Nebojte sa!

K dnešnému sviatku Premenenia Pána prinášame úvahu popredného nemeckého teológa, ktorú vybral a preložil Ján Krupa.

Často môžeme počuť frázu: „Cesta je cieľ.“ Čo je tým myslené, zostáva síce väčšinou nejasné, avšak je nesporné, že sme ustavične na ceste, a často aj pri hľadaní cieľa. Odpoveď na naše otázky – ako na otázku cesty, tak na otázku cieľa – nám ponúka ikona Pánovho premenenia. Jej odpoveď znie: Cesta je Ježiš, cieľ je božská sláva.

V evanjeliu čítame, že Ježiš vyviedol Petra, Jakuba a Jána na vysoký vrch a tam sa pred ich očami premenil. Jeho tvár žiarila ako slnko a jeho odev žiarivo zbelel, takže učeníci sotva dokázali uniesť svetlo a vrhli sa na zem. Zjavili sa Mojžiš a Eliáš, aby sa rozprávali s Ježišom, a hlas z neba ho nazval Božím „milovaným Synom“, ktorého treba počúvať. (Mt 17,1-9; Mk 9,2-10; Lk 9,28-36) V Biblii sú vrchy miestami skúsenosti s Bohom a zjavenia. Na Sinaji Boh uzavrel s Mojžišom zmluvu (Ex 19-40; Dtn 1,1-4,43), na Horebe mal Eliáš zjavenie Boha. (1Krľ 19,1-18) Na vrchu by Ježiš chcel svojich najužších dôverníkov pojať do svojho vlastného bytia a do svojho vzťahu k Otcovi. Učeníci si majú byť istí, že celý jeho život, všetko, čo robí a čo na neho prichádza, je v súlade s Božou vôľou. Preto vedie s oboma prorokmi aj rozhovor o svojom blížiacom sa utrpení. (Lk 9,31)

Ježiš stojí ako centrálna osoba diania na vrchu Premenenia. Obklopuje ho kruh božskej slávy a plnosti, „jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil“ (Mk 9,3), vyžaruje z neho jasné svetlo. Učeníci cítia, že nejde o pozemské svetlo, ale o nestvorené, večné Božie svetlo. Do tohto svetla je všetko ponorené; ani nehádže tieň, lebo kam padne svetlo božskej slávy, tam neexistuje nič negatívne. Za Ježišom je viditeľná hviezda. V Apokalypse Ježiš seba samého označuje za žiarivú rannú hviezdu, ktorá – ako si želá Peter pri svojej neskoršej úvahe o udalosti Premenenia – má vyjsť v srdciach všetkých. (2Pt 1,19; Zj 22,16)

Ranná hviezda je symbolom končiacej sa noci a nanovo sa začínajúceho dňa. Ježišom sa začal nový deň. Ježiš ukazuje cestu z tmy, on sám je cesta. Síce sa mu postavia do cesty veľké prekážky, napriek tomu jeho cesta vedie k cieľu. Ježiš, ktorý je na ceste do Jeruzalema, kde ho očakáva rozsudok smrti, by to chcel objasniť najskôr svojim učeníkom, potom ale aj všetkým ostatným ľuďom. Každý musí ísť jeho cestou, avšak cesta a všetky jej ťažkosti a strachy nie sú to posledné. Cesta vedie k cieľu, kvôli nemu sa oplatí vziať na seba jej veľké námahy a ťažkosti.

Cieľom Ježišovej cesty je znovunastolenie vzťahu, ktorý vládol medzi Bohom a človekom pred pádom do hriechu: spolunažívanie, ktoré sa vyznačuje otvorenosťou, dôverou a láskou. Aby dosiahol tento cieľ, Ježiš berie na seba všetko utrpenie a všetko hrozné, čo sa mu spôsobí – až po smrť. Cieľom cesty ľudí je žiť v tejto pôvodnej atmosfére, ktorú opisujeme pojmami „nebo“, „raj“ alebo „Božia sláva“. Medzi Ježišom, Mojžišom a Eliášom už jestvuje toto spolunažívanie. Obaja proroci stoja – síce v poníženom postoji, ale na rovnakej úrovni – vedľa Ježiša. Ich slová sa v Ježišovi naplnili. Teraz platia, ako hovorí hlas z neba, jeho slová a jeho príklad: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ (Mt 17,5; 2Pt 1,17-19)

Ježiš sa ukazuje učeníkom vo svojej božskej sláve krátko predtým, ako sa s ním stanú veci, ktoré postavia pred skúšku vieru učeníkov v neho, pretože sa nehodia do ich obrazu o Mesiášovi. Chcel by im objasniť, že Božie cesty sú iné než cesty ľudí, a posilniť ich vieru v tieto cesty. Cesta, ktorú s ním idú, je cestou nasledovania. Aj im prinesie ťažkosti až po smrť, nakoniec ale život v sláve, ktorá stojí na konci tejto cesty.

Budúcnosť, ktorá čaká na človeka, nie je nič iné než to, čo bolo na počiatku ľudstva: život vo svetle, v bezprostrednosti a blízkosti Boha. Kto sa ako Peter, Jakub, Ján a ďalší učeníci pripojí k Ježišovi, je na správnej ceste. Nebude chápať všetko, čo sa mu prihodí na tejto ceste. Niektorá udalosť ho vrhne na zem, azda ho – ako troch učeníkov – prechodne urobí neschopným konať. Avšak kto hľadá rozhovor s Ježišom aj v takýchto udalostiach, hoci ešte tak nešikovne ako Peter, prenikne do plnosti a slávy poznania Pána. Toto mu odníme strach pred všetkým, čo na neho príde. (Mt 17,7; Kol 1,10; 2Pt 3,18) S Ježišom, tak nám hovorí ikona, ste na správnej ceste. Môžete ňou ísť, lebo ňou on ide s vami. Jeho svetlo je silnejšie než každá doposiaľ tak nepreniknuteľne vyzerajúca temnota. 

Foto: archív prekladateľa

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo