Svet východného kresťanstva Chaldejský patriarcha ďakuje moslimom za záchranu kresťanských žien

Chaldejský patriarchát v Bagdade nedávno informoval o moslimskej záchrannej akcii v severoirackej metropole Mosul, aby aj týmto spôsobom podporil lepšie spolunažívanie kresťanov a moslimov v krajine.

Dve staručké osamelé kresťanské ženy Mary Fathohi Weberová a Camilla Haddadová sa stratili vo všeobecnom chaose v júni 2014, keď celá kresťanská populácia musela v priebehu niekoľkých hodín utiecť z Mosulu pred teroristami z Islamského štátu (IS). Nikto nevedel o mieste ich prebývania, útek sa im zjavne nepodaril. Až teraz vyšlo najavo, že obe prijal moslimský sused, ktorý pred IS zatajil ich pravú identitu.

Obe kresťanské ženy sa stali súčasťou rodiny Eliasa Abu Ahmeda s jeho dvoma manželkami a štrnástimi deťmi. Pred teroristami z IS, ktorí prehľadávali jeho byt, ich vydával za babku a tetu.

Mary Fathohi Weberová zomrela prirodzenou smrťou v roku 2015, zatiaľ čo Camilla Haddadová má v súčasnosti 98 rokov a je stále pri dobrom zdraví.

Obe ženy patria k rodine. „Všetci sme súrodenci,“ citovala webová stránka Chaldejského patriarchátu moslimského otca rodiny z Mosulu.

Chaldejský patriarcha Louis Raphael kardinál Sako nedávno kontaktoval Camillu Haddadovú, ktorú dobre pozná ešte z čias svojho kňazského pôsobenia v Mosule. Patriarcha má čoskoro osobne v Mosule navštíviť moslimskú rodinu a jej kresťanskú členku. Podľa chaldejského patriarchátu Haddadová chce v každom prípade dožiť zvyšok svojho života v moslimskej rodine.

Svätý Otec prijal talianskeho pravoslávneho metropolitu

Pápež František poskytol 23. mája audienciu benátskemu metropolitovi Polykarpovi (Stavropoulosovi), ktorý je najvyšším cirkevným predstaviteľom Ekumenického patriarchátu pre pravoslávnych veriacich v Taliansku a celej južnej Európe.

V rozhovore pre Vatican News vladyka Polykarp vyzdvihol úsilie rímskeho pápeža a ekumenického patriarchu o zbližovanie cirkví: „Vzbudzuje úžas, aká úprimná je blízkosť, gestá a iniciatívy pápeža Františka a patriarchu Bartolomeja.“

Metropolita Polykarp dodal, že „cirkev nie je inštitúciou z tohto sveta, ale mystickým telom, božsko-ľudským Kristovým telom. Cirkev nie je rozdelená, rozdelení sú kresťania“.

Ekumenický patriarcha podporuje Gruzínsku cirkev v otázke Abcházska

Ekumenický patriarcha Bartolomej uprel Ruskej pravoslávnej cirkvi právo udeliť autokefáliu iným cirkvám. Konkrétne hovoril o Abcházsku, ktoré patrí ku kánonickému územiu Gruzínskej pravoslávnej cirkvi, ale de facto nie je pod jej kontrolou.

V rozhovore pre gruzínsku televíznu stanicu Formula Bartolomej uviedol, že udeľovanie autokefálie je „výlučnou kompetenciou Konštantínopolu“, čo potvrdzujú „tradície a činy pravoslávnej cirkvi počas stáročí“.

Pozadím vyhlásenia bola otázka, či by Ruská pravoslávna cirkev uznala pravoslávnu cirkev v Abcházsku za autokefálnu, keby Gruzínska pravoslávna cirkev uznala autokefáliu Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. Bartolomej označil tento scenár za „nátlak a vydieranie, ktoré nemajú žiadny základ“.

Gruzínska pravoslávna cirkev sa opakovane sťažuje, že Ruská pravoslávna cirkev zasahuje do jej záležitostí v Abcházsku a Južnom Osetsku. Tieto dve oblasti sa odtrhli od Gruzínska, uznáva ich však iba niekoľko štátov vrátane Ruska. Miestne vlády znemožňujú Gruzínskej pravoslávnej cirkvi prácu na mieste.

Už v januári 2021 Gruzínska pravoslávna cirkev protestovala pri Moskovskom patriarcháte, pretože jeden ruský duchovný slávil vianočné bohoslužby v juhoosetskom hlavnom meste Činvali.

Koncom roka 2019 sa Gruzínska pravoslávna cirkev sťažovala na plány Ruskej pravoslávnej cirkvi vyslať duchovných na ruské vojenské základne v týchto dvoch oblastiach.

V marci 2021 sa hlava pravoslávnej cirkvi v Abcházsku pokúsila presadiť objasnenie jej štatútu. Pozastavenie všetkých služieb malo primäť Moskovský patriarchát k tomu, aby buď uznal autokefáliu abcházskej cirkvi, alebo jej umožnil pripojiť sa k Ruskej pravoslávnej cirkvi. Ruská pravoslávna cirkev na to však nereagovala a bohoslužby boli zakrátko obnovené.

Metropolita Ilarion (Alfejev), vedúci Úradu pre vonkajšie záležitosti Moskovského patriarchátu, objasnil, že Ruská pravoslávna cirkev „nikdy ani len nevznášala nárok udeliť ‚komukoľvek‘ autokefáliu“.

