Úcta k Bohorodičke Máriino božské materstvo pozdvihlo dôstojnosť všetkých matiek

Je pochopiteľné, že popri slávení narodenia Ježiša Krista sa upriamuje pozornosť aj na jeho matku. Slávnosť Panny Márie Bohorodičky sa v rímskom obrade slávi na Nový rok, teda vo vianočnej oktáve.

Pôvodne bol tento mariánsky sviatok stanovený na 11. októbra, avšak v rámci liturgickej reformy po Druhom vatikánskom koncile pripadla slávnosť Panny Márie Bohorodičky na 1. januára, čím získala väčšie napojenie na narodenie Ježiša Krista.

Panna Mária v tieni Nového roka

Zmenou termínu slávenia tohto sviatku išlo vlastne o návrat k starobylej tradícii, podľa ktorej sa v Ríme slávil sviatok Bohorodičky práve 1. januára.

„Znovuzavedený novoročný sviatok tematicky ladí so sláveným vianočným obdobím a z teologického hľadiska má veľmi veľký význam,“ hovorí mariologička Jana Moricová.

Nie je však sviatok Panny Márie v tieni začínajúceho sa nového roka? „Je pravdou, že pri praktickom prežívaní viery, najmä v našom kultúrnom a spoločenskom kontexte, sa tento sviatok do istej miery dostáva do úzadia, keďže veriaci radostne oslavujú predovšetkým začiatok nového kalendárneho roka,“ priznáva Moricová.

„Na jednej strane to môže byť výzva na prehĺbenie formácie veriacich, na druhej strane však treba dodať, že katolíci vzdávajú úctu Bohorodičke nielen týmto jedným sviatkom, ale pripomínajú si jej Božie materstvo napríklad v každej modlitbe Zdravas´ Mária. A samotný titul Bohorodičky sa spomína tiež v eucharistických modlitbách,“ ozrejmuje mariologička.

Bohorodička – starobylý mariánsky titul

Označenie Panny Márie ako Božej rodičky vzniklo v 4. storočí. Súvisí s obdobím teologických sporov o Ježišovi Kristovi.

„Vtedajší kresťania boli síce presvedčení, že Máriin syn bol človekom, ale mali problém uveriť, že bol takým istým krehkým človekom ako my. Zdalo sa im nepatričné, ba priam pohoršujúce, že by niekto taký vznešený ako Kristus mal rovnakú ľudskú prirodzenosť ako každý iný človek,“ vysvetľuje súvislosti Jana Moricová.

Hľadali sa preto rôzne iné riešenia a vysvetlenia. Moricová poznamenáva, že jednou z predstáv bolo, že Ježišovo telo nebolo skutočné, ale len zdanlivé. Ďalšia skupina veriacich zastávala názor, že Máriin syn sa až po svojom narodení stal Božím Synom. Iní kresťania zase tak veľmi vyzdvihovali Kristovo božstvo, že pokladali dokonca za nemožné, aby sa Boh narodil zo ženy.

Svetlo do týchto nejasností vniesol Efezský koncil. V roku 431 vyhlásil, že Mária je skutočne Božou Matkou, teda že počala a porodila Božieho Syna ako človeka. Keďže jej syn Ježiš Kristus je pravý Boh, právom jej prislúcha titul Bohorodička (Theotokos).

Mohlo by sa zdať, že ide o špekulovanie a teologické „doťahovanie“ z dávnych storočí, ktoré sa nás vlastne už ani netýka. Čo však v konečnom dôsledku znamená spochybňovanie Ježišovho božstva alebo človečenstva?

„Takéto spochybňovanie vedie k spochybneniu celého Kristovho vykupiteľského diela, a teda aj našej spásy. Navyše v dnešnej dobe sa takisto môžeme stretnúť s najrozličnejšími názormi na Ježiša a jeho matku. Preto je veľmi dôležité, aby sme poznali autentické učenie Katolíckej cirkvi a v prípade potreby vedeli objasniť svoje náboženské presvedčenie,“ hovorí mariologička Moricová.

Búrlivý priebeh tretieho ekumenického koncilu

Johannes Hofmann

Ako napínavý historický román – tak vyzeral priebeh koncilu v Efeze, kde došlo k veľkej teologickej zrážke.

Žiadna iná žena nespolupracovala s Bohom tak ako Mária. A voči nijakej inej žene Boh neprejavil takú veľkú dôveru, aby jej zveril starostlivosť o svojho syna.

„Vo svojej Matke sa Boh nebies, nekonečný Boh, stal malým, zhmotnil sa, aby bol nielen s nami, ale aby bol aj ako my. Úcta k Márii nie je prejav náboženskej zdvorilosti, ale je to nevyhnutnosť kresťanského života,“ povedal pápež František v knihe rozhovorov Zdravas´ Mária.  

