Čo odhalil pápežov pobyt v nemocnici | Medzi kardinálmi sa rozbehli „primárky“, píšu vatikanisti

Na konci týždňa to bude mesiac, čo je pápež František hospitalizovaný v rímskej nemocnici Gemelli.

V pondelok prišli povzbudivé správy o ďalšom zlepšení jeho stavu, pričom lekári naznačili, že František zostane v nemocničnom prostredí ešte niekoľko dní.

Doteraz boli informácie z nemocnice ako na hojdačke – niekoľko dní, ktoré naznačovali zlepšenie, dokázali vystriedať informácie, ktoré na laikov pôsobili alarmujúco. V tejto atmosfére žil a žije aj celý Vatikán, Rímska kúria a takisto kardináli – spomedzi ktorých vzíde nový pápež.

Na prelátov v purpure sa zameriavajú aj niektorí vatikanisti, keď opisujú, čo sa deje v posledné dni v zatiberskom zákulisí.

Už relatívne krátko nato, čo Františkovi v nemocnici diagnostikovali obojstranný zápal pľúc, sa objavili články o tom, že vo Vatikáne panuje atmosféra „predkonkláve“, čo niektorí preláti odmietali. „Nevnímam, že by sa o možnom nástupcovi hovorilo viac ako pred rokom, čiže sa nedeje nič zvláštne,“ vyjadril sa argentínsky kardinál Víctor Manuel Fernández. To bolo 23. februára.

Pápežov hlas a zoznam

Vatikanista denníka Il Fatto Quotidiano Francesco Antonio Grana však zverejnil v nedeľu 9. marca text, v ktorom napísal, že pohyby vnútri aj mimo Svätej stolice zakcelerovala audionahrávka s pápežovým hlasom, ktorú prehrali na Svätopeterskom námestí minulý štvrtok 6. marca v čase modlitby ruženca za jeho uzdravenie.

Pápež v 27-sekundovom zázname v španielčine poďakoval všetkým za modlitby, slová však bolo ťažké rozoznať a zvuk pôsobil naozaj veľmi dramaticky.

Vo vatikánskych palácoch odvtedy koluje zoznam s 15 menami papabili – teda kandidátov na zvolenie za pápeža, tvrdí Grana.

Taliansky novinár sa téme pápežstva a zákulisia príprav budúceho konkláve venuje dlhodobo, tieto témy rieši aj v knihe Čo zostalo z pápežstva (Cosa resta del papato), ktorá vyšla na jeseň 2021 a ktorú prezentoval na rímskej univerzite LUMSA za prítomnosti kardinála Mattea Mariu Zuppiho, arcibiskupa Bologne, ktorého považujú za kandidáta na zvolenie.

Späť však k jeho nedeľnému článku, v ktorom Grana tvrdí, že má k dispozícii zoznam, ktorý koluje po Vatikáne a v posledné dni sa sformuloval do tejto podoby:

Pietro Parolin (70 rokov), štátny sekretár, bude predsedať konkláve;

Claudio Gugerotti (69 rokov), prefekt Dikastéria pre východné cirkvi;

Robert Francis Prevost (69 rokov), augustinián, prefekt Dikastéria pre biskupov;

Luis Antonio Gokim Tagle (67 rokov), proprefekt Dikastéria pre evanjelizáciu;

Ángel Fernández Artime (64 rokov), salezián, proprefekt Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života;

Fernando Filoni (78 rokov), veľmajster Rytierskeho rádu Božieho hrobu jeruzalemského;

Matteo Maria Zuppi (69 rokov), predseda Talianskej biskupskej konferencie, arcibiskup Bologne;

Pierbattista Pizzaballa (59 rokov), františkán, latinský patriarcha Jeruzalema;

Cristóbal López Romero (72 rokov), salezián, arcibiskup Rabatu v Maroku;

Péter Erdő (72 rokov), arcibiskup ostrihomsko-budapeštiansky;

Willem Jacobus Eĳk (71 rokov), arcibiskup Utrechtu;

Anders Arborelius (75 rokov), karmelitán, biskup Štokholmu;

Timothy Michael Dolan (75 rokov), arcibiskup New Yorku;

Blase Joseph Cupich (75 rokov), arcibiskup Chicaga;

Fridolin Ambongo Besungu (65 rokov), kapucín, arcibiskup Kinshasy v Konžskej demokratickej republike.

