Kardinál bez purpuru (spomienka na kardinála Tomáša Špidlíka)

Pred piatimi rokmi zomrel legendárny český kardinál Tomáš Špidlík.

Stretne kardinál Špidlík Jána Pavla II. a hovorí mu... Takto by mohla začínať cirkevná obdoba kedysi populárnych vtipov o stretnutí ruského a amerického prezidenta. Samotný Špidlík rád opakoval epizódku ako mu chcel zosnulý pápež udeliť požehnanie. Kardinál oponoval, že si nemôže kľaknúť, lebo má problémy s nohami. „Taktiež nemôžem kľačať,“ odpovedal pápež, na čo Špidlík odvetil: „Svätý Otče, aké šťastie, že naše problémy začínajú nohami, a nie od hlavy.“

Kardinál Špidlík žartoval aj v poslednom veľkom rozhovore, ktorý v decembri 2009, pri príležitosti 90. narodenín, poskytol vatikánskemu denníku L´Osservatore Romano. „Ubehli len tri štvrtiny môjho života,“ povedal Špidlík a zacitoval úryvok zo starozákonnej knihy Genesis, kde Boh hovorí: „Môj Duch neostane dlho v ľuďoch (pre ich poblúdenie), lebo sú len telo. Ich dní bude iba stodvadsať rokov.“

Špidlíkova teória humoru

Ku kardinálovmu humoru sa vracajú všetci jeho žiaci, kolegovia a priatelia. „Anekdoty bol schopný sypať z rukáva. Nikdy som ho však nepočul opakovať sa,“ spomína vedúci českej redakcie Vatikánskeho rozhlasu Milan Gláser. „Boli to často anekdoty, ktoré si vyžadovali veľké znalosti z teológie a latinčiny, aby sa človek mohol zasmiať.“ 
Špidlíkov humor neobišiel ani pápež Benedikt XVI. počas pohrebnej omše: „Bola zreteľná podobnosť medzi našim zosnulým kardinálom a ctihodným Jánom Pavlom II.: obaja boli vtipní a dokázali žartovať napriek tomu, že mali neľahkú a z určitého hľadiska podobnú mladosť.“
Menej známym bol Špidlíkov vzťah k spevu. „Spieval neustále a vo všetkých jazykoch,“ uviedol pre agentúru Zenit jeden z jeho najbližších spolupracovníkov, slovinský kňaz Marko Rupnik. „Nakoľko hovoril 15 alebo 16 jazykmi, vedel aj spievať vo všetkých európskych jazykoch. Potom sa zrazu zatváril vážne a otvoril hlbokú spirituálno-teologickú debatu.“ 
V rozhovore pre L´Osservatore Romano Špidlík sformuloval aj vlastnú teóriu humoru: „Žartovanie je v autentickej kresťanskej skúsenosti užitočné a nie iba preto, aby sme ostali bdelí. Vtip je seriózna záležitosť. Racionalizmus a technicizmus absolutizujú každé parciálne tvrdenie. Humor ho relativizuje.“ Pritom v živote mu mnohokrát do smiechu nebolo. 

Kazateľstvo v kríze

Špidlík sa narodil v roku 1919 v moravskej obci Boskovice. Keď nacisti zatvorili české vysoké školy, vrátane Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, kde študoval, vstúpil do jezuitskej rehole. Po vojne odišiel študovať teológiu do holandského Maastrichtu, kde prijal kňazskú vysviacku. Keď komunisti ovládli Československo a bolo jasné, že sa nebude môcť vrátiť do rodnej krajiny, odišiel do Ríma, kde pracoval vo Vatikánskom rozhlase. Preslávil sa najmä svojimi nedeľnými kázňami. „Špidlíkove homílie boli najpočúvanejšími reláciami nášho vysielania a najčítanejšími článkami nášho webu,“ povedal vedúci redakcie Gláser. 
Špidlík si bol pritom vedomý, že kazateľstvo prechádza krízou. „Kňazi predpokladajú, že ľudia katechizmus poznajú a že je potrebné ich len povzbudiť k jeho dodržiavaniu. Toto ide ľuďom na nervy. Ľudia dnes o náboženstve dokopy nič nevedia a sú veľmi vďační, aj neveriaci, keď im je slušne a pokojne vysvetlené, čo cirkev o istej otázke hovorí,“ uviedol Špidlík pre Vatikánsky rozhlas.

Slovanská duša Európy

V roku 1955 Špidlík obhájil doktorskú prácu na Pápežskom orientálnom inštitúte v Ríme, čím sa začala jeho kariéra jedného z najväčších odborníkov na východnú spiritualitu. „Ako profesorovi mi zverili katedru spirituality – duchovnej náuky. Môj predchodca ma povzbudzoval, aby som sa špecializoval na Arménov. Ja som však namietal, že by som sa rád venoval otázke slovanskej, v duchu našej cyrilo-metodskej tradície. Od toho ma mnohí odhovárali. Vraj Slovania prišli do kresťanskej Európy ako poslední a nič nové nepriniesli. Ja som sa však nedal odradiť. Dnes môžem povedať, že som západnú Európu zoznámil so slovanskou duchovnosťou,“ povedal Špidlík v rozhovore, ktorý vyšiel v .týždni začiatkom roka 2009. 
Mrzelo ho len to, že o slovanských ideách, ktoré obdivovali na univerzitách v USA aj Afrike, kde prednášal, majú Česi len chabé znalosti. Jeho knihu Ruská idea si na smrteľnej posteli čítal aj bývalý francúzsky prezident Francois Mitterand.

Východná spiritualita ho nutne priviedla k otázke ekumenických vzťahov s Pravoslávnou cirkvou. V tejto oblasti bol prirodzenou autoritou. Ekumenický patriarcha Konštantínopolu Bartolomej I. bola jeho žiakom, bývalý moskovský patriarcha Pimen I. zasa jeho priateľom. Pre podporu náboženského dialógu medzi Východom a Západom založil v Ríme Centrum Aletti, ktorého pobočka funguje aj v Olomouci.

Kardinál Špidlík sa osobne poznal so všetkými pápežmi od Pia XII. po Benedikta XVI. Najbližšie mal k slovanskému pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktorý ho v roku 2003 menoval za kardinála bez toho, aby zastával funkciu biskupa. Ešte predtým, v roku 1995 viedol prestížne pôstne duchovné cvičenia pre členov Rímskej kúrie. 
Bezprostredne potom bol požiadaný o teologický a umelecký dohľad nad famóznou výzdobou kaplnky Redemptoris Mater, ktorá sa nachádza v pápežskom paláci. Jeho vzťah s Jánom Pavlom II. by sa možno dal prirovnať k priateľstvu medzi ďalším legendárnym českým kardinálom Josefom Beranom a pápežom Pavlom VI.

Anekdota namiesto záveru

Istý kňaz, ktorý pripravuje kázne pre nemecké vysielanie Vatikánskeho rozhlasu sa posťažoval kardinálovi Špidlíkovi, že už po troch rokoch stratil námety pre svoje príhovory. „Ono to ide, ale je potrebné občas si aj niečo prečítať,“ odvetil kardinál. Rada užitočná nielen pre kňazov. 
Imrich Gazda

Článok pôvodne vyšiel v týždenníku .týždeň ako Špidlíkov nekrológ.

Foto: aletti.cz, mzv.cz

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo