Vatikánska sedma V USA majú aktuálne štyri „caminá“, s Eucharistiou putujú tisíce kilometrov

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

• aký pútnický projekt aktuálne majú v Spojených štátoch amerických,
• čo je nové v tzv. nemeckej synodálnej ceste
• a kde nás môžete stretnúť počas letných prázdnin.

Pútnická sezóna sa už naplno rozbehla. Hoci v slovenských podmienkach sa pútnické aktivity spájajú skôr s prázdninovými mesiacmi, v zahraničí nie je neobvyklé ani putovanie mimo leta, čo má aj praktické dôvody. 

V USA majú pútnický megaprojekt. Už mesiac putujú mnohí katolíci po krajine, v niektorých úsekoch v procesii s Eucharistiou. Zo štyroch svetových strán sa štyri pútnické trasy zbiehajú v Indianapolise v štáte Indiana, kde sa 17. júla začne Národný eucharistický kongres.

Ide o súčasť trojročného projektu Biskupskej konferencie USA zameraného na obrodu duchovného života z Eucharistie. 

„V skutočnosti spoznávame Ježiša v Písme úplne iným spôsobom a Písmo sa javí ako zrkadlo môjho života, keď kráčame s Ježišom cez severovýchod,“ povedala portálu The Pillar Natalia. 

Dievčina je súčasťou skupiny tzv. pevných pútnikov, čo je partia šiestich ľudí, ktorí putujú celú dĺžku trasy. V prípade Natalie ide o Cestu svätej Elizabeth Ann Setonovej, ktorá sa začína na východnom pobreží v meste New Haven v štáte Connecticut. Putovať začali 19. mája, tieto dni sú zhruba v polovici trasy k Indianapolisu.

Ďalšími pútnickými trasami sú Mariánska, ktorá má začiatok v Minnesote na brehu jazera Itasca, kde pramení najdlhšia rieka krajiny Mississippi. Južná trasa nesie názov Cesta svätého Juana Diega a vedie z Brownsville v Texase a pokračuje popri Golfskom zálive. Najdlhšia Cesta svätého Junipera Serru je pomenovaná po apoštolovi Kalifornie a vedie zo San Francisca, meria až 3 500 kilometrov.

Dokopy je tzv. pevných pútnikov na štyroch spomínaných trasách okolo tridsať, píše Catholic News Agency. Mladí ľudia nocujú na farách alebo v rodinách miestnej farnosti. Súčasťou púte sú adorácie, sväté omše, liturgie hodín a ďalšie pobožnosti, ktoré oslovujú tisícky ľudí.

Ku skupine „pevných pútnikov“ sa pridávajú na menšie úseky putovania aj ďalší ľudia. Niektoré dni pútnici prejdú 25 kilometrov, iné dni je to len krátky okruh okolo farského parkoviska, opisuje v reportáži The Pillar.

Štyri pútnické trasy. Foto: National Eucharistic Pilgrimage

„Zažili sme niekoľko úžasných momentov, ako napríklad keď sme na člne priviezli eucharistického Ježiša k Soche slobody,“ povedal jeden z pútnikov. Iný mladík spomína na 89-ročného starca, ktorý v 32-stupňovej horúčave kráčal s paličkou v trojkilometrovej procesii.

Súčasťou tímu „pevných pútnikov“ je aj špeciálne upravený Ford Transit, v ktorom prevážajú Oltárnu sviatosť. (V eucharistickej procesii sa neputuje stále.) Vozidlo má vybraný predný rad sedadiel a na jeho mieste je jednoduchý drevený oltár, ku ktorému pripevnili monštranciu.

„Keď šoférujete túto dodávku, je to veľký tlak,“ priznal pútnik šofér Carstens. „Teraz sa môžem trochu vžiť do kože tých, ktorí šoférujú papamobil, no ja mám oveľa pohodovejšiu prácu, pretože veziem Ježiša a on je opora,“ dodal.

Dlhé púte sú aj v Európe. O jednej takej píše Catholic News Agency. Dve sestry Madeleine a Marie-Liesse vo veku 19 a 22 rokov opustili v polovici septembra minulého roku Paríž a vydali sa do Jeruzalema. 

„Počas tejto púte sme mali objaviť Boha, skutočne ho hľadať a prehĺbiť si svoju vieru. Naučili sme sa, že Bohu môžeme dôverovať, že sa o nás vo všetkom postará. Evanjelium nie je žart,“ podelili sa Francúzky.

Neskôr stretli „náhodne“ v Albánsku 24-ročného Louisa Antonu, ktorý sa tiež vybral z Paríža na púť do Jeruzalema. Trojica spoločne prešla cez Turecko, potom sa ich cesty rozišli a opäť sa stretli v Jeruzaleme. 

„Potreboval som prejsť 4 500 kilometrov, aby som pochopil, že Ježiš nie je len v Jeruzaleme, ale bol po mojom boku na každom kroku,“ povedal Antona. Celkovo kráčal 189 dní a do Jeruzalema dorazil 18. mája.

Tak čo, aké sú vaše pútnické plány na leto? 

Ďalšie udalosti v skratke

Politický úspech môže zvádzať k falšovaniu práva, nemôžeme ho podriadiť spravodlivosti, povedal v homílii pri inaugurácii prezidenta Petra Pellegriniho bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský.

Organizátori blahorečenia Janka Havlíka spustili registráciu autobusov a kňazov na slávnosť. Organizačný tím prosí pútnikov, ktorí sa chystajú do Šaštína autobusmi, aby to dali vopred vedieť cez webovú stránku.

