Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
03. apríl 2021

Vatikánska sedma

Zákaz bohoslužieb neriešia len Slováci. Postihol aj vatikánskych monsignorov

Marcový súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho rubriky Svet kresťanstva Imricha Gazdu.

Zákaz bohoslužieb neriešia len Slováci. Postihol aj vatikánskych monsignorov

Ilustračné foto - TASR/AP

Na rozdiel od okolitých krajín – ako ich zmonitoroval kolega Pavol Rábara – prežívajú slovenskí veriaci veľkonočné sviatky opäť bez bohoslužieb. To, čo pred rokom vnímali ako nepríjemnú epizódu, sa stalo takmer celoročnou realitou. Rovnako ako školopovinné deti počas uplynulých trinástich mesiacov sedeli viac pred monitormi a obrazovkami ako v kostolných laviciach.

Nič na tom nezmenila ani parlamentná výzva, ktorou 71 poslancov deň pred sviatkami vyzvalo vládu, aby vzhľadom na dobré počasie umožnila slávenie veľkonočných bohoslužieb aspoň v exteriéri.   

K čiastočnému posunu želateľným smerom však na poslednú chvíľu predsa len došlo. Po stretnutí predsedu Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Stanislava Zvolenského s designovaným premiérom Eduardom Hegerom prijala vláda výnimku zo zákazu vychádzania, ktorá povoľuje individuálnu duchovnú a pastoračnú službu.

Znamená to, že veriaci sa už nebudú musieť potajme zakrádať do kostola, aby sa v ňom na chvíľu pomodlili alebo vyspovedali. 

Samozrejme, ide o provizórne riešenie, s ktorým nie sú spokojní veriaci volajúci po obnovení verejných bohoslužieb ani alarmisti, ktorí vidia väčšie nebezpečenstvo v individuálnych návštevách chrámov ako v preplnených obchodoch.

Rozhodnutie vlády však nie je až také symbolické, ako sa na prvý pohľad môže zdať. V posledných týždňoch stále častejšie prichádzali správy o opletačkách s políciou, ktoré mali kňazi a ich veriaci vďaka premotivovaným občanom monitorujúcim každý podozrivý pohyb v okolí kostolov. Aj preto arcibiskup Zvolenský v posledných dňoch opätovne vyzýval, aby polícia prestala so zatváraním kostolov a čoraz ostrejším tónom požadoval umožnenie aspoň individuálnej pastorácie.

Nebyť vlády v rozklade na jednej strane a väčšej razancie na strane druhej sme sa tohto malého kroku k normálnosti mohli dočkať aj skôr.

Nádej – a kedy by sme mali o nej hovoriť a uvažovať viac ako počas Veľkej noci? – však vzbudzujú štatistiky, ktoré už niekoľko dní po sebe hlásia pokles počtu úmrtí, hospitalizácií aj pozitivity na ochorenie covid-19.

Ak sa nič nepredvídateľné nestane, je takmer isté, že na jar sa dočkáme postupného otvárania kostolov. To však neznamená, že cirkev sa konečne s hlbokým výdychom a uspokojením ocitne v cieli. V skutočnosti bude len na začiatku. 

Na začiatku hľadania nového štýlu pastorácie v postpandemickej dobe a spôsobov, ako obnoviť nielen vzťah dôvery, ale najmä vyváženosti medzi oltárom a trónom. Aby niekedy v budúcnosti nemusela opäť raz s nemým úžasom sledovať, ako jej niekto zatvára kostoly.        


Prázdne lavice v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Foto – TASR/Milan Kapusta

Zápas o slávenie bohoslužieb sa nezvádza len na Slovensku, ale aj priamo v srdci kresťanstva. Mnohých vatikánskych prelátov v polovici marca prekvapilo nariadenie Štátneho sekretariátu Svätej stolice, ktorý zakázal slávenie súkromných svätých omší v Bazilike sv. Petra.

V hlavnom kresťanskom chráme sa nachádza spolu 45 bočných oltárov a 11 kaplniek, kde sa denne slávia desiatky svätých omší. Mnohí monsignori pracujúci vo Vatikáne ich napríklad zvyknú slúžiť ráno cestou do práce. Podľa nových pravidiel sa biskupi a kňazi majú zapojiť do koncelebrovania omší, ktoré sú súčasťou oficiálneho liturgického programu v bazilike.

Dokument neargumentuje, ako by si mohol niekto myslieť, pandémiou a s ňou súvisiacimi hygienickými opatreniami, ale neurčitou požiadavkou, aby „sväté omše v Bazilike sv. Petra boli konané v atmosfére sústredenia a liturgickej slušnosti“.

