Ortodoxný boxer

Ortodoxný boxer

Pokračujeme v seriáli o najdôležitejších kardináloch prebiehajúcej synody. Ak niekto mediálne zatienil kardinála Kaspera spred roka a kardinála Marxa pred začiatkom súčasnej synody, je to austrálsky kardinál George Pell.

Rešpekt budí na prvý pohľad už vďaka postave. A keď začne hovoriť alebo keď sa do jeho textov začítate, rešpekt ešte vzrastie. Napokon, má na to genetické predpoklady: je to syn majstra v boxe a zbožnej írskej katolíčky, má dobré vzdelanie a mimoriadny rozhľad. Pell je z kultúrne založenej rodiny (sestra hrala na husliach v melbournskom symfonickom orchestri) a na prekážky je zvyknutý od detstva: údajne ešte ako malý chlapec absolvoval 24 operácií, aby mu napokon odstránili absces v hrdle.  Zhrnuté a podčiarknuté: prekážky Pell vytrvalo prekonáva a vysokú autoritu požíva bez toho, aby si pozornosť vynucoval.  

Mal som tú česť a stretol som kardinála Pella aj osobne. Bolo to pred pár rokmi vo Viedni na konferencii, ktorú organizoval aj u nás známy otec Marcel a jeho Neuwaldegg Institute. Zišla sa tam konzervatívna elita z kontinentu aj spoza oceánov a keďže konferencia bola neverejná, diskutovalo sa otvorene a priamo. Najmä o islame. Kardinál Pell bol jedným z najzaujímavejších a najotvorenejších rečníkov. Mimochodom, kritici, ktorí občas upozorňujú, že katolícki biskupi a kardináli (vrátane pápeža Františka) sa nedostatočne venujú téme islamu, respektíve k nemu pristupujú povrchne, nachádzajú partnera pre diskusiu práve v kardinálovi Pellovi.

Boh islamu je iný

Jeho uvažovanie o islame nie je poplatné aktuálnym trendom: nárast či pokles teroristických útokov nemá vplyv na jeho základný argument, keď však treba o vzťahu islamu a násilia hovoriť, nezľakne sa. No o islame rozmýšľa najmä teologicky. Napríklad keď poukazuje na rozdiely Koránu oproti Biblii a dôsledky týchto rozdielov. V texte pre rešpektovaný americký časopis First Things napríklad rozlíšil rôzne chápanie Boha v kresťanskom a židovskom zmysle a iné chápanie boha v islame, ale aj závažnosť rozdielu, že zatiaľ čo Nový zákon je Bohom inšpirovaný, Korán je bohom priamo napísaný.

Ďalšou jeho témou je kritika súčasného liberalizmu. V slovenskom preklade vyšla jeho prednáška, ktorú predniesol na Newmanovej spoločnosti Oxfordskej univerzity, keď ho v roku 2009 prijali za svojho člena. Na liberalizme našej doby mu vadí jeho netolerantná povaha, ktorá presadzuje svoje ideologické koncepty a potláča pritom práva iných. Pell v texte analyzuje viacero príkladov nových ľudských práv a reakciu na tento trend vidí v ochrane náboženskej slobody a práva na výhradu svedomia.


Austrálsky kardinál George Pell patrí v Katolíckej cirkvi medzi najťažšie váhy. Foto – TASR/AP

Podľa Pella sa moderný liberalizmus dramaticky líši od klasického liberalizmu, ten súčasný totiž štát využíva na presadzovanie svojej agendy, zatiaľ čo pôvodný liberalizmus pred štátom jednotlivcov, ale aj rodiny a spoločnosť bránil. Pell v  tom vidí „silné totalitné tendencie“ súčasného liberalizmu, pretože v dôsledku „inštitúcie a združenia existujú iba s povolením štátu a v rámci zákona a musia sa podriaďovať diktátu alebo normám štátu“.

Dnes je však kardinál Pell v popredí kvôli niečomu inému. Aj to má svoje pozadie. V prvom rade, Pell sa nielenže nebojí verejnej diskusie, ale dokáže ustáť aj to, čo je pre iných nepredstaviteľné. V roku 2002 bol obvinený zo sexuálneho zneužitia, ku ktorému malo dôjsť v roku 1961. Bolo to v čase, keď sa potvrdilo mnoho podobných obvinení a na kňazov sa uplatňovala prezumpcia viny. George Pell to nielenže ustál, ale z verejného pôsobenia sa nijako nestiahol, naopak.  Pri človeku, ktorý pravidelne píše texty pre austrálsku tlač a v etických či bioetických témach sa s liberálnym mainstreamom aktívne sporí, je to úctyhodný výkon. Ťažko v mysli hľadám iného popredného biskupa či kardinála, ktorý by dokázal to isté.

Pápežov podporovateľ aj kritik

Kardinál Pell zohral podľa neoverených zdrojov dôležitú rolu pri zvolení pápeža Benedikta XVI. v roku 2005. Isté predpoklady na to mal už preto, že po roku 1990 zastával niekoľko postov, najmä poradných, v rímskej kúrii. Istý čas bol považovaný aj za možného nástupcu Josepha Ratzingera na poste prefekta Kongregácie pre náuku viery. Austrálsky kardinál si napriek značnej blízkosti vo vzťahu k pápežovi Benediktovi XVI. udržal slobodného ducha a napríklad jeho rozhodnutie odstúpiť kritizoval. Podobne sa správa aj k pápežovi Františkovi.

Po zvolení Františka bol Pell jedným z ôsmich mužov, ktorí radili pápežovi, akú reformu potrebuje katolícka cirkev. A neskôr dostal od pápeža dekrét viesť novozriadený ekonomický sekretariát, ktorý má dohliadať na poriadok vo vatikánskych financiách a ktorého vznik možno označiť za najväčší krok pápeža Františka pri reorganizácii kúrie. 74-ročný George Pell sa teda teší mimoriadnej priazni argentínskeho pápeža. Ale opäť, keď sa mu niečo na pápežovej encyklike Laudato Si nezdalo, nebál sa o tom verejne hovoriť. Viete si predstaviť, že by sa podobným spôsobom ozval nejaký slovenský biskup alebo kardinál? Pell skrátka vystupuje nielen ortodoxne, ale aj neskrývane slobodne a otvorene.

Prečítajte si aj profily kardinálov
Reinharda Marxa
Wilfrida Foxa Napiera
Waltera Kaspera Zdieľať

A práve preto mu svojím spôsobom patrí aj táto synoda. Ak by sa totiž ukázalo, že na synode prevládne liberalizujúci trend (čo je nepravdepodobné), Pell bude za list trinástich kardinálov cenený, pretože sa to snažil včas zvrátiť. A ak sa nič také nestane, mnohí povedia, že je to aj vďaka tomu, že na prípadnú hrozbu včas upozornil. Napokon, hoci bolo pod listom podpísaných ďalších dvanásť kardinálov a biskupov a dá sa očakávať, že pri jeho zostavovaní boli aktívni (azda aj aktívnejší) viacerí z nich, bol to napokon robustný Pell, ktorý bez ohľadu na vysoké postavenie išiel za pápežom a list mu odovzdal. A pápež František hneď na druhý deň ráno na synode požiadal o mimoriadny príhovor, kde sa obavám z listu venoval.

Nazvať ho za to diplomatom nie je celkom presné, ale z pohľadu konzervatívnejších členov na synode to úspech celkom iste bol a Pell vedel, ako má konať, aby ho dosiahol. Keď sa ho však médiá pýtali na jeho postoj k pápežovi, reagoval krátko a tvrdo: „Jedna z mojich obáv sa týka doktríny a pápež povedal, že doktrína sa meniť nebude. Nie som preto rebel ani pápežov oponent.“ A ponúknutý smeč pohotovo využil, aby sa jeho iniciatíva s listom zbytočne nezveličovala: „Prvý týždeň sa toho na synode veľa nedialo, médiá jednoducho potrebovali nejaké vzrušenie.“

Uvidíme, ako synoda o pár hodín dopadne, ale snáď sa nepomýlim príliš, ak poviem, že tak ako synoda pred rokom patrila Walterovi Kasperovi, tú druhú poznačil George Pell.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo