Český historik a trvalý diakon Marek Šmíd
Buďme trpezliví, mariánske miesta ešte vydajú ďalšie plody
Tisícky uzdravení z Lúrd a iných mariánskych miest sú prejavom lásky, ktorá zmenila tisíce sŕdc, hovorí historik a trvalý diakon.

Českého historika Mareka Šmída priťahujú mariánske zjavenia modernej doby natoľko, až sa jeho záujem pretavil do rovnomennej knihy, ktorá mu v tomto roku vyšla v slovenskom vydavateľstve Post Scriptum. Čerstvo vysvätený trvalý diakon, ktorý má manželku z Nitry, v publikácii približuje aj mariánske pútnické miesta v Čechách a na Slovensku.
V rozhovore pre Svet kresťanstva približuje nielen obsah svojej knihy, ale vysvetľuje aj zmysel dnešnej slávnosti Nepoškvrneného počatia Preblahoslavenej Panny Márie.
Docent Marek Šmíd pôsobí na Katedre cirkevných dejín a literárnej histórie Katolíckej teologickej fakulty na Univerzite Karlovej v Prahe a v Historickom ústave Filozofickej fakulty Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach.
Cirkev dnes slávi prikázaný sviatok Nepoškvrneného počatia Preblahoslavenej Panny Márie. Ako to, že Panna Mária bola počatá „bez poškvrny“?
Od prvého okamihu bola uchránená od dedičného hriechu skrze milosť, ktorá prináleží iba jej. Odtiaľ vyplýva i jej svätosť, uchránenie pred žiadostivosťou a sloboda od hriechu. Bola vlastne uchránená od všetkých hriechov, takže jej vôľa bola zjednotená s Božou vôľou ako tou najvyššou a spravodlivou.
Nemali by sme sa však pýtať, ako to, že bola takto počatá. Nie je to správne položená teologická otázka. Správne je pýtať sa prečo. Boh si totiž prial, aby Ježiš Kristus prišiel na svet do svätého príbytku, v ktorom by nič nebolo zasiahnuté poškvrnením.
Je nejaký zvláštny dôvod, že práve jediná z ľudí, Mária, dostala privilégium nepoškvrneného počatia?
Ako Bohom vyvolená Matka bola Panna Mária pre zvláštnu milosť a výsadu vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista uchránená od akejkoľvek poškvrny dedičného hriechu.
Máme tomu rozumieť tak, že všetci ostatní ľudia sú „poškvrnení“?
Vonkoncom nie. Treba tomu rozumieť tak, že iba Pannu Máriu, chudobné židovské dievča, si Boh vyvolil, aby sa stala matkou Ježiša z Nazareta. Nie pre jej zásluhy, ale s ohľadom na tento Boží plán bola jedinečnou ženou, Bohorodičkou, v mnohých ohľadoch odlišnou od iných ľudí. Stáva sa prvou spolupracovníčkou vteleného Slova na diele zjavenia a spásy, i keď zostáva iba veriacou ženou a oddanou služobníčkou.
Ako čo najlepšie osláviť práve 8. december?
Napríklad modlitbou ruženca, návštevou kostola či skutkom milosrdenstva do tej miery, ako nám to súčasný stav dovolí.
Ako dogma bolo Máriino nepoškvrnené počatie vyhlásené v roku 1854 a už štyri roky nato sa Panna Mária zjavila 14-ročnej Bernadete Soubirousovej v Massabielskej jaskyni v Lurdoch, kde sa Mária predstavila slovami: „Som Nepoškvrnené počatie.“ Je toto mariánske zjavenie v Lurdoch potvrdením správnosti vyhlásenia dogmy?
Iste sa tomu dá takto rozumieť. Boh si vyberá prostriedky a komunikuje spôsobmi, o ktorých sa nám ani nezdá. Tisícky uzdravených z Lúrd a iných mariánskych miest sú jednoznačne prejavom lásky, ktorá zmenila tisíce sŕdc. Boh hovorí mnohými spôsobmi.

