Gréckokatolícka cirkev na Slovensku mala na našom území obzvlášť pohnuté dejiny.

V roku 1950 ju komunistická moc dokonca zakázala a zhabala jej majetky. K jej úradnej obnove došlo až v júni 1968, ale vstup vojsk Varšavskej zmluvy, ktorý viedol k zastaveniu obrodného procesu Pražskej jari, okrem iného spôsobil, že k plnej obnove pôsobenia tejto cirkvi došlo až po Nežnej revolúcii.

Počas posledného januárového víkendu 2023 si Gréckokatolícka cirkev na Slovensku slávnostne pripomenula 15. výročie povýšenia na metropoliu sui iuris (cirkevná provincia svojho práva). Urobil tak pápež Benedikt XVI. svojimi rozhodnutiami z 30. januára 2008, ktorými zároveň zriadil Bratislavskú eparchiu (biskupstvo; ekvivalentom v Rímskokatolíckej cirkvi je diecéza), povýšil Prešovskú eparchiu na archieparchiu (v Rímskokatolíckej cirkvi arcidiecéza) a Košický apoštolský exarchát na eparchiu, pričom sídlom arcibiskupa metropolitu sa stal Prešov.

Tieto zmeny svedčia o tom, že ide o cirkev, ktorá sa aj v súčasnosti dynamicky rozvíja a rastie. Dôkazom vzmáhajúcich sa gréckokatolíkov je napríklad aj skutočnosť, že v samotnej Bratislavskej eparchii počet veriacich stúpol v porovnaní s rokom 2001 takmer o polovicu. Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2022 sa k tejto cirkvi hlásia 4 % občanov.

Bazilika zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine (bazilika minor od roku 1988). Foto: Zdenko Dzurjanin

Bazilika zostúpenia Svätého Ducha v Michalovciach (bazilika minor od roku 2012). Foto: Zdenko Dzurjanin

Gréckokatolíci používajú pre svoje sakrálne budovy určené na verejné bohoslužby označenie chrám alebo cerkev.

Z celkového počtu kostolov a chrámov na území Slovenska je podľa našich údajov 520 chrámov gréckokatolíckych (12,44 %). Prvé z nich boli postavené už v 13. storočí. Po roku 1990 bolo posvätených 74 nových chrámov, z inej budovy na chrám bolo prestavaných a následne posvätených 17 objektov.

Až 38 cerkví je postavených z dreva. Takmer všetky spomínané svätyne sa nachádzajú na východe Slovenska v Prešovskom a Košickom samosprávnom kraji. V Trnavskom a Nitrianskom samosprávnom kraji sa nenachádza ani jeden gréckokatolícky chrám (na účely svätých liturgií poskytuje svoje kostoly Rímskokatolícka cirkev).

Gréckokatolícky katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove. Foto: Zdenko Dzurjanin

Počet gréckokatolíckych chrámov v jednotlivých samosprávnych krajoch

• Prešovský: 358
• Košický: 156
• Banskobystrický: 3
• Bratislavský: 1
• Trenčiansky: 1
• Žilinský: 1
• Trnavský: 0
• Nitriansky: 0

Počet gréckokatolíckych chrámov z pohľadu cirkevného územno-správneho členenia

• Prešovská archieparchia (jej hranice zodpovedajú hraniciam Prešovského samosprávneho kraja): 358
• Košická eparchia (jej hranice zodpovedajú hraniciam Košického samosprávneho kraja): 156
• Bratislavská eparchia (jej hranice zodpovedajú hraniciam ostatných šiestich samosprávnych krajov): 6

Katedrálne chrámy a baziliky

• katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove,
• katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach,
• katedrálny Chrám povýšenia Svätého a životodarného kríža v Bratislave,
• Bazilika zostúpenia Svätého Ducha v Michalovciach (bazilika minor),
• Bazilika zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine (bazilika minor).

Gréckokatolícke chrámy, ktoré sú uvedené v zozname svetového dedičstva UNESCO

• Chrám svätého Mikuláša v Bodružali,
• Chrám svätého Michala Archanjela v Ladomirovej,
• Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša v Ruskej Bystrej.

Všetky naše gréckokatolícke chrámy vrátane fotografií, najdôležitejších údajov a GPS lokátora obsahuje webová stránka www.kostolyslovenska.sk.