V predvečer Prvej adventnej nedele pápež František vymenoval 13 nových kardinálov. Zaujímavé na tejto slávnosti bolo, že napriek pandemickým opatreniam, kvôli ktorým dvaja z novomenovaných kardinálov na takzvané konzistórium neprišli a ďalší členovia Kardinálskeho kolégia ho sledovali len prostredníctvom internetu, nebol vynechaný už tradičný, i keď nepísaný bod programu – návšteva Benedikta XVI. Verejnosť tak mohla po čase opäť vidieť aktuálne fotografie emeritného pápeža.
Ako je to pre súčasného pápeža typické, i keď neraz kritizované a nepopulárne, nevyhol sa kritike do vlastných radov. „Pomyslime na toľké druhy skazenosti v kňazskom živote. Tak sa napríklad červený purpur kardinálskych šiat, čo je farba krvi, môže stať pre svetského ducha farbou akéhosi výnimočného odlíšenia sa. A už viac nebudeš pastierom blízkym ľudu. Budeš sa cítiť byť len ,eminenciou‘. Keď to pocítiš, budeš mimo cesty,“ povedal František v príhovore počas konzistória.
Na druhý deň, keď slúžil svätú omšu s novými kardinálmi, pokračoval vo svojom varovaní pred cirkevným papalášizmom. „Prečo sa pachtíme kvôli troške peňazí, slávy, úspechu – tomu všetkému, čo sa pominie? (...) Prečo vyhľadávať ,kmotrov‘, aby sme mali protekciu a vyšvihli sa nahor, postúpili v kariére? Všetko sa pomíňa. Bdejte, hovorí Pán,“ vyzval pápež.

Pápež František odovzdáva kardinálske insígnie Ranierovi Cantalamessovi. Foto – TASR/AP
Pozornosť medzi novými kardinálmi pútal 86-ročný kazateľ Pápežského domu, kapucínsky mních Raniero Cantalamessa, ktorý sa rozhodol neprijať biskupskú vysviacku, a preto bol oblečený v rehoľnom habite, a nie v typickom kardinálskom purpure.
Keďže pápež Ján XXIII. stanovil povinnosť pred kardinálskym menovaním prijať biskupské svätenie, páter Cantalamessa musel o udelenie výnimky požiadať pápeža Františka. „Urobil som to z dvoch dôvodov,“ vysvetlil pre portál Vatican Insider. „Prvým je moja túžba ostať kapucínskym mníchom až do smrti, kým biskupská vysviacka by ma mohla oddialiť od môjho rádu. Druhým dôvodom je, že episkopát nie je čestným titulom, ale svätením pre službu. No vo svojom veku by som už nemohol prijať žiadne pastoračné záväzky.“
Aj keď Cantalamessovo rozhodnutie nie je bežné – napokon, ďalší dvaja noví kardináli (minorita Mauro Gambetti z Assisi a dlhoročný rímsky farár Enrico Feroci), ktorí doteraz neboli biskupmi, biskupské svätenie prijali –, no nie je ani úplne výnimočné.
V súčasnom kardinálskom zbore nie sú biskupmi ani 99-ročný Albert Vanhoye z Francúzska, ktorý je najstarším kardinálom na svete, ani 92-ročný Albánec Ernest Simoni. Obaja jezuiti.
Zo známych kardinálov, ktorí dostali výnimky od Františkových predchodcov a tak sa nemuseli stať biskupmi, možno spomenúť významných teológov Henriho de Lubaca, Yvesa Congara, Averyho Dullesa či Tomáša Špidlíka. Všetci menovaní boli – rovnako ako páter Cantalamessa – rehoľníkmi a mali už po osemdesiatke.
Ďalšie zaujímavosti o aktuálnom zložení Kardinálskeho kolégia v skratke:
momentálne má 229 členov, spomedzi ktorých 128 patrí medzi voliteľov a 104 medzi nevoliteľov (majú viac ako 80 rokov);
medzi kardinálmi-voliteľmi je 73 menovaných pápežom Františkom, 39 Benediktom XVI. a 16 Jánom Pavlom II.;
z Európy pochádza 106 kardinálov, nasledujú Afrika (30), Ázia (27), Severná (26), Južná (25) a Stredná (9) Amerika a Oceánia (6);
zastúpenie má spolu 90 krajín, pričom pápež František menoval aj kardinálov z krajín, ktoré doteraz nikdy kardinála nemali (napr. Stredoafrická republika, Brunej, Papua Nová Guinea, Haiti či Švédsko);
v kardinálskom zbore má zastúpenie 26 reholí, najviac je saleziánov (9) a jezuitov (7).
Pravoslávny svet prišiel v novembri o jednu zo svojich najvýraznejších osobností. Koncom mesiaca v Katedrále svätého Sávu v Belehrade pochovali 90-ročného patriarchu Srbskej pravoslávnej cirkvi Irineja. Známy bol ráznou obhajobou nielen cirkevných, ale aj srbských štátnych záujmov. Napokon, vo svete východného kresťanstva majú k sebe „oltár“ a „trón“ omnoho bližšie ako na kresťanskom Západe.
Zároveň však bol silným podporovateľom dialógu medzi pravoslávnou a katolíckou cirkvou, osobne sa usiloval o zorganizovanie návštevy pápeža v Srbsku, proti čomu sa však postavil Svätý synod Srbskej pravoslávnej cirkvi. Viac o osobnosti patriarchu Irineja sa dočítate v článku otca Jána Krupu.
Zaujímavými sú okolnosti Irinejovej smrti, ktorá bola dôsledkom ochorenia Covid-19. Patriarcha sa s najväčšou pravdepodobnosťou nakazil na pohrebe 82-ročného Amfilohija Radovića, hlavy Srbskej pravoslávnej cirkvi v Čiernej Hore, ktorý sa konal 1. novembra v Podgorici. Na pohrebe biskupa, ktorý tiež zomrel na Covid-19, sa zúčastnili tisícky ľudí bez rúšok a dodržiavania patričných odstupov.
A do tretice, na Covid-19 zomrel aj 62-ročný metropolitný biskup Gréckej pravoslávnej cirkvi Ioannis.

Pohreb čiernohorského biskupa Amfilohija Radovića, na ktorom sa pravdepodobne nakazil patriarcha Irinej. Foto – TASR/AP
Samozrejme, ochoreniu sa nevyhli ani predstavitelia iných cirkví. V uplynulom mesiaci zomrel napríklad 88-ročný emeritný pomocný biskup Milánskej arcidiecézy Marco Virgilio Ferrari, pričom druhá vlna pandémie si na Apeninskom polostrove vyžiadala už viac ako štyri desiatky mŕtvych kňazov.
S vážnym priebehom ochorenia bol hospitalizovaný aj kardinál Gualtiero Bassetti, predseda Talianskej biskupskej konferencie, ktorý ešte stále nie je fit. V nemocnici je momentálne aj olomoucký arcibiskup Jan Graubner, predseda Českej biskupskej konferencie.
Ochorenie prekonali aj spišskí biskupi Ján Kuboš a Andrej Imrich. Naopak, podľahol mu známy kňaz-redemptorista Miroslav Čajka.
Pri predchádzajúcej téme ešte na chvíľu ostaneme. V polovici novembra v Liptovskom Mikuláši vo veku 101 rokov zomrela taktiež na ochorenie Covid-19 posledná evanjelická diakonisa na Slovensku Viera Fašková.
Narodila sa v Brezne, odporúčanie k prihláške za diakonisu jej podpísal vtedajší brezniansky evanjelický farár, básnik a politik Martin Rázus.
Diakonisy možno prirovnať k rehoľným sestrám, žijú v celibáte, nosia špeciálne rúcho a pôsobia v rôznych diakonických (charitatívnych) zariadeniach. Prvou slovenskou diakonisou bola Zuzana Šimonová z Liptovského Mikuláša, ktorá bola vysvätená v roku 1875. V rámci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku pôsobili až do nástupu komunistického režimu, potom museli prejsť do civilného zamestnania. Napriek opakovaným pokusom sa po páde totality rád diakonís už nepodarilo obnoviť.

Diakonisa Viera Fašková. Foto – ecav.sk
Veľké dejiny vo svojej osobe zhmotnila aj Viera Fašková. Do roku 1950 pôsobila v zariadeniach sociálnych služieb na Liptove, v Myjave a Žiline, popri tom viedla kurzy pre nové diakonisy. Po komunistickom prevrate ju prepustili zo zamestnania, musela sa zriecť rúcha a diakonia bola vedením cirkvi rozpustená. Napriek nepriaznivým okolnostiam to však nevzdala. Vyštudovala zdravotnícku školu s maturitou a až do odchodu do dôchodku v roku 1977 pôsobila v nemocniciach v Liptovskom Mikuláši a Brezne.