Ilarion zdôraznil, že Abcházsko a Južné Osetsko sú považované za súčasť kánonického územia Gruzínskej pravoslávnej cirkvi a Ruská pravoslávna cirkev to nikdy nepoprela.

Sporné reštaurovanie katedrály v Šuši

V Náhornom Karabachu začal Azerbajdžan obnovovať katedrálu v meste Šuši. Chrám má vraj dostať späť svoj pôvodný vzhľad, ktorý v 90. rokoch zmenilo Arménsko. Šuši (po azerbajdžansky Šuša) sa nachádza v tej časti Náhorného Karabachu, ktorú Azerbajdžan dobyl na jeseň 2020. Mesto bolo pod arménskou kontrolou od prvej vojny o Karabach začiatkom 90. rokov.

Začiatkom mája sa v arménskych médiách objavili správy, podľa ktorých sa po odstránení lešenia ukázalo, že zmizla kupola katedrály. To viedlo k protestom v Arménsku, ministerstvo zahraničných vecí označilo azerbajdžanský prístup za „poľutovaniahodný“ a poukázalo na „mnoho predchádzajúcich príkladov ničenia arménskych náboženských miest a pamiatok“.

Sťažovalo sa, že práce na katedrále sa realizovali bez konzultácie s Arménskou apoštolskou cirkvou, čím sa porušilo právo arménskych veriacich na slobodné vyznávanie náboženstva.

Katedrála Krista Spasiteľa v meste Šuša. Foto – TASR/AP

Azerbajdžanské ministerstvo zahraničia vo vyhlásení potvrdilo, že sa začal „proces obnovy a rekonštrukcie“ na azerbajdžanských územiach, ktoré boli takmer 30 rokov okupované. Dôjde k obnove historického, kultúrneho a náboženského dedičstva Azerbajdžanu, ktoré bolo „zničené počas desaťročí arménskej okupácie“.

V meste Šuši sa vykonávajú reštaurátorské práce na „mešitách, historických pamiatkach, mauzóleách, domácich múzeách“, ako aj na katedrále „v súlade s pôvodným architektonickým štýlom“, aby sa obnovil „historický obraz“ mesta.

Azerbajdžan obviňuje Arménsko zo „systematického a úmyselného ničenia alebo menenia“ kultúrneho a historického dedičstva v Náhornom Karabachu. Azerbajdžanský kultúrny majetok bol zničený, odcudzený a predaný, celé múzeá sa stali „obeťami arménskeho vandalizmu“. Azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí preto upiera Arménsku právo vyjadrovať sa k reštaurátorským prácam.

Na jeseň roku 2020 bola počas bojov poškodená katedrála, najmä kupola. Arménsko obviňuje Azerbajdžan zo zámernej streľby na katedrálu. Azerbajdžanská vláda to rázne popiera.

Navštívi kyjevský metropolita Epifanij Athos?

Pravoslávne médiá špekulujú o tom, či metropolita Epifanij (Dumenko), hlava Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, navštívi v blízkej budúcnosti mníšsku republiku Athos. Spúšťačom špekulácií sú igumeni dvoch athoských monastierov, ktorí metropolitovi nedávno prostredníctvom videa zablahoželali k meninám a gratuláciu spojili s pozvaním na horu Athos.

Obaja igumeni (Alexios z monastiera Xenofontos a Gabriel z monastiera Pantokratoros) sú v mníšskej republike Athos výnimkou. Väčšina mníchov, resp. monastierov je mimoriadne zdržanlivá alebo dokonca striktne proti Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. Epifanijova návšteva na hore Athos by preto mohla vyvolať vnútorné napätia.

Na Ukrajine existujú dve väčšie pravoslávne cirkvi, ktoré si navzájom konkurujú: Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu a Pravoslávna cirkev Ukrajiny, ktorej v roku 2019 udelil autokefáliu Konštantínopolský ekumenický patriarchát. Odvtedy sú ostatné autokefálne pravoslávne cirkvi rozdelené v otázke kánonického uznania tejto autokefálie; väčšina dosiaľ neuznala autokefáliu Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny.

Igumeni Alexios a Gabriel boli jedinými zástupcami Athosu pri uvedení Epifanija do čela autokefálnej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny v Kyjeve začiatkom roku 2019. Igumeni pricestovali do Kyjeva aj začiatkom februára 2020, aby oslávili prvé výročie Epifanijovej inaugurácie.

O veľký rozruch na Athose sa vo februári 2019 postarala skutočnosť, že monastier Pantokratoros prijal delegáciu Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny a jej biskup slávil bohoslužbu v tomto monastieri.

V aktuálnom videopozdrave igumen Alexios ešte raz zablahoželal metropolitovi Epifanijovi k autokefálii jeho cirkvi. Je to dar od Boha, povedal igumen a dodal, že sa modlí za mier v cirkvi na Ukrajine.

Gratuláciu k meninám dostal metropolita Epifanij aj od ekumenického patriarchu Bartolomeja. Osobným poslom bol chalcedónsky metropolita Emmanuel (Adamakis), ktorý pricestoval do Kyjeva. Okrem gratulácie bolo stretnutie s Epifanijom zamerané hlavne na prípravu nadchádzajúcej návštevy patriarchu Bartolomeja v lete na Ukrajine.

Bartolomej chce navštíviť Ukrajinu pri príležitosti 30. výročia jej nezávislosti (24. augusta). Príslušné pozvania od ukrajinských politikov a Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny sú k dispozícii už dlhší čas, avšak plánovanú návštevu ostro kritizuje Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu i samotný Moskovský patriarchát.