Minizamyslenie Koniec a začiatok

Ján Krstiteľ a Ježiš začínali v rovnakom bode nutnosti zmeny a s takmer identickým posolstvom. Ježiš však pridal niečo, čo Jánovmu programu chýbalo.

Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1, 14 – 20)

Ján v púšti hlásal: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ (por. Mt 3, 2) Ježiš takisto zdôrazňoval metanoiu aj blízkosť Božieho kráľovstva. Pridal však „evanjelium – radostnú zvesť“.

Jánovo posolstvo je úžasné a obohacujúce. Je však v podstate defenzívne. Snaží sa dať ľuďom zoznam toho, čo robiť, aby sa ubránili pred Božím hnevom. Defenzívny postoj Ján vyjadruje aj tým, že stojí na jednom mieste a ľudia prichádzajú za ním.

Ježiš vníma ľudskú hriešnosť, ale hovorí, čo všetko robí Boh pre ľudí. Aj skrze neho. Vtelí sa, zdvíha slabých, uzdravuje chorých a vracia ich do života, kriesi z mŕtvych. Nečaká, že ľudia prídu za ním, ale sám hľadá stratenú ovcu, rybárov na vlnách či colníka na hranici rozhodnutia.

Starý zákon vrcholí Jánovým poukazom na nutnosť zmiernenia Božieho hnevu. Už táto možnosť je obdivuhodná. Nový zákon sa začína radostnou zvesťou o tom, že Boh sa nehnevá, ale miluje, odpúšťa a obdarúva. (Jozef Husovský)