V aktuálnom súhrne sa dozviete:
Presne pred 25 rokmi, 12. marca 2000, urobil pápež Ján Pavol II. bezprecedentné gesto, keď sa počas jubilejného roka verejne ospravedlnil za historické viny cirkvi.
V Bazilike sv. Petra postupne predniesol sedem vyznaní hriechov a prosil Boha o odpustenie za činy, ako boli náboženské vojny, násilie križiackych výprav, inkvizícia, prenasledovanie židov, diskriminácia žien a nespravodlivosti voči chudobným. „Ospravedlňujeme sa a prosíme o odpustenie!“ odprosoval pápež.
Čosi podobné sme mohli vidieť pred rokom aj na Slovensku, keď nový arcibiskup metropolita Prešovskej archieparchie Jonáš Maxim v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove pokľakol, uklonil sa až po zem a odprosoval za všetky hriechy a nespravodlivosti spáchané biskupmi, kňazmi i veriacimi.
Podobný krok sa teraz rozhodol urobiť aj spišský diecézny biskup František Trstenský. Pred týždňom si v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule pred zrakmi 1 800 veriacich zložil mitru, ornát aj biskupský prsteň, vyzul si topánky a bosý si tvárou k zemi ľahol pred kríž.
„Dnes s pokorou vyznávame, že sme sa vzdialili od blížneho a tým sme sa vzdialili od Boha. Preto sa aj v tejto liturgii obraciame nielen k Bohu, ale aj k iným ľuďom. V tomto jubilejnom roku v pokore stojíme pred Pánom a robíme hlboké spytovanie svedomia,“ povedal biskup Trstenský, ktorý počas liturgie predniesol odprosenie za hriechy minulosti v siedmich oblastiach.
Odprosoval aj za konkrétne previnenia, ako bola napríklad spolupráca s režimami slovenského štátu a komunistického Československa, prenasledovanie občanov židovskej, nemeckej či rómskej národnosti, korupcia, ponižovanie žien či sexuálne zneužívanie mladistvých.
„Osobne to považujem za jeden z najvýznamnejších momentov nielen tohto jubilejného roka, ale celých dejín Spišskej diecézy,“ napísal pred touto mimoriadnou udalosťou Trstenský v pastierskom liste.
„Je mojou veľkou túžbou, aby počas tohtoročného pôstu sa toto odprosenie uskutočnilo v našich farnostiach a rodinách. Nech ako kňazi odprosujeme našich farníkov za naše hriechy a za hriechy predchodcov. Nech rodičia, starí rodičia a deti, ale aj ďalší príbuzní odprosujú za svoje hriechy a hriechy svojich predkov,“ dodal spišský biskup.
Ideálnou príležitosťou vypočuť tento apel bude kajúcna iniciatíva 24 hodín pre Pána, ktorú ešte v roku 2014 zaviedol pápež František a ktorá tento rok pripadne na 28. marca.
Katolícka cirkev na Slovensku evidovala minulý rok 11 nových podnetov v oblasti sexuálneho zneužívania. V deviatich prípadoch išlo o konanie zo strany kňaza, v jednom prípade o konanie laického zamestnanca a jeden podnet sa preukázal ako neopodstatnený.
Novým generálnym sekretárom Slovenskej katolíckej charity sa stal Filip Macák, vo funkcii vystriedal Miroslava Dzurecha.
KBS schválila návrh úpravy noriem pre vystupovanie klerikov v médiách. Zverejní ich až po tom, čo ich schváli príslušné vatikánske dikastérium.
Vatikán vydal dekrét o zrušení kňazského združenia Miles Christi pôsobiaceho v Argentíne. Rozhodnutie schválil osobne pápež František ešte začiatkom februára.
Dikastérium pre náuku viery je blízko rozhodnutia v prípade bývalého jezuitu Marka Rupnika, ktorý je obvinený zo sexuálneho, psychického a z duchovného zneužívania desiatok zasvätených žien.
V Nigérii bolo počas uplynulého desaťročia unesených takmer 150 katolíckych kňazov – jedenásti z nich boli zabití a štyria sú dosiaľ nezvestní.
Tento piatok je to už 29 dní odvtedy, čo pápeža Františka hospitalizovali v rímskej nemocnici Gemelli. Ide o druhú najdlhšiu hospitalizáciu hlavy Katolíckej cirkvi v novodobých dejinách.
Najdlhšie si na nemocničnom lôžku poležal pápež Ján Pavol II., keď v lete 1981 pre pooperačné komplikácie po neúspešnom atentáte strávil v nemocnici až 55 dní.
Portál Crux Now spočítal, že počas vyše 26-ročného pontifikátu pobudol Ján Pavol II. v nemocnici spolu až 155 dní, teda viac ako päť mesiacov. Naopak, Benedikt XVI. nebol hospitalizovaný ani jediný deň.
A práve vatikanistka zmieneného portálu Elise Ann Allenová poukázala v uplynulých dňoch na jednu zaujímavosť: každovečerné modlitby ruženca za zdravie pápeža vedú len muži – kardináli.
Allenová, ktorá pripomenula úsilie pápeža Františka odklerikalizovať cirkev, sa pýta, prečo ani raz túto možnosť nedostali rehoľné sestry Simona Brambillová a Raffaella Petriniová, ktoré súčasný Svätý Otec nedávno povýšil do vedenia vysokých vatikánskych úradov. Alebo laik Paolo Ruffini, ktorý už niekoľko rokov stojí na čele Dikastéria pre komunikáciu.
Prehliadanie spomenutých žien podľa Allenovej vyvoláva otázky, nakoľko vážne sú vo Vatikáne brané Františkove reformy v tejto oblasti.





Krátko po sebe sa na slovenskom knižnom trhu objavili hneď dve autobiografie pápeža Františka: Nádej (Ikar, 2025) a Život. Môj príbeh uprostred dejín (SSV, 2024). Svätý Otec ich pripravil v spolupráci s dvoma skúsenými talianskymi novinármi, takže obe sa čítajú veľmi plynulo a ľahko.
Táto nenáročná forma však ide ruka v ruke s hlbokým obsahom. Potešia inšpiratívne myšlienky, ale najmä pohľad pod pokrievku Františkovho osobného života, často neznáme skúsenosti a epizódy, ktoré osvetľujú, prečo v pápežskom úrade zmýšľa a koná tak, ako to môžeme sledovať už dvanásť rokov.
Po ktorejkoľvek z týchto kníh siahnete, neurobíte chybu. Obe nájdete priamo v e-shope denníka Postoj.
Prajem vám požehnaný pôstny víkend.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.