Rozhovor s evanjelickým teológom a zároveň redaktorom českého Katolického týdeníka Martinom T. Zikmundom.
Na Lurdy sa nepýtam náhodne. V tomto roku vám vyšla nová publikácia Mariánske zjavenia modernej doby. Čím je pre vás ako historika príťažlivá téma mariánskych zjavení?
Ako kedysi vyhlásil pápež Ján Pavol II., bez Fatimy nemožno pochopiť dejiny 20. storočia. Pre mňa sú všetky zjavenia prejavom mimoriadnej Božej milosti, prostredníctvom ktorej Boh vstupuje do dejín ľudstva a hovorí k nám. Mnohé zjavenia zásadným spôsobom predznamenali duchovnú klímu minulého a predminulého veku. Fascinuje ma prepojenie oboch rovín, božskej i ľudskej, čo okrem iného vidíme i v osobe Ježiša Krista.
Aké je miesto mariánskych zjavení v učení cirkvi? Musí im katolík veriť?
To je dobrá otázka. Pre katolíkov, samozrejme, záväzné nie sú. Môžu však, ak sú pravé, prehlbovať vieru ľudí a prinášať plody duchovného života. Na druhej strane, cirkev verí, že všetko, čo potrebujeme vedieť o našej spáse, nám bolo definitívne zjavené Ježišom Kristom a zachytené na stránkach Nového zákona, najmä kníh evanjelia. Evanjeliá ako jedinečné svedectvá o živote, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, samozrejme, stoja najvyššie a sú ako autorita pre katolíkov nespochybniteľné.
Je zaujímavé, že vo svojej novej publikácii Mariánske zjavenia modernej doby približujete aj prepojenia jednotlivých miest s Českom i Slovenskom. Aký majú vzťah Slováci k mariánskej úcte? Je to iné ako v Česku?
Pripadalo mi logické, aby sa čitateľ dozvedel rovnako o zjaveniach, ktoré sa odohrali v jeho blízkosti, vo svete, ktorý mu je rozhodne bližší. Na druhú časť vašej otázky zrejme nedokážem odpovedať. Mariánska úcta je, samozrejme, iná na Slovensku a iná v Čechách – tým skôr, že Panna Mária Sedembolestná je patrónkou Slovenska. Formy mariánskej úcty si však nedovolím porovnávať.
Máte rád nejaké špeciálne mariánske miesto, či už u vás doma, alebo vo svojom druhom domove – na Slovensku?
Mám rád mariánske pútnické miesto v Litmanovej. Páči sa mi tento kraj Slovenska a v neďalekej Starej Ľubovni mám veľmi dobrého priateľa. Takmer vždy, keď sme s rodinou v Tatrách, zavítam tiež sem, na sever Slovenska na horu Zvir.

Rozprávali sme sa s duchovným správcom pútnického miesta v Litmanovej Marcelom Pisiom.
Prečo ste do knihy zaradili aj doteraz neuznané mariánske zjavenia?
Chcel som, aby zoznam mariánskych miest bol čo najpestrejší. Preto som zaradil i päť neuznaných miest, ktoré sú však slovenskými a českými veriacimi navštevované pomerne hojne – Montichiari, Medžugorje, Filipov, Turzovka a Litmanová. Navyše sa ich autenticita posudzuje, takže čo nie je uznané ako miesto zjavenia Panny Márie dnes, môže byť uznané zajtra.
Prečo sú spomínané zjavenia v Turzovke, Litmanovej či Medžugorí ešte neuznané?
Z hľadiska cirkvi sa totiž zjavenia odohrali pomerne nedávno, niektoré dokonca ešte prebiehajú. Až po ich skončení bude môcť vydať Svätá stolica definitívne a záväzné stanovisko. Buďme, prosím, trpezliví a mariánske miesta ešte vydajú svoje plody.
Často Pannu Máriu vidíme na obrazoch či sochách v modrom plášti, so zloženými rukami a zbožným výrazom na jemnej tvári. Tento obraz mi osobne pripadá ako presladený a asi aj gýčový. Aká je Mária v skutočnosti?
Vizionári ju väčšinou opisujú ako krásnu mladú Pannu, odetú do nádherného plášťa, láskavú, milujúcu a nežnú ženu. Niektorí sú ešte konkrétnejší, takže opisujú jej dlhé rúcho, biely závoj a korunu. Jej reč, ako o tom hovoria, pôsobí ako rajská hudba. Však ju uvidíme a budeme ju počuť vo večnosti, ak dá Pán, takže nepredbiehajme.
„Do temných hlbín našich životov, do hlbiny sveta, kde zlo má takú veľkú moc, vnes nádej! Vráť nám dôveru!“ To je citát z modlitby k Panne Márii Lurdskej, ktorý je aktuálny práve v súčasnom adventnom i covidovom čase. Potrebujeme nádej aj dôveru. Môže nám ich dať Mária?
Skúsenosti viery môžu byť inšpiráciou pre nás samotných a dávať nám silu k službe blížnemu, avšak vždy majú zdôrazňovať, že správna mariánska úcta je zameraná nie na Máriu, ale na Krista a Boha Otca v Duchu Svätom pre spásu človeka.
Na záver sa mi nedá nespýtať na vaše ďalšie publikačné plány, možno aj v novom roku 2022. Na konte máte trilógiu Vatikán a italský fašismus, Vatikán a německý nacismus a Vatikán a sovětský komunismus. Môžeme čakať ďalší diel do skladačky Vatikán a...?
Áno, máte pravdu. Nezostane, samozrejme, iba pri trilógii. Už teraz sa môže slovenský čitateľ tešiť na Vatikán a Československo ve 20. století a azda sa v ďalšom roku objaví na pultoch kníhkupectiev i záležitosť, ktorú nosím v srdci už dlho, a to Vatikán a Slovenský štát.