Pozornosť Panne Márii Bohorodičke venoval aj spomínaný Druhý vatikánsky koncil. Potvrdil dovtedajšie učenie a povzbudzuje, aby sme mali čím väčšiu úctu k tej, ktorá priviedla na svet samého Boha.

„Cirkev právom prejavuje osobitný kult Márii ako Božej matke. Už od najstarších čias sa uctieva ako Bohorodička a veriaci sa v modlitbách utiekajú pod jej ochranu vo všetkých nebezpečenstvách a potrebách,“ píše sa v koncilovej dogmatickej konštititúcii Lumen Gentium.

Napriek všetkej dôstojnosti a dôležitosti v dejinách spásy bola však Mária „len“ človekom. Je takáto osobitná úcta k nej opodstatnená?

„Ak milujeme Krista, nemôžeme nepristupovať s úctou k tej, ktorá ho porodila a vychovala.“
Jana Moricová, mariologičkaZdieľať

Kňaz Alan Ján Dely z Dominikánskeho mariánskeho centra hovorí, že mariánsky kult vychádza priamo zo slov Písma. „Je interpretáciou toho, čo cirkev v Písme spoznáva, keď číta a medituje o Ježišovej matke Márii. Je istým naplnením slov, ktoré pod vplyvom Ducha Svätého boli vyjadrené Máriinými ústami: Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.“

Mariologička Moricová dodáva, že úcta k Bohorodičke sa zakladá práve na skutočnosti, že Pán si ju vyvolil, aby sa stala matkou jeho Syna. „Ak milujeme Krista, nemôžeme nepristupovať s úctou k tej, ktorá ho porodila a vychovala.“

V dokumente Lumen Gentium sa jednoznačne uvádza, že keď sa preukazuje úcta Matke, náležite sa poznáva, miluje a slávi aj Syn.

Emeritný pápež Benedikt XVI. to výstižne vyjadril v knihe Si plná milosti: „Cirkev by zlyhala, ak by nevykonávala časť toho, čo jej bolo prikázané robiť – velebiť Pannu Máriu. Odklonila by sa od slov Biblie, ak by v sebe umlčala chválu Márie. V tom prípade by totiž nechválila Boha primeraným spôsobom.“

Ježiš alebo Mária? Na koho sa v modlitbe obracať?

Už najstaršia zachovaná mariánska modlitba Pod tvoju ochranu naznačuje, že veriaci sa utiekali k Márii najmä v núdzi a nebezpečenstvách. Prečo? Že by Mária vedela lepšie pochopiť v ľudských trápeniach ako Boh?

„Mária sa v evanjeliách objavuje na scéne najmä vtedy, keď sa dostaví kritická situácia, keď iní potrebujú pomoc alebo sa ocitnú v núdzi. Mária prichádza na pomoc Alžbete či svadobčanom v Káne. Aj kritický okamih Vtelenia, keď Boh čakal na súhlas človeka, Mária zvládla na jednotku,“ hovorí dominikán Alan Ján Dely.

Dodáva, že keď sa my utiekame k Márii v ťažkých chvíľach svojho života a prosíme ju o pomoc, neprosíme ju o nič nové, čo by nerobila už počas svojho pozemského života.

Mariánska úcta Ste zamotaní v ťažkostiach? Mária rozväzuje uzly našich problémov

Jana Zlatohlávková

Na jej orodovanie bolo zachránené manželstvo pred rozpadom. Odvtedy sa po svete šíri úcta k Panne Márii, Rozväzovačke uzlov.  

O svoju skúsenosť sa delí aj Jana Pajanová, národná koordinátorka spoločenstva Modlitby matiek. Mala veľmi ťažké manželstvo a vždy sa s nádejou obracala k Panne Márii.

„Kríza nášho manželstva trvala 18 rokov. Celé tie roky som sa nepustila ruženca a všetky ťažké chvíle som odovzdávala do rúk Svätej rodiny. Niekoľkokrát za deň som opakovala: Ježiš, Mária, Jozef, milujem vás, zachráňte moje deti,“ hovorí Pajanová.

K Panne Márii mala vrúcny vzťah, pochádzala z rodiny, kde úcta k Božej matke bola veľmi silná. „Veľmi silne som vo svojich ťažkostiach vnímala, že Panna Mária ako matka mi veľmi dobre rozumie. Myslela som si, že Ježiš ako muž mi rozumieť nemôže,“ vysvetľuje Pajanová.

Keď sa dostala do spoločenstva Modlitby matiek, pocítila v sebe vnútorný rozpor a musela prehodnotiť, ktoré miesto v jej živote patrí Márii a ktoré Ježišovi.

„Nebolo to ľahké. Po krátkom čase úprimného odovzdania tohto svojho problému som si uvedomila, že Mária ma cez Modlitby matiek priviedla k Ježišovi. Po tomto zistení nebol pre mňa problém odovzdávať moje deti do rúk Ježiša, lebo viem, že Mária je pri tej modlitbe so mnou a odovzdáva Ježišovi mňa,“ hovorí Jana Pajanová.

