Minizamyslenie Rozbaľovanie znamení

Každá lá(s)kavo zabalená vianočná škatuľa je tak trochu znamením, že sa v nej nachádza nejaký krásny vianočný darček. Vždy však potrebujeme rozviazať stuhu a odbaliť štýlový baliaci papier.

Anjel im povedal: „Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ (Lk 2, 1 – 14)

Najväčším vianočným darčekom je Boh, ktorý prichádza v tvári dieťaťa. A tento dar takisto potrebujeme „rozbaliť“ a dostať sa k podstate.

Nevieme, ako presne prebiehalo Máriino stretnutie s anjelom. Ale aj táto mystická skúsenosť bola len znamením, ktoré sa pomaly napĺňalo v jej živote. Jozefov zvláštny sen bol tiež „iba“ znamením.

A znamenie dostali aj najchudobnejší pastieri, ktorí boli neďaleko miesta Ježišovho narodenia. „Je to naozaj čudné znamenie: dieťa narodené v chlieve a položené do koryta na kŕmenie zvierat,“ komentuje to Tomáš Halík. A vskutku, kto by veril, že toto je tá najlepšia „pôrodnica“ pre Boha? Azda iba tí, ktorí to sami zažívali. Chudobní.

Boh sa v Biblii aj v našom živote nikdy nezjavuje v úplnej celistvosti, ale ako znamenie. A tak vždy necháva priestor pre našu vieru a rozhodnutie, či s tým znamením niečo urobíme alebo ho necháme ležať v kúte.

Boh nám posiela znamenia dodnes. A tak každé, v akejkoľvek situácii narodené dieťa je znamením Vianoc. Každý človek, ktorý prosí o kúsok tepla, je znamením Vianoc. Každý, kto nám prináša radosť, je znamením Vianoc...

A každé znamenie je darom, ktorého podstatu pochopíme až vtedy, keď ho rozbalíme a dotkneme sa ho. (Jozef Husovský)