Nariadenie, ktoré podľa Catholic News Agency sprevádza viacero nejasností a pochybností, sa už stretlo s tvrdou kritikou kardinálov Raymonda Lea Burkeho, Gerharda Ludwiga Müllera, Waltera Brandmüllera či Roberta Saraha, ktorý donedávna zastával pozíciu prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí.  

Najemotívnejšia reakcia prišla z ďalekého Hongkongu od 89-ročného kardinála Jospeha Zen Ze-kiuna, ktorý v otvorenom liste napísal, že ak by to pandemická situácia umožňovala, nasadol by do prvého lietadla a pred Domom sv. Marty by kľačal dovtedy, kým by pápež nenariadil stiahnutie kontroverzného nariadenia.

Nekrológy

Na Madagaskare vo veku 57 rokov zomrel na ochorenie covid-19 slovenský salezián pochádzajúci z Chorvátska Vladimír Stuchlý († 29. marec). Na africkom ostrove prežil takmer tridsať rokov, postavil tam deväť kostolov, šesť škôl, ale aj mnoho dielní a životne dôležitých vodovodov.  

Vo veku 80 rokov zomrel zakladateľ Hnutia kresťanských rodín na Slovensku Vladimír Ďurikovič († 26. marec). Inšpirovaný aktivitami Vladimíra Jukla a Silvestra Krčméryho sa na poli rodinnej pastorácie angažoval už v časoch komunistickej totality.

V Košiciach vo veku 65 rokov zomrel biblista Jozef Leščinský († 21. marec), ktorý sa výrazne pričinil o rozvoj biblickej vedy na Slovensku a dlhé roky viedol najstarší vychádzajúci časopis pre kresťanskú kultúru Verbum.

O výraznú osobnosť prišla aj Gréckokatolícka cirkev na Slovensku – vo veku 70 rokov zomrel kňaz Prešovskej eparchie Vojtech Boháč († 3. marec), ktorý bol dlhoročným profesorom liturgiky a dekanom Gréckokatolíckej teologickej fakulty v Prešove.

Jednou vetou

Vatikán od 1. apríla znížil platy kardinálov a kňazov pracujúcich v Rímskej kúrii.

Emeritných biskupov poľských diecéz Gdansk a Kalisz potrestal Vatikán za neriešenie sexuálneho zneužívania maloletých vyhostením z ich územia.

Na Kvetnú nedeľu došlo pred katedrálou v indonézskom meste Makasar k samovražednému bombovému útoku, z ktorého sú podozrivé islamistické skupiny.

Inzercia

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku bol vyhlásený nový sviatok s titulom Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, ktorá bola zároveň vyhlásená za Patrónku Zemplína.

Pri príležitosti 700. výročia smrti Danteho Alighieriho vydal pápež František apoštolský list Candor lucis aeternae (Nádhera večného svetla), v ktorom autora Božskej komédie označil za proroka nádeje.

Katolícki, evanjelickí aj pravoslávni biskupi podporili iniciatívu bývalého eurokomisára Jána Figeľa, ktorý inicioval preskúmanie ústavnosti núdzového stavu a obmedzovania verejných bohoslužieb.

Rada pre vysielanie a retransmisiu udelila prvých 13 rozhlasových frekvencií Rádiu Mária, ďalšie frekvencie získali aj Rádio 7 a Mirjam Rádió.

Pápež František udelil vysoké pápežské vyznamenanie Rad sv. Gregora Veľkého bývalému ministrovi vnútra Vladimírovi Palkovi.

Katolícka cirkev začala na slávnosť sv. Jozefa (19. marec) sláviť Osobitný rok rodiny Amoris laetitia, ktorý vyhlásil pápež František pri príležitosti vydania posynodálnej apoštolskej exhortácie o láske v rodine.

Kongregácia pre náuku viery vydala stanovisko, ktorým opätovne potvrdila, že cirkev nemôže požehnávať zväzky osôb rovnakého pohlavia.

Počas návratu z apoštolskej cesty v Iraku (5. – 8. marec) pápež pripustil, že v septembri by mohol navštíviť Slovensko

Foto mesiaca


V priebehu marca sme od čitateľov Sveta kresťanstva dostali desiatky nádherných fotografií krížových ciest a kalvárií z rôznych kútov Slovenska. Štefan Vojtička zaslal záber na krížovú cestu v podtatranskej obci Ľubica.

Napísali sme

Monika Ostrovská zisťovala skúsenosti žien a dievčat (bolo ich viac ako tisíc), ktoré sa zapojili do pôstnej výzvy inšpirovanej programom Exodus.