Pápež na samite G7 apeloval na zákaz zbraní, ktoré zabíjajú autonómne. František je prvým pápežom v dejinách, ktorý sa zúčastnil na tomto samite. V prejave poukázal na nebezpečenstvá umelej inteligencie nasadzovanej v ozbrojených konfliktoch.

Bývalý veľvyslanec Vatikánu v USA arcibiskup Carlo Maria Vigano vyhlásil, že Vatikán ho postavil pred súd za popieranie pápežovej legitimity. Ostrý kritik pápeža Františka uviedol, že vplyvné oddelenie doktríny si ho predvolalo, aby si vypočul obvinenia.

Zasadnutie Rady kardinálov C9 za účasti pápeža hovorilo o úlohe žien v cirkvi a ochrane maloletých. Hovorilo sa aj o krízach vo svete. Budúce zasadanie Rady kardinálov je naplánované na december tohto roka.

O čom píšu vatikanisti 

Portál The Pillar sa venuje vývoju tzv. nemeckej synodálnej cesty. 

Uplynulý víkend sa v Mainzi konalo plenárne zasadnutie synodálneho výboru, ktorý má pripraviť vznik tzv. synodálnej rady. Svätá stolica však namieta voči vzniku takéhoto orgánu, keďže by prostredníctvom neho mali o cirkevných veciach rozhodovať laici spolu s biskupmi, pričom laickí členovia by mohli biskupov prehlasovať. 

Rokovanie synodálneho výboru v Mainzi však naznačuje, že lídri cirkvi v Nemecku plánujú napriek výhradám Ríma pokračovať v prípravách kontroverzného orgánu do roku 2026. Hoci podľa stanoviska nemeckých predstaviteľov by mala byť synodálna rada „v súlade s kánonickým právom“. Nateraz je však otázne, aká podoba tohto orgánu by mohla „prejsť“ vo Vatikáne.

Na stretnutí v Mainzi si 64 účastníkov synodálneho výboru zvolilo aj dvoch nových členov do riadiaceho orgánu tohto výboru. K predsedovi Nemeckej biskupskej konferencie biskupovi Georgovi Bätzingovi a predsedníčke laického združenia Irme Stetterovej-Karpovej sa tak pridajú biskup Peter Kohlgraf z Mainzu a vedecká pracovníčka na univerzite v Münsteri Mara Kleinová.

Tá sa identifikuje ako nebinárna a transrodová osoba, podľa jej slov boli na čelo výboru pridaní dvaja členovia, aby bol „generačne a rodovo čo najviac vyvážený“. 

The Pillar poukazuje aj na to, že Mara Kleinová v apríli kritizovala deklaráciu Dignitas infinita z dielne Dikastéria pre náuku viery, v ktorej Vatikán odsudzuje zmenu pohlavia.

Nenechajte si ujsť

Sekta alebo Božie dieloHnutie Nazaret prežilo napriek nesúhlasu biskupov. Nelichotivej nálepky „beňovci“ sa nezbavilo dodnes

Imrich Gazda

Bývalí členovia hnutia NazaretNemohla som byť pekné dievča. Mobil mi vzali a plavecký zakázali. Boli sme ako vo väzení

Imrich Gazda

Historik Jaroslav ŠebekFarár Kuffa je bojovník kultúrnych vojen, ale v Česku by takýchto kňazov nikto nenazval fašistami

Pavol RábaraPavol Hudák

Zo sveta pravosláviaAko vyzerala vysviacka diakonky Angelic a čo znamená pre pravoslávnu cirkev

Carrie Frederick Frostová

Pozvánka 

Nechystáte sa v lete na púť do amerického Indianapolisu alebo do Jeruzalema? Ani do Santiaga de Compostela či Ríma? Vôbec nevadí. Ak budete v Levoči, Šaštíne či na festivaloch Campfest a Honfest, možno sa tam stretneme. 

Už 6. a 7. júla bude mať denník Postoj stánok na púti v Levoči. Okrem možnosti stretnúť nás osobne si budete môcť kúpiť knihy z nášho vydavateľstva za zvýhodnené ceny. 

Nebudeme chýbať ani na festivale Campfest, kde 2. augusta o 13.30 h prinesieme diskusiu na tému Vízia 2050: Aké výzvy stoja pred slovenskou cirkvou. 

Ďalší festival, na ktorom sa môžeme osobne stretnúť, bude Hontfest v Dudinciach 24. augusta. Imrich Gazda tam bude moderovať debatu na tému Ako budovať živú farnosť. 

Na národnej púti v Šaštíne 15. septembra bude mať denník Postoj opäť svoj stánok, kde si budete môcť kúpiť knihy z nášho vydavateľstva za zvýhodnenú sumu a osobne sa porozprávať. 

Veríme, že sa s niektorými z vás v lete uvidíme.

Knižná bodka 

Bol Galileo skutočne obeťou cirkvi? Majú zvieratá práva a povinnosti? Čo je šťastie? V akého Boha veril Einstein? Existovala v stredoveku veda?

Aj takéto otázky rieši kniha Pravidelná dávka (Lindeni, 2024), ktorá vznikla na základe rovnomenného podcastu, ktorý funguje od roku 2018. 

Kniha, ktorá vychádza v týchto dňoch, sa dotýka aj tém z oblasti dejín kresťanstva, vzťahu náboženstva a vedy, filozofie a prírodných vied. Jej autori Jakub Betinský a Andrej Zeman ponúkajú na tieto otázky nový pohľad a snažia sa zbúrať nejeden mýtus, ktorý máme zakorenený vo svojich hlavách vďaka neustálemu opakovaniu.

Prajem vám krásny víkend!