Starnúci klérus Starostlivosť o seniorov, spájanie seminárov, rušenie farností. To sú len niektoré výzvy pre cirkev na Slovensku

Aj tento rok máme na Slovensku novokňazov, je ich však najmenej v histórii Slovenska. Faktom je, že slovenský klérus starne a kňazov v aktívnom veku bude menej. 

Ak sa nezmení súčasný trend, o pätnásť rokov, teda v roku 2040, bude v diecézach chýbať oproti dnešku niekoľko stoviek kňazov v produktívnom veku.

Pred cirkvou na Slovensku tak stojí viacero výziev, ktoré by mali nielen biskupi, ale aj kňazi a veriaci postupne riešiť, premýšľať o nich a pripravovať sa na ne.

Kto sa postará o starých kňazov?

Slovensko čaká v najbližších rokoch výrazný nárast počtu starých kňazov, o ktorých sa bude musieť niekto postarať. Napríklad o 15 rokov budú v dôchodkovom veku všetci kňazi vysvätení do roku 2000, teda z obdobia, keď ich bolo najviac.

Iste, aj dnes sa niektorí kňazi na jeseň života vracajú do rodnej obce, kde žijú napríklad v dome po rodičoch alebo so súrodencom. Iní vypomáhajú vo farnostiach a bývajú na fare, ďalší končia v domovoch sociálnych služieb.

Otázne však je, či diecézy budú mať personálne aj finančné kapacity, aby zvládli starostlivosť o toľko kňazov v dôchodkovom veku, koľko ich bude o pár rokov. Ak duchovný vo výslužbe nebude mať kam ísť a nebude sa mať kto o neho postarať, biskup ho nebude môcť nechať na ulici a situáciu bude musieť riešiť.

Iste, nie všetci budú potrebovať opatrovateľskú službu, možno len niekoho, kto im nakúpi, zabezpečí obed, uprace, operie, odvezie ich k lekárovi, donesie lieky a podobne.

Aj z rozhovorov s kňazmi vyplýva, že dnes sa nad tým diecézy a biskupi príliš nezamýšľajú. Väčšinu súčasných slovenských diecéznych biskupov tento problém ešte nezastihne, a tak možno nemajú motiváciu riešiť to, navyše šéfovia diecéz riešia akútnejšie problémy, ktorých nie je málo.

Určite to však bude výzvou pre mladšiu generáciu biskupov, ktorá pomaly nastupuje. Dnešní 50-roční biskupi už túto situáciu naplno pocítia a iste sa to nebude dať vyriešiť zo dňa na deň.

V prípade Gréckokatolíckej cirkvi, kde sú kňazi väčšinou ženatí muži, vyvstáva aj otázka, kto sa postará o kňazské vdovy. Tento problém priznal v rozhovore pre Svet kresťanstva aj prešovský arcibiskup Jonáš Maxim.

Stáva sa totiž, že keď zomrie ženatý kňaz, starostlivosť o jeho manželku, prípadne nezaopatrené deti, zostane na pleciach rodiny. Kňazské rodiny totiž bývajú na fare, platy kňazov nie sú vysoké a mnohí majú čo robiť, aby uživili rodinu.

Keď kňaz zomrie, žena zrazu nemá kde bývať, pretože na fare ostať nemôže, a ak má aj nezaopatrené deti, je to problém.

Novokňazi a trendyTento rok je najslabší od pádu totality, najväčšie výzvy prídu so starnutím kléru

Pavol Hudák

„Tak ako sú ony oporou pre svojich manželov, musíme aj my byť oporou pre ne. A zvlášť pre kňazské vdovy, tu vnímam veľké resty, ktoré sa budem snažiť napraviť. Nejde len o ženy v dôchodkovom veku, ale aj o matky dospievajúcich detí, keď im otec zomrie v mladom veku,“ povedal pre Postoj minulý rok vladyka Jonáš.

Ďalšia skutočnosť je, že nie všetci kňazi budú chcieť prežívať jeseň života v sociálnych zariadeniach. 

Antonín Randa, ktorý prostredníctvom organizácie Cesta 121 pomáha kňazom v Českej republike, hovorí, že každý kňaz na otázku, kde chce prežiť starobu, odpovie, že „v niečom domácom, kde má kamarátov“.

„Bolo to nejaké nóvum a vidieť, že už aj biskupstvá začínajú myslieť ekonomicky a uvedomujú si, že starí kňazi majú potreby a bude im ich treba zaistiť aj iným spôsobom ako v domove,“ opísal v nedávnom rozhovore pre Postoj situáciu za Moravou.

Cestou tak môže byť aj hľadanie uplatnenia pre starých kňazov. Mnohí kňazi dôchodcovia už aj dnes vypomáhajú vo farnostiach a snažia sa byť užitoční. A tak pred diecézami stojí výzva, ako v budúcnosti umožniť aj kňazom seniorom naďalej slúžiť. Ich pomoc bude určite neoceniteľná, hlavne keď povolaní ubúda.

Rušenie farností

Dnes ešte takmer všetky farnosti majú farára alebo správcu farnosti, no s počtom klesajúcich povolaní to tak určite nebude.

Ak sa v najbližších rokoch nezvýši násobne počet mužov, ktorí sa rozhodnú vstúpiť do seminára a stať sa kňazmi, biskupi nebudú mať dostatok duchovných, aby personálne obsadili všetky farnosti.

To znamená, že diecézy budú musieť rozhodnúť, ktoré farnosti zlúčia a ktoré zachovajú, prípadne neobsadia, ale budú spravované ex currendo. V praxi to znamená, že jeden kňaz bude spravovať viacero farností, kam bude len dochádzať. Bežné to je nielen v Českej republike, ale napríklad už aj v Rožňavskej diecéze.

Náročné bude aj rozhodovanie, v ktorej farnosti už nebude bývať kňaz, s čím súvisí aj menší počet omší, ťažšie zastihnuteľný duchovný a to, že viac zodpovednosti bude aj na laikoch.

Reštrukturalizácie počtu farností sa však vo svete dejú. Jedným z príkladov je americká diecéza Buffalo, ktorá v roku 2024 rozhodla o tom, že 160 farností zlúči do 79. Dôvod bol jednoduchý – menej kňazov, rehoľníkov aj veriacich. Diecéza bola nútená zatvoriť aj bohoslužobné miesta. Zo 196 ich ostalo 118.

Príčinou boli aj finančné ťažkosti spôsobené súdnymi spormi týkajúcimi sa zneužívania duchovnými. Bude mať kto aj o 20 rokov udržiavať kostol v takmer každej dedine? Bude mať kto kňazovi otvoriť dvere chrámu?

Čas laikov

Na Slovensku to v mnohých diecézach a farnostiach fungovalo dlhé roky tak, že kňaz v dedine bol nielen duchovný otec a správca farnosti, ale aj učiteľ náboženstva, hlavný organizátor farských pútí, táborov a výletov, „stavbyvedúci“ pri všetkých opravách v kostole a na fare, človek, ktorý pripravoval deti aj dospelých na sviatosti, farský matrikár, kronikár a často aj ekonóm.

Iste, mnohým kňazom to vyhovovalo a aj dnes sa nájdu duchovní, ktorí chcú mať všetky tieto veci pod úplnou kontrolou a laikov k ničomu nepustia. Inde sa to už mení a kňaz by chcel laikov viac zapojiť, no tí sa do služby vo farnosti nehrnú, lebo sú naučení, že ide o úlohy pána farára alebo pána kaplána.

„Pri klesajúcich počtoch kňazov a rastúcich nových výzvach ešte intenzívnejšie vystupuje do popredia nevyhnutnosť spolupráce medzi kňazmi a laikmi. Od jej kvality bude na konci dňa závisieť omnoho viac ako od samotných počtov kňazov,“ napísal pred časom kolega Imrich Gazda.

Bývalý šéfredaktor Katolíckeho týždenníka RandaSvetskí novinári sa k biskupom často správajú ako k politikom

Pavol Hudák

Diecézy by sa už dnes mali zamýšľať nad kvalitnou formáciou laikov, ktorí budú pripravovať iných na sviatosti, budú vedieť pomôcť s opravou chrámu alebo z vlastnej iniciatívy zorganizujú farský výlet.

Kňazi by sa zasa nemali kŕčovito držať všetkého a viac dôverovať osvedčeným laikom, pozývať ich do spolupráce a nebáť sa delegovať veci. Veď mnoho dobrého, čo sa vo farnosti urobí, tam ostane aj po odchode kňaza.

Aj dnes sa stáva, že kňazi sú viac stavbári, animátori voľného času, ekonómovia alebo učitelia ako vysluhovatelia sviatostí. Laik si však do spovednice nesadne, nezájde k chorým so sviatostným pomazaním a ani neodslúži omšu. Sú situácie a miesta, kde je kňaz nenahraditeľný, a je škoda, ak tam chýba iba preto, že robí službu, ktorú by radi prevzali ochotní veriaci.

Zatváranie seminárov

Nedostatok kňazov postupne otvára aj ďalšiu nepopulárnu výzvu. Diecézy skôr či neskôr budú nútené zredukovať počet seminárov. Zatvoriť seminár sa zatiaľ odvážil len banskobystrický biskup Marián Chovanec v roku 2019. Odvtedy sa jeho budúci kňazi formujú v Nitre.