Vatikanista Grana komentuje zoznam poukázaním na to, že až tretinu tvoria Taliani a celkovo počet Európanov dáva predpoklad, že cirkev po Františkovi môže byť znovu orientovaná na Európu.

Ázia podľa Granu zatiaľ nedokázala priniesť silného kandidáta s výnimkou Tagleho, lenže ten je aktuálne súčasťou Rímskej kúrie.

Kardinálov Erdőho a Eijka označuje slovami „tradicionalisti“ (hoci sú skôr konzervatívni), no zápletka môže vzniknúť v prípade USA, kde Grana pripomína protichodné postoje Dolana a Cupicha vo vzťahu k prezidentovi Trumpovi, čo by mohlo eventuálne rozdeliť ostatných kardinálov voliteľov zo Spojených štátov.

Vatikanista o budúcom konkláveTri frakcie kardinálov sa už pripravujú na voľbu pápeža. Je to však normálne

Pavol Rábara

Kým tento a podobné zoznamy treba brať s istou rezervou, pozoruhodné analýzy sa ponúkajú v oblasti tematických priorít.

Podľa Granu sa zmenili témy, ktoré sú dnes dôležité pre kardinálov voliteľov. Po demisii Benedikta XVI. v roku 2013 sa hovorilo o klasických prioritách, ako napríklad vek budúceho pápeža, jazyková vybavenosť, schopnosť cestovať či zdravotný stav. Teraz sa debata podľa niektorých pozorovateľov točí skôr okolo tých otázok, ktoré za posledné roky Františkovho pontifikátu rozdeľovali vnútrocirkevné prostredie.

Primárky bez pohoršenia

To, že sa medzi kardinálmi „niečo deje“, potvrdzuje aj ďalšia vatikanistka Franca Giansoldati z rímskeho denníka Il Messaggero.

Minulú stredu 5. marca písala, že hlboko zakorenený postoj, ktorý po stáročia viedol kardinálov k tomu, aby sa obzerali okolo seba s ohľadom na dobro cirkvi v budúcnosti, sa už dal do pohybu.

Podľa nej ide o „primárky“ budúceho konkláve – na spôsob, keď si šachisti analyzujú všetky možné scenáre ďalšieho ťahu.

Vo svojom článku cituje Giana Mariu Viana, historika a niekdajšieho redaktora vatikánskeho denníka L’Osservatore Romano.

„To, čo vidím, je normálna debata a, úprimne povedané, nie je v nej nič neúctivé voči úradujúcemu pápežovi. Bolo to tak vždy. Je znakom veľkej zodpovednosti, že o tom začali uvažovať už teraz,“ nazdáva sa Vian.

Faktom je, že od smrti alebo demisie pápeža sa musí konkláve začať najneskôr v 20. deň.

Gian Maria Vian zrejme aj vzhľadom na tento fakt obhajuje aktuálne diskusie a poukazuje na to, že v prípade Jána Pavla II. prebiehali konzultácie najmenej desať rokov pred jeho smrťou.

„Na tom nie je nič pohoršujúce. Naopak, kardináli sú povinní to robiť, pretože ich hlavnou úlohou je vybrať pre Rím biskupa, a teda cirkvi pápeža,“ podotkol.

Vian sa vyjadril aj k postavám papabili – momentálne nevidí žiadneho kandidáta, ktorý by sa vnucoval, hoci existuje istý program, ktorý predstavil nemecký kardinál Müller vo svojej knihe V dobrej viere a ktorý sa mu zdá potenciálnym programom budúceho konkláve.

Existujú zjavní favoriti, ako sa často vykresľujú napríklad filipínsky kardinál Tagle alebo Talian Matteo Zuppi? Vian si to nemyslí a hovorí skôr o „nenápadných postavách“, ako je napríklad Maďar Erdő, Talian Filoni, Švéd Arborelius, Američan Prevost a dokonca aj druhý Talian, ale pravdepodobne príliš mladý, Pizzaballa.

