rodine bratov a sestier v Kristovi.

Z mariánskej úcty vychádza aj pápežova úcta k ženám. Foto – TASR/AP

František neprestáva opakovať, že aj cirkev je „žena“, teda že je ženského rodu. Vie, že ženy dávajú cirkvi enormný príspevok a napriek tomu v nej niekedy neznamenajú nič. Spôsobuje mu bolesť, keď vidí, že nie sú priamo zapojené v jej správe a len z úzadia posluhujú. Podľa neho by sa nemali cítiť iba hosťami či pozorovateľkami, ale byť plne zapojenými osobami do života cirkvi pre svoje nezastupiteľné miesto v nej.

On o žene pochopil to podstatné: bez nej to v cirkvi nešlo a nikdy nepôjde. A keď to pochopia i jeho bratia v kňazskej službe, zrejme podiel mužov v laviciach kostolov len porastie.

Lebo ak pápežovi Františkovi záleží, a veľmi mu záleží na cirkvi, vie, že génia ženy nemožno držať pod pokrievkou alebo kdesi v kúte, aby nikomu neprerástol cez hlavu. Naopak. Preto dáva žene čestné miesto, ktoré si zaslúži. Dokonca sa vyjadril, že bez ženy niet spásy, ako to vidíme pri Ježišovom narodení.

Pápež František je presvedčený, že ženskejšia cirkev bude pozornejšia na človeka. Preto nezabúda ani na miestne cirkvi, lebo ani v nich žena nemá byť slúžkou, ale v službe.Zdieľať

Preto povzbudzuje svojich bratov biskupov i kňazov, aby sa nebáli dávať viac priestoru ženám. Tieto jeho slová triafajú do živého a zároveň privádzajú k otvorenej diskusii. Bol strach zo žien v cirkvi vždy? Veď určite z nich nemal strach Ježiš, ktorého život bol plný stretnutí s nimi. Čo sa potom vlastne stalo?

Bez príkras možno povedať, že cirkev celé stáročia nedoceňovala charizmu žien. Vládli v nej obavy nielen z čarodejníc, ale aj z prorokýň či živých svätíc a mystičiek, lebo mali svoj originálny a nie vždy kontrolovateľný štýl zbožnosti, často mimo tradičných schém. A mohli mať vplyv na ľud alebo na spoločenský poriadok. Spomeňme sväté ako Kláru, Hildegardu, Ritu či Brigitu, alebo Katarínu Sienskú, či mocné stredoveké abatyše.

Samotné kláštory boli niekedy vnímané ako nebezpečné ohniská kultúry a kultúra má moc. No bola to skutočne cirkev obyčajných veriacich, ktorá sa bála žien a v snahe o kontrolu ich odsúvala na okraj? Alebo to bolo duchovenstvo s obavami pre ich inakosť, obmedzenie svojej hierarchickej moci či príťažlivosť?

Zamestnancov Vatikánu ubúda, žien pribúda

Pápež František, ktorý okamžite skonštatoval nedostatok žien vo vrcholových a rozhodovacích pozíciách cirkvi, pomaly, ale pevne rozvíja proces zmien. Chce počuť ich mienku všade tam, kde sa rozhoduje o dôležitých veciach. Tak sa ženy dostali do vedenia nemocnice Gemelli či vatikánskych múzeí, pápežskej bibliotéky, alebo tlačového strediska Vatikánu. A aj keď sa množstvo zamestnancov vatikánskej kúrie systematicky znižuje, počet žien v štátnych úradoch sa počas jeho pontifikátu zdvojnásobil.

Napríklad len do Pápežskej akadémie vied tento rok pribudli tri nové členky a v oblasti kultúry, pod vedením kardinála Ravasiho, pracuje zo dvadsať žien, pričom nie všetky sú katolíčky, ba ani veriace.