Imrich Gazda opísal životné osudy jezuitu Vendelína Javorku, jedného z najvýznamnejších slovenských misionárov, ktorý pôsobil v Ríme i Šanghaji, aby nakoniec skončil v sovietskych gulagoch.

Cirkevný právnik Radoslav Šaškovič komentoval najnovšie stanovisko Kongregácie pre náuku viery, ktorá zopakovala odmietavé stanovisko k požehnávaniu homosexuálnych párov.

Biblista Jozef Jančovič vysvetlil, v čom je unikátny najnovší nález fragmentov biblických textov v Judskej púšti.

Pavol Rábara sa rozprával s trvalým diakonom a primárom na ARO Štefanom Paľúchom o jeho covid pacientoch, celibáte aj o zatvorených kostoloch.

Minikázeň Jána Dudu

Záchrana človeka Ježišom Kristom sa najvypuklejšie ukazuje na hrane. Točí sa okolo smrti, za ktorú človek nedovidí, a okolo zmŕtvychvstania, ktoré smrť na kríži otvára novému životu. V teológii evanjelistu Jána kríž a zmŕtvychvstanie predstavujú dve stránky jednej a tej istej udalosti vykúpenia človeka. Je to akoby Veľký piatok i Veľkonočná nedeľa dohromady; je to smrť, ktorá nie je koncom, ale v zmŕtvychvstaní dostáva nový začiatok.

Preto kľúčom k pochopeniu kríža je iba zmŕtvychvstanie. V evanjeliách nenájdeme popis Ježišovho zmŕtvychvstania. Nájdeme iba prvky, javy, udalosti, z ktorých vyplýva, že Ježiš žije: prázdny hrob, zjavenia Krista, videli ho živého... Na druhej strane, jeho život nejako presahuje naše pozemské chápanie života, je to už život nejaký iný... Oslávený? Nebeský? Raz viditeľný či poznateľný, inokedy neviditeľný či nepoznateľný, tajomný? Ale predsa živý, skutočne živý!

Poslaním kresťana je úsilie byť viditeľným znakom tajomného života Zmŕtvychvstalého. Je to niečo, čo človeka nevyhnutne presahuje. A predsa je to poslanie kresťana. Kresťan je preto človekom, ktorý verí, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a žije. Kresťan je človekom, ktorý prijal od Krista poslanie, že život po smrti existuje a je darom Zmŕtvychvstalého.

Knižná dvojbodka

Aj keď rozpor medzi vedou a vierou je stokrát vyvrátený mýtus, neustále sa vracia ako bumerang. A – ruku na srdce – tvrdenia protistrany nás vedia vždy nanovo zaskočiť. Preto je dobré svoje poznatky a argumenty neustále rozširovať, skvalitňovať, precizovať...

Oxfordský profesor John C. Lennox, ktorý sa stretol v nejednej argumentačnej bitke s ateistickými mysliteľmi, ako sú Richard Dawkins, Christopher Hitchens či Peter Singer, pred desiatimi rokmi napísal knihu o vzniku vesmíru z pohľadu biblickej knihy Genezis a modernej vedy. Pod názvom 7 dní, ktoré rozdeľujú svet vyšla pred niekoľkými dňami aj v našom vydavateľstve Postoj Media.

„Lennoxov prísne logický prístup k téme sa spája s veľkým prehľadom vo svetovej literatúre a znalosťou biblického textu. Autor má schopnosť presne trafiť podstatu diskutovaného problému a zrozumiteľne vysvetliť jeho riešenie,“ konštatuje prekladateľ knihy Lukáš Obšitník.

7 dní, ktoré rozdeľujú svet, ako aj ďalšie hodnotné tituly z vydavateľstva Postoj Media nájdete v našom e-shope.

Knižnú novinku, ktorá je vhodná aj ako „veľkonočný pozdrav“, prinieslo aj kapucínske vydavateľstvo Minor. Krížová cesta je spoločné dielo majstra ľudovej umeleckej výroby Dušana Benického a kapucína Pavla Prihatného, ktorý jeho 15 sklomalieb doplnil svojimi veršami. Kniha vychádza v jednoduchej, no exkluzívnej grafickej úprave v rozsahu 80 strán.

Vatikánska sedma ako newsletter prichádza do vašich emailových schránok vždy na konci mesiaca. Nájdete v nej nielen prehľad najdôležitejších udalostí uplynulých tridsiatich dní, ale aj odkazy na inšpiratívne texty, či aktuálny knižný alebo filmový tip.

Odporúčame