Kardinál Pietro Parolin vedie modlitbu ruženca za zdravie pápeža Františka 24. februára 2025. Foto: TASR/AP/Kirsty Wigglesworth

Vyššie spomenuté špekulácie, samozrejme, neprestanú byť prítomné vo verejnej debate ani v prípade, že František bude pápežom ešte dlho, napokon, viacerí papabili – aspoň z Granovho zoznamu – majú pomerne ďaleko do osemdesiatky.

Existujú však aj kuloárne reči v súvislosti so scenárom, že sa pápež František vráti z nemocnice, zotaví sa a bude naďalej plne pokračovať.

Venovala sa im Franca Giansoldati v článku z 3. marca, kde tvrdí, že vo Vatikáne sa vynárajú staré obavy a najmä jedna z nich: že pápež v najbližšej budúcnosti zmení apoštolskú konštitúciu Universi Dominici gregis z pera Jána Pavla II. z roku 1996, aby znížil kvórum potrebné na voľbu budúceho pontifika zo súčasných dvoch tretín hlasov na iba absolútnu väčšinu hlasov.

Podľa novinárky sa toho obávajú „konzervatívni“ kardináli, keďže zníženie kvóra by mohlo zrýchliť voľbu a umožniť hladko dospieť k zvoleniu „bergogliovca“.

Giansoldati pripomína, že momentálne síce nie je nič také na obzore, napriek tomu už teraz táto myšlienka vyvoláva rozruch v najkonzervatívnejších kruhoch. Cituje pritom jedného dlhoročného kardinála, ktorý sa podľa nej vyjadril takto: „Je možné, že František chce v tejto fáze premýšľať o tom, kto bude môcť pokračovať v jeho dedičstve.“

V súčasnosti je 137 kardinálov voličov, čo znamená, že nový pápež by v tejto situácii potreboval 91 hlasov. „To je bezprecedentné kvórum,“ poznamenáva Francesco Grana.

Navyše doterajší spôsob výberu kardinálov pápežom Františkom spôsobil silnú internacionalizáciu kardinálskeho kolégia, takže sa medzi sebou až tak dobre nepoznajú. „Stručne povedané, v hre je príliš veľa otvorených neznámych a veľké riziko, že sa konkláve predĺži a bude mať neisté riziká,“ komentuje Giansoldati.

Pápež a reforma konkláveFrantišek nevyhovie volaniu po zmene pravidiel voľby pápeža. Aké to môže mať dôsledky?

Pavol Rábara

František sa minulý rok vyjadril, že neplánuje meniť pravidlá konkláve. Pritom ho na to vyzývajú aj odborné hlasy, ktoré určite nesledujú údajné obavy „konzervatívcov“ z ľahkého zvolenia „františkovca“.

Napríklad taliansky dejepisec pápežov Alberto Melloni výslovne vyzval argentínskeho pontifika, aby dôkladne prepracoval poriadok konkláve a prispôsobil ho novým okolnostiam.

Ján Pavol II. vo svojom poriadku voľby pápeža v roku 1996 stanovil, že kardináli po jedenástich dňoch a 34 neúspešných hlasovaniach môžu rozhodnúť, že od 35. hlasovania zvolia pápeža už len absolútnou väčšinou.

V roku 2007 Benedikt XVI. síce vzal sčasti späť túto cestu, no našiel problematické riešenie, keď stanovil, že v 35. hlasovaní má byť užšia voľba medzi dvoma najlepšie umiestnenými uchádzačmi, ktorí v tomto poslednom pristúpení k volebnej urne strácajú aktívne volebné právo.

Na samotnú voľbu však má byť potrebná dvojtretinová väčšina. Čo sa má stať, keď sa táto nedosiahne v užšej voľbe, nie je zregulované.

Ak by teda do „druhého kola“ postúpili názorovo vyhranení kardináli, získať dve tretiny hlasov môže byť pre jedného z dvojice problém. Existuje preto obava z „nekonečného“ konkláve.

Tieto odborné debaty však nie sú tak mediálne lákavé ako špekulácie o možnom nástupcovi pápeža Františka.

Ten nás za tých dvanásť rokov svojho pontifikátu (výročie vo štvrtok) naučil na časté prekvapenia vo svojej réžii. Možno si naozaj nejaké prinesie aj po návrate z Gemelli.