Vymenovanie Catie Summaria, matky dvoch detí, vo februári tohto roku za námestníčku generálneho prokurátora vatikánskeho tribunálu sa udialo po prvýkrát v histórii. Podobne vo februári tohto roku menoval pápež František Nathalie Becquartovú za podsekretárku, čiže zástupkyňu vedúceho komisie pre prípravu nastávajúcej biskupskej synody. Pri tejto rehoľnej sestre je to prvýkrát, čo žena bude mať možnosť na synode aj hlasovať. Je to tak správne, veď nastávajúca synoda o synode má znamenať nielen biskupov spolu, ale celý Boží ľud spolu.

Počet odborníčok a poslucháčok sa zvýšil už na predchádzajúcich synodách, počas ktorých mnohí synodálni otcovia vyzvali k zamysleniu sa nad úlohou žien v cirkvi. Proroctvo mladých v roku 2018 zo synody o nich, že teraz sa už synodálni otcovia i matky môžu vrátiť domov, sa začína napĺňať.

Čítajte tiež

Nathalie Becquartová Žena, ktorá si potichu razí cestu v popredných cirkevných štruktúrach

Lenka Chlebanová

Kým je francúzska rehoľníčka, ktorá sa ako prvá žena stala podsekretárkou Synody biskupov?

Ďalšie dve ženy sú podsekretárkami Dikastéria pre laikov, rodinu a život. Marcovou novinkou je menovanie rehoľnej sestry saleziánky Alessandry Smerilliovej, odborníčky na etiku v obchode a finančníctve, za podsekretárku Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj, to znamená zástupkyňu štátneho tajomníka pri vatikánskom ministerstve. Pápež vie, že vo svete peňazí chýba logika ženy, ktorá v rodine dáva slabšiemu členovi to najlepšie. O koľko ináč by náš svet vyzeral, keby sa v ekonomike dal tomuto aspektu väčší priestor?! Podobne rastie zastúpenie žien aj v iných úradoch Rímskej kúrie.

Pápež v nijakom prípade nechce klerikalizovanie žien ani maskulinizmus v sukni. Naopak. Vytrvalo bojuje proti klerikalizmu, ktorého protiváhou býva nezdravý feminizmus v cirkvi.Zdieľať

Pápež František je presvedčený, že ženskejšia cirkev bude pozornejšia na človeka. Preto nezabúda ani na miestne cirkvi, lebo ani v nich žena nemá byť slúžkou, ale v službe. Od tohto roku má aj ona právo verejne čítať lekcie pri bohoslužbách, poslúžiť kňazovi pri oltári či rozdávať sväté prijímanie. Už to nemusí robiť len z núdze, ale oficiálne so všetkou dôstojnosťou jej vlastnou, lebo pápež František akolytát, ktorý oprávňuje k týmto službám, vyňal spod prípravy ku kňazstvu.

V roku 2016 na stretnutí generálnych predstavených ženských inštitútov František otvoril aj otázku diakonátu žien. Výsledok práce stanovenej komisie bol krokom vpred, aj keď malým. Preto pápež menoval ďalšiu komisiu zloženú tak z mužov odborníkov i kvalifikovaných žien, aby pokračovali v štúdiu tejto otázky. No nechce tým vzbudzovať dojem, že otvára cestu ku kňazstvu žien. Veď diakonát sa v prvotnej cirkvi chápal ako služba a slúžiť cirkvi vie aj žena, verná svojim vlastným darom od Boha.

Nie, pápež v nijakom prípade nechce klerikalizovanie žien ani maskulinizmus v sukni. Naopak. Vytrvalo bojuje proti klerikalizmu, ktorého protiváhou býva nezdravý feminizmus v cirkvi.

Môžeme sa len tešiť z Františkovej milujúcej kreativity a dúfať, že jeho úsilie padne do dobrej pôdy. Pre povzbudenie v tomto smerovaní ustanovil sviatok svätej Márie Magdalény a oživil jej titul apoštolky apoštolov. Zaiste to zo strany pápeža Františka v uznaní prínosu žien nebude všetko.

Jeho odkaz je však jasný už dnes: Žena, buď ženou; muž, buď mužom a pre dobro Božieho kráľovstva kráčajte spoločne.