Mariologička Moricová zdôrazňuje, že kresťania nachádzajú útechu predovšetkým v Bohu. Svätý Pavol v Druhom liste Korinťanom píše, že Pán nás potešuje v každom našom súžení, je Bohom všetkej útechy.

„Panna Mária vo svojom živote tiež zakúsila Božiu útechu. Keď Ježiš trpel a zomrel na kríži, prežívala hlbokú bolesť a zármutok. Boh ju však neskôr potešil a naplnil jej srdce radosťou z Kristovho zmŕtvychvstania. Panna Mária je povzbudením pre všetkých, aby verili, že Boh aj ich obdarí útechou,“ hovorí mariologička.

Zároveň dodáva, že Mária je nasledovaniahodným vzorom, ako pristupovať k utrpeniu a ťažkostiam, teda nenechať sa nimi deprimovať, ale dôverovať Bohu, ktorý ani v tých najťažších chvíľach ľudského utrpenia neprestáva byť Emanuelom, Bohom s nami.

Máriino materstvo pozdvihlo dôstojnosť všetkých matiek

Mária je cez svoje materstvo zvlášť blízka matkám, ktoré u nej nachádzajú útechu. Materstvo je krásne, aj keď nie je ľahké, a ak to niekto vie pochopiť, je to určite Mária. Možno nemala „náročné“ dieťa, ale jej život bol naplnený bolesťami, ktoré vyvrcholili v obete jej vlastného syna na kríži.

Pápež Pius XI. pri príležitosti 1500. výročia Efezského koncilu vydal encykliku Lux Veritatis, v ktorej sa venoval priebehu tohto koncilu a potvrdil jeho úlohu vo vyzdvihnutí Božej Matky. Poukázal tiež na to, že Máriino božské materstvo pozdvihlo dôstojnosť všetkých matiek a malo by ich napĺňať nádejou v ťažkých časoch.

„Obzvlášť je vhodné, aby matky modernej doby mohli vzhliadať k Márii a cielene meditovať o tej, ktorá pozdvihla náročné povinnosti materstva k takej veľkej vznešenosti. Lebo týmto spôsobom majú nádej, že môžu byť vedené milosťou nebeskej Kráľovnej a vzbudené k nasledovaniu jej obdivuhodných čností,“ píše pápež v závere encykliky.

Foto: TASR/AP

Aj ďalší pápeži vo svojich dokumentoch poukazovali na veľkosť Máriinho materstva a predkladali Máriu z Nazareta ako osobitný vzor pre ženy a matky. Či už to bol pápež Pavol VI. v exhortácii Marialis cultus alebo pápež Ján Pavol II. v encyklike Redemptoris Mater.

„V Máriinom svetle cirkev vidí na tvári ženy odlesk krásy, ktorá je zrkadlom najvznešenejších citov, akých je schopné ľudské srdce: bezvýhradné obetovanie sa v láske, sila, ktorá vie odolať aj tým najväčším bolestiam, bezhraničná vernosť a neúnavná pracovitosť a schopnosť spájať prenikavé tušenie s podporným a povzbudivým slovom,“ píše Ján Pavol II.

Jana Pajanová spomína na slová, ktoré matkám adresovala pri jednej príležitosti Veronica Williams – zakladateľka spoločenstva Modlitby matiek: „Keď čokoľvek pokazíte, netrápte sa. Aj mama, keď  prebaľuje svoje dieťa, nepozerá sa do špinavej plienky, ale usmieva sa na svoje dieťa. Tak sa na nás pozerá Mária a nikdy nám nič nevyčíta, lebo ona vie, čo znamená byť mamou.“

Na Máriu sa môžu matky obracať v každej chvíli, aj uprostred všetkých svojich materských povinností. A nemusí to byť hneď modlitba celého ruženca.

„Stačí vzdych, jedno slovo – Mária. Ona nám pomôže uvedomiť si, že Boh, Emanuel, je stále s nami: keď kŕmime dieťa, keď sa k nemu skláňame v noci, keď bdieme nad postieľkou a znižujeme teplotu svojmu dieťaťu, keď objímeme svoje dieťa s odretými kolenami, keď umývame riad. Tomuto nás Mária učí,“ hovorí Jana Pajanová.

Panna Mária napredovala na ceste viery a verne vytrvala vo svojom spojení so synom až po kríž, zdôrazňuje koncilový dokument Lumen Gentium.

„Veľmi potrebné je znovuobjaviť Pannu Máriu podľa perspektívy Druhého vatikánskeho koncilu, ako k tomu vyzýva pápež František,“ hovorí mariologička Moricová. „Hoci sa Mária nachádzala vo veľmi ťažkých situáciách, neprestávala dôverovať Bohu a vo svetle Božieho slova hľadala ich zmysel,“ uzatvára Jana Moricová.