Svet východného kresťanstva Ruská pravoslávna cirkev víta reguláciu náhradného materstva

Podpredseda dumy Pjotr Tolstoj, poslanci Vasilij Piskarjov a Nikolaj Zemcov a senátorka Margarita Pavlova predložili Štátnej dume Ruskej federácie návrh zákona, ktorým sa zakazuje cudzincom využívať program náhradného materstva v Rusku. Táto iniciatíva, podaná 11. júna 2021, obsahuje celý rad zmien v predpisoch o rodine, zdraví a štátnom občianstve.

Po novom má aspoň jeden z oboch budúcich rodičov alebo slobodná žena disponovať ruským štátnym občianstvom, aby smeli využiť program náhradného materstva v Rusku.

Okrem toho deti narodené náhradnej matke v Rusku majú hneď po narodení dostať ruské štátne občianstvo. Biologickí rodičia smú byť zapísaní ako oficiálni rodičia len so súhlasom náhradnej matky.

Iniciátori zdôvodňujú svoj návrh zákona tým, že v súčasnosti ruské úrady nie vždy dokážu vysledovať osud týchto detí. Poukázali tiež na množstvo súdnych prípadov týkajúcich sa náhradného materstva pre cudzincov v Rusku.

Spoluautor návrhu zákona Vasilij Piskarjov vysvetlil, že zákaz sa týka len cudzincov. „Stojíme plne na strane rodičov, ktorí by chceli deti, ale nemôžu zo zdravotných dôvodov,“ povedal. Novelizáciou zákona nebude náhradné materstvo v Rusku zakázané, naďalej bude prístupné pre ruských občanov.

Ruská pravoslávna cirkev uvítala tento návrh. Podľa vyhlásenia šéfa patriarchátnej Komisie pre rodinné záležitosti Fjodora Lukjanova je cirkev vďačná autorom a všetkým, ktorí sa zasadzovali v tejto veci, a všemožne ich podporuje.

Prijatie návrhu by podľa Lukjanova umožnilo ukončiť hanebnú prax predaja detí na export. Prípady úmrtí detí, ktoré porodili náhradné matky, a rôzne súdne prípady ukázali, že náhradné materstvo v Rusku sa zmenilo na nemorálny, neľudský a z času na čas krvavý obchod, ktorý je úzko prepojený s obchodovaním s deťmi.

Už v apríli združenie pravoslávnych žien odovzdalo petíciu s 55-tisíc podpismi poslancovi Nikolajovi Zemcovovi a vyzvalo na úplný zákaz náhradného materstva. 

Protestná akcia Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi proti diskriminácii

Vyše 20-tisíc veriacich a duchovných Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi sa zišlo 15. júna 2021 na verejnej modlitbe v Kyjeve. Pricestovali z celej Ukrajiny. Ich zámerom bolo prejaviť svoju príslušnosť k Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a vyzvať vládu, aby chránila ich cirkev pred podľa ich názoru protiústavnými zákonmi a diskrimináciou.

Zhromaždení odovzdali parlamentu a prezidentovi vyhlásenie s návrhmi, aby zmenili dva zákony, ktoré sú podľa ich názoru namierené proti ich cirkvi.

Mnohí z účastníkov prerušili svoju prácu doma, aby prišli do Kyjeva a dostalo sa im pozornosti, vyhlásil kyjevský pomocný biskup Nikolaj (Počtovyj). Chceli upozorniť na to, že v 21. storočí v strednej Európe naďalej existuje prenasledovanie na základe náboženskej príslušnosti.

Od založenia Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny si táto cirkev navzájom konkuruje s Ukrajinskou pravoslávnou cirkvou. Síce autonómna, ale Moskovskému patriarchátu podliehajúca Ukrajinská pravoslávna cirkev je počtom farností ešte stále najväčšou cirkvou v krajine, no v porovnaní s Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny sa cíti byť znevýhodňovaná ukrajinským štátom.  

Čítajte tiež

Svet východného kresťanstva Pravoslávna cirkev Ukrajiny naďalej rozdeľuje ostatné pravoslávne cirkvi

Ján Krupa

Ukrajinskí gréckokatolíci v Taliansku majú nového exarchu. Sté výročie jurisdikčného znovuzjednotenia srbského pravoslávia.

V centre pozornosti sú dva zákony: zákon č. 2662-VIII, ktorý požaduje, aby náboženské organizácie, ktorých ústredie sa nachádza v agresorskom štáte, to mali vyjadrené vo svojom názve. A tak názov Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi by mal obsahovať aj slovo „ruský“.

Zákon č. 2673-VIII hovorí o práve farností prejsť na základe väčšinového rozhodnutia do inej jurisdikcie. Ukrajinská pravoslávna cirkev vyčíta Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, že pomocou tohto zákona jej násilne preberá cirkevné obce.

Tieto zákony boli prijaté za predošlej vlády prezidenta Petra Porošenka, ktorý sa aktívne zasadzoval za vytvorenie Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. Nová vláda prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorá je pri moci od jari 2019, tieto zákony nezmenila.

Protestujúci vo vyhlásení pripomínajú, že to oni zvolili Zelenského za prezidenta a vložili do neho obrovské nádeje. V prvom rade si želali mier pre Ukrajinu a ukončenie násilia proti Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Nádeje sa čiastočne naplnili, avšak násilie pretrváva. Ako voliči Zelenského prosia, aby dotyčné zákony zrušil.

Zároveň ho vyzvali, aby odvolal pozvanie patriarchu Bartolomeja, ktorý má v lete navštíviť Ukrajinu.

V Bielorusku zosadili arcibiskupa kritizujúceho režim

Bieloruská pravoslávna cirkev zosadila voči režimu kritického grodnianskeho arcibiskupa Artemija (Kiščenku). Jej Svätý synod na svojom zasadaní 8. júna rozhodol, že pri Svätom synode Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorej Bieloruská pravoslávna cirkev podlieha, požiada o emeritáciu arcibiskupa Artemija zo „zdravotných dôvodov“.

Už na ďalší deň Svätý synod Ruskej pravoslávnej cirkvi vyhovel tejto žiadosti na svojom online zasadnutí.

Pred Artemijovou emeritáciou sa zbierali podpisy za jeho odvolanie na pôde ženského monastiera s igumenkou Gavriilou (Gluhovou), ktorá je známa svojím lojálnym postojom k bieloruskému režimu. Napríklad na jednom ženskom fóre, ktoré organizoval Alexander Lukašenko, táto kláštorná predstavená ostro kritizovala protesty proti prezidentským voľbám z leta 2020.

Naproti tomu Artemij opakovane kritizoval násilné konanie úradov. Napríklad na bohoslužbe 16. augusta 2020 povedal, že úrady by mali „kľačať za všetko falšovanie, za toto klamstvo“. Tieto udalosti označil za bezprávie a kritizoval násilie proti demonštrantom. Vyzval zodpovedných, aby s tým prestali: „Nekonáte podľa evanjelia! Zdvihli ste ruku proti Kristovi! Nebude vám odpustené a vaša vec sa neudrží!“

Zosadenie Artemija vyvolalo v Bielorusku širokú odozvu. Pracovná skupina Christian Vision Koordinačnej rady vydala vyhlásenie, v ktorom označila toto rozhodnutie za vynútené zosadenie z vedome nesprávnej pohnútky a poukázala na absenciu arcibiskupovej rezignácie. Skutočným dôvodom je podľa tejto skupiny jeho odvážny verejný morálny postoj. Pracovná skupina poukázala na Artemijove zásluhy ako váženého biskupa Bieloruskej pravoslávnej cirkvi vďaka práci s mládežou a ako docenta vysokej školy.

V polovici augusta 300 ľudí – kňazov, teológov, intelektuálov, aktívnych laikov, zamestnancov štruktúr Bieloruskej pravoslávnej cirkvi – napísalo Artemijovi list, aby mu prejavili vďačnosť za jeho postoj a odvahu.

Vynútený odchod do dôchodku podľa pracovnej skupiny podkopáva autoritu hierarchie v cirkevnom ľude, medzi laikmi a duchovnými a poškodzuje obraz pravoslávnej cirkvi v bieloruskej spoločnosti.

Pracovná skupina odmieta politicky motivované zosadenie a kánonickú svojvôľu a dôrazne odsúdila kroky Svätých synodov Bieloruskej a Ruskej pravoslávnej cirkvi. Na záver pracovná skupina vyzvala zúčastnené strany, aby podnikli opatrenia na obnovenie spravodlivosti.

Pre bieloruské vydanie Radio Liberty arcibiskup Artemij vysvetlil svoje zosadenie všeobecnou čistkou v krajine, pričom aj cirkvi sa stanovujú medze. Artemij odmietol obvinenia vznesené proti nemu. V žiadnom prípade nehovoril o odštiepení cirkvi, ale, naopak, vyzýval veriacich na solidaritu a jednotu. Okrem toho obhajoval svoje návštevy väzňov a výzvy na ochranu krajiny.

Artemij takisto vyhlásil, že nepodal žiadosť o emeritáciu zo zdravotných dôvodov. Aj keď má problémy súvisiace s vekom (Artemij má 69 rokov), situácia nie je kritická. Jeho zdravotný stav mu nijako nebráni vo výkone funkcie, a preto priamo vytkol Svätému synodu, že konal nečestne.

Arménsky patriarcha-katholikos navštívil Náhorný Karabach

Prvý raz od skončenia druhej vojny o Náhorný Karabach navštívil tento región arménsky patriarcha-katholikos Karekin II.

Od 4. až 6. júna 2021 sa najvyšší predstaviteľ Arménskej apoštolskej cirkvi zdržiaval v regiónoch Náhorného Karabachu, ktoré sa vlani na jeseň počas vojny nedostali pod azerbajdžanskú kontrolu. V centre Karekinovej cesty boli návštevy rôznych náboženských miest a bohoslužby, počas ktorých povzbudzoval miestne arménske obyvateľstvo.

V hlavnom meste Stepanakerte katholikos navštívil vojenský cintorín, kde sa v sprievode predstaviteľov medzinárodne neuznanej republiky modlil za pokoj duší padlých arménskych vojakov.

V kláštore Amaras Karekin povedal, že ťažkosti nesmú viesť k zúfalstvu, ale „mali by nás urobiť jednotnejšími, silnejšími a múdrejšími, aby sme sa mohli poučiť zo svojich chýb a triezvo hodnotiť situácie“.

Čítajte tiež

Náhorný Karabach Nebola to náboženská vojna, ale dôsledky také sú

Ján Krupa

Azerbajdžanskí vojaci znesväcujú arménske kostoly v dobytých regiónoch, protesty UNESCO nezaberajú.

Náhorný Karabach je „svedkom našej histórie, našej kresťanskej identity, nášho tvorivého života a nášho úprimného úsilia o mier a spravodlivosť“. Tento región je „symbolom viery a vlastenectva nášho ľudu“. Karekin vyzval obyvateľov Náhorného Karabachu a všetkých Arménov, aby s nádejou a optimizmom prispievali k obnove krajiny a života jej obyvateľov.

V sprievode prezidenta Náhorného Karabachu Arajika Harutjunjana katholikos Karekin navštívil aj jednu vojenskú jednotku. Vojakov pochválil za ich odvahu a hrdinstvo. Armáda a vojaci sú „dnes jedinými garantmi pre vlastnú štátnosť, pre slobodný a nezávislý život nášho ľudu, pre bezpečnosť a šťastie vašich rodín a blízkych, pre prežitie všetkých národných vecí,“ zdôraznil Karekin vo svojom prejave pred vojakmi. Ubezpečil, že cirkev vždy podporovala arménsku armádu. Okrem toho Karekin navštívil aj rodiny padlých vojakov, aby im vyjadril sústrasť a požehnal.

V Stepanakerte koncelebroval s katholikom aj biskup Vrtanes Abrahamjan z Náhorného Karabachu. Vyhlásil, že návšteva katholika je pre miestne obyvateľstvo veľkou útechou a povzbudením. Na bohoslužbe sa zúčastnili početní hodnostári z Náhorného Karabachu.

Na konci septembra 2020 opäť vypukol zmrazený konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom o tento región. Azerbajdžanským jednotkám sa podarilo dobyť veľkú časť oblasti. Začiatkom novembra 2020 Rusko sprostredkovalo dohodu o prímerí.

V skratke

Srbský patriarcha adresoval posolstvo zmierenia kosovským Albáncom.

Pomoc východným katolíckym cirkvám potrebuje oživenie po pandémii.

Ukrajinský väčší arcibiskup Sviatoslav Ševčuk ocenil úsilia ekumenického patriarchu Bartolomeja.

Latinským katolíkom v sibírskej obci Belostok v Tomskej oblasti sa s pomocou svojich pravoslávnych bratov vo viere podarilo postaviť si nový chrám.

Rímskokatolícka komunita v západoruskom Smolensku, ktorá sa už asi 30 rokov márne snaží reštituovať niekdajší katolícky kostol, zaznamenala ďalší neúspech.