Z rodného mesta sa neskôr opäť presťahovala do Mikuláša, kde bola až do svojej smrti aktívnou a váženou členkou cirkevného zboru.
Vo Francúzsku, Veľkej Británii či v Írsku na prelome novembra a decembra opäť povolili verejné bohoslužby, naopak, belgická vláda predĺžila ich zákaz až do polovice januára.
Vyšla nová kniha rozhovorov s pápežom Františkom, v ktorej sa s britským novinárom Austenom Ivereighom rozpráva o pandémii, migrácii, ekonómii, ale aj o populizme, utláčaných menšinách Ujgurov, Rohingov a Jezídov či o protestoch po zabití Afroameričana Georgea Floyda.
Zomrel druhý najstarší člen Kardinálskeho kolégia, 97-ročný Henryk Roman Gulbinowicz, ktorého začiatkom novembra Svätá stolica potrestala za sexuálne delikty; zomrel aj 86-ročný ekvádorský kardinál Raúl Eduardo Vela Chiriboga.
Vo veku 104 rokov zomrel najstarší biskup na svete, Španiel Damián Iguacén Borau; v súčasnosti je tak najstarším biskupom 101-ročný Phocas Nikwigize z Rwandy.
V roku 2019 bolo podľa údajov OBSE v Európe spáchaných 595 trestných činov z nenávisti proti kresťanom, najviac vo Francúzsku (144), Nemecku (81), Španielsku (75) a Taliansku (70).
V polovici novembra bolo na Slovensku obnovené slávenie verejných bohoslužieb, šachovnicovým spôsobom môže byť obsadená polovica miest na sedenie.
Vatikán zverejnil rozsiahlu správu o sexuálnych deliktoch bývalého kardinála Teodorea McCarricka, zaoberá sa aj nedôslednosťou pri ich vyšetrovaní.
O funkciu biskupa Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku sa uchádza jediný kandidát – duchovný cirkevného zboru v Seni Róbert Géresi; na post generálneho kurátora cirkvi kandiduje Ferenc Porubán.
V Argentíne zavraždili 58-ročného katolíckeho kňaza Jorgeho Vaudagna, pravdepodobne sa stal obeťou lúpežného prepadnutia.

Rímske Koloseum, britský parlament, Bratislavský hrad, ale aj socha Ježiša Krista nad oravskou obcou Klin sa rozsvietili na červeno, aby pripomenuli obete náboženského prenasledovania. Foto – ACN/Dominik Tomaštík
Michal Magušin sa porozprával s benediktínskym mníchom Jozefom Brodňanským.
Český novinár Tomáš Němeček pripravil hĺbkový profil kardinála Dominika Duku.
Imrich Gazda napísal rozsiahly text o prípade sexuálneho predátora a bývalého kardinála Theodora McCarricka.
Pavol Rábara sa pozrel na videnia svätcov o očistci.
Otec Ján Krupa začal pripravovať nový seriál o dejinno-teologickom kontexte života a posolstva Ježiša Krista.
Vydavateľstvo Postoj Media aj tento rok pripravilo hodnotný diár na nasledujúci kalendárny rok. Diár 2021: Omnia ad maiorem Dei gloriam poteší nielen peknou grafikou a množstvom priestoru na vlastné myšlienky a zápisky, ale najmä duchovnými inšpiráciami vladyku Cyrila Vasiľa. „Krátke, ale i dlhšie myšlienky vladyku Cyrila pozývajú k zamysleniu sa nad zmyslom života a objaveniu pokladov cirkvi kresťanského Východu i Západu. Dnes to potrebujeme omnoho viac než kedykoľvek predtým,“ ocenil nový diár biskup Milan Lach. Zakúpiť si ho môžete na tomto mieste.
Slov bolo skutočne priveľa. Súčasná spoločnosť je zavalená slovami a potrebuje liečivé ticho. A predsa po jeho prekonaní vzniká literatúra. Literatúra ako podoba slova privádzajúceho k rozjímaniu. Taká je zbierka Pavla Prihatného, ktorého poznáte aj ako autora duchovných zamyslení na Svete kresťanstva, Marcela Perecára a Kataríny Džunkovej s názvom Priveľa slov (Minor 2020). Obsahuje symbolicky 40 + 1 básní modernej duchovnej poézie pozývajúcej čitateľa premýšľať v obrazoch. Jednotiacou líniou básní s názvami ako Eliáš, Pergamen, Superiores sibi... je tematika vteleného Slova, na ktorého opísanie nikdy nie je slov priveľa.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.