V tomto meste sú momentálne aj bohoslovci z Bratislavy, Trnavy, zo Žiliny a, samozrejme, z Nitry. Bohoslovci z Bratislavy a Trnavy sú však v seminári pod Zoborom len dočasne, keďže na Kapitulskej ulici v hlavnom meste sa budova pre bohoslovcov opravuje.

Do Nitry sa v roku 2023 dočasne presťahovala aj výučba bohosloveckej fakulty. V roku 2023 sme písali aj o tom, že vízia je, že v hlavnom meste bude jeden seminár pre západnú cirkevnú provinciu.

Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského aj z dôvodu šetrenia a po odporúčaní Kongregácie pre katolícku výchovu v roku 2014 chce koncentrovať výučbu na jedno pracovisko. Fakulta totiž zabezpečovala výučbu aj v Nitre a aj v Bratislave.

„Biskupi západnej provincie sme sa stretli a zvážili, že je primerané k počtu našich bohoslovcov, aby sme v nasledujúcom období zjednotili naše semináre do jedného spoločného,“ hovoril vo februári 2023 v TV Lux bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský.

Vtedy však vystávala otázka, či seminár ostane v Nitre alebo bude v hlavnom meste. Pri klesajúcom počte bohoslovcov nejde len o ekonomickú otázku, ale aj o kvalitu výučby. Je dôležité, aby budúci kňazi mali čo najlepšiu formáciu a formovali sa viacerí spoločne.

Budúci kňaziVýchodné diecézy a Trnava hlásia po rokoch vyšší záujem o vstup do seminára

Pavol Hudák

Na východe krajiny je seminár na Spiši aj v Košiciach a gréckokatolícky v Prešove. Otázkou pri spájaní seminárov bude zaiste aj možnosť zabezpečiť bohoslovcom kvalitné vzdelanie na teologickej fakulte. Ak by bol o výučbu dostatočný záujem od laikov, potom by mohli mať diecézy kňazské semináre aj s menším počtom mužov.

V kuloároch sa objavil aj názor, že v prípade spájania seminárov na východe by sa riešila dilema. Ak by sa bohoslovci presťahovali na Spiš, využili by sa priestory v Spišskej Kapitule a cirkevná budova v centre Košíc by sa dala využiť aj komerčne. 

Na druhej strane Teologická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorá zabezpečuje výučbu v Košiciach aj v Kapitule, sídli v metropole východu, a tak by dávalo väčší zmysel, aby sa budúci kňazi formovali práve tam.

Lenže v Spišskej Kapitule by ostala veľká budova seminára prázdna a na iné účely by sa využívala ťažšie. V každom prípade počet prvákov aj nových prihlášok do seminára na Spiši aj v Košiciach naznačuje, že táto otázka ešte niekoľko rokov môže ostať otvorená, no na druhej strane nie je žiadna istota, že to tak bude dlhodobo.

Pozvanie mladých ku kňazstvu

V súvislosti s nedostatkom povolaní je dôležité, aby mladí ľudia videli krásu kňazského a zasväteného života. „Dnes už nikto nepríde a nezaklope na bránu kláštora,“ to sú slová viacerých rehoľníkov, s ktorými sme v poslednom čase robili rozhovor.

„Koľko mladých ľudí vstupuje do dospelosti bez toho, aby sa niekedy vážne v modlitbe zamysleli nad tým, čo od nich Boh žiada? Koľkí nemajú nikoho, kto by ich takýmto rozlišovaním previedol? Rozlišovanie povolania sa často chápe ako prostriedok zvýšenia či uľahčenia kňazských povolaní, čo je samo osebe v poriadku. Autentické rozlišovanie je však nevyhnutnou súčasťou každého kresťanského života a je neoddeliteľné od práce učeníctva,“ píše Stephen P. White v texte Budúcnosť Cirkvi: Rozlišovanie povolania a kríza kňazských povolaní.

Od niektorých kňazov počuť aj námietku, že dnes sa bojíme mladých ľudí opýtať, či neuvažovali v živote aj nad cestou kňazstva alebo zasväteného života. Dnes sa o cirkvi často píše a hovorí viac negatívne a s obľubou sa vyťahujú škandály. 

Výzvou pre cirkev a kňazov je dnes byť viac aj na sociálnych sieťach, kde mladí trávia radi čas, a tam im ukazovať aj túto cestu. Pár pozitívnych príkladov máme, ale to nestačí. Inšpirovať sa však máme kde.

Mnohí kňazi aj po rokoch s radosťou spomínajú na farárov, ktorí ich ešte ako miništrantov oslovili príkladným životom, a to ich natoľko ovplyvnilo, že sami začali premýšľať nad seminárom.

Keby sa na základe takýchto príkladov rozhodol v každej diecéze vstúpiť do seminára každý rok len jeden muž, bol by to zaiste úspech. 

A napokon to najdôležitejšie. Koľkí veriaci sa naozaj za nových kňazov aj modlia?