Minizamyslenie Mamona a Boh

Možno evanjelista Lukáš potreboval trochu upresniť podobenstvo o nespravodlivom správcovi (Lk 16, 1 – 8), a preto hneď zaň vložil zbierku Ježišových výrokov na tému mamony, ktoré znejú na prvé počutie až protichodne.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov. (...) Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone.“ (Lk 16, 9 – 15)

Spoločným menovateľom týchto výrokov však je smerovanie od mamony k podstatným veciam života, od menšieho k väčšiemu a od hmotného k duchovnému. Aj keď finále týchto slov vyznieva ako akýsi dualizmus a rozpor medzi mamonou a Bohom, v skutočnosti ide o to, čo povedal už Tomáš Akvinský: „Milosť – teda nadprirodzený dar – predpokladá prirodzenosť.“

A vystihuje to aj Ježišov život. Ježiš nebol učiteľom, ktorý by nedbal na prirodzené potreby a túžby a rozprával len o duchovných záležitostiach. Naopak, keď si všimol, že zástupy sú hladné, podnikol veľkú akciu s rozmnožením chleba a rýb. Povedľa slov o Božom kráľovstve vnímal chorých, slepých, hluchých a neprijímaných. A tieto slová hneď aplikoval v praxi.

Nikdy nenaliehal, aby sa učeníci vzdali svojich lodí, dokonca občas Petrovu loď využil ako pódium. Vážil si milodary bohatých žien, ktoré ho podporovali. Všetko to, čomu by sme mohli dať dnes nálepku „mamona“, bral ako Boží dar. Slobodne a s úplným odovzdaním sa do Božích rúk. Lebo peniaze sú príjemné. Vďaka nim si môžeme toho veľa dopriať. Ale sú veci, ktoré nám môže dopriať iba Boh. (Jozef Husovský)