Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
15. august 2016

Aby aj vy ste boli tam, kde som ja!

Úvaha nemeckého teológa k dnešnému sviatku Nanebovzatia Panny Márie.

Aby aj vy ste boli tam, kde som ja!

V rozlúčkových rečiach Ježiš hovorí svojim učeníkom: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“ (Jn 14,2-3) Ježiš tu hovorí o svojom vlastnom umieraní, ale aj o umieraní človeka, avšak robí to s úplne inými slovami ako my, keď hovoríme o zomieraní. Nehovorí o rozlúčke alebo odlúčení, o „poslednej ceste“ alebo „najťažšej hodine“, ale o „odídení“ a „opätovnom príchode“, o „vzatí“ a „nasťahovaní sa“ a o zmysle toho všetkého: byť tam, kde je on. - Hlboký obrazný výraz našli tieto slová v ikone smrti Božej matky.

Pozeráme sa do Máriinej úmrtnej izby. Mária leží na lôžku. Okolo tohto lôžka stoja apoštoli a iní ľudia, ktorí sú jej blízki. Bezradne a zmätene pozerajú na mŕtvu. Vidieť na nich, že bojujú s udalosťou, ktorá znamená zásah do ich života, so smrťou blízkeho človeka. Plní smútku a bolesti dumajú, nariekajú, plačú, modlia sa. Každý z nás reaguje takto pri smrti človeka, ktorého miluje a váži si. Zatiaľ čo apoštoli sú ešte plne v zajatí svojich myšlienok a otázok, prichádza k nim Ježiš. Obklopený zástupom anjelov pristúpi tesne k Máriinmu lôžku. Vychádzajú z neho lúče svetla a prinášajú svetlosť do tejto situácie nesenej smútkom a bolesťou. Vo svojich rukách Ježiš drží dieťa zavinuté do plienok a šatiek s črtami tváre Márie, ktorá pred chvíľou zomrela.

Čo nám hovorí ikona? Smrť nám blízkeho človeka nás najskôr zmätie a spôsobí nám smútok. Potom nastoľuje veľa otázok: Prečo to muselo byť? Čo sa s ním stalo? Kde môže byť teraz? Uvidím ho znova? Smrť uvádza mnohé zvyčajné a obľúbené do zmätku a vytvára dieru, s ktorou sa ešte len musíme učiť zaobchádzať. Ani apoštolov neušetrili tieto otázky a myšlienky. Ale počas toho, čo ešte nechápu novú situáciu a ešte nedokážu prísť na jasné myšlienky, je Ježiš v ich strede. Kde ľudia stoja bezmocne pred smrťou a potom sa pýtajú, čo sa teraz deje so zomrelými, Ježiš robí to, o čom hovorí v Jánovom evanjeliu. Príde a vezme Máriu k sebe.

Na našu otázku, čo sa stane s človekom v smrti, ikona odpovedá: Padne do Božích rúk. Keď človek zomrie, príde Ježiš a vezme ho preč z miesta, na ktorom zomiera, a prinesie ho od domu Otca. Tam ho očakávajú, tam je pre neho pripravené miesto. Okolo Ježiša je namaľovaný oblúk brány, v ktorom stoja anjeli. Títo nepozerajú bezradne a smutne na mŕtvu Máriu, ako apoštoli ešte plne zajatí vo svojej bolesti. S horiacimi sviecami v rukách očakávajú človeka, ktorý sa v smrti narodil k novému životu, aby ho sprevádzali s Ježišom do jeho večného príbytku.

Človek v postave malého dieťaťa v Ježišových rukách – v tom sa skrýva prisľúbenie pre budúcnosť človeka. Dieťa má celý život pred sebou. Svet je mu otvorený. Preto je novorodenec v Ježišových rukách symbolom človeka, ktorému je budúcnosť otvorená. Sám Ježiš sa označil za dobrého Pastiera, ktorý sa stará o svojich, a za bránu, skrze ktorú bude zachránený každý, kto cez ňu vstúpi (Jn 10,1-5) On je dvermi k domu Otca, ktoré naznačuje oblúk za ním. Nad oblúkom brány stojí serafín, symbol božskej lásky. Ježiš nedovolí, aby zomierajúci stratil pôdu pod nohami.

V okamihu smrti, kde ľudia už nemôžu pre seba nič viac urobiť a zomierajúci sa javí ako ponechaný úplne sám na seba, je tu Ježiš a berie ho do svojich rúk. Kto ale padá do rúk Ježiša, ktorý je život, tomu je budúcnosť otvorená: v dome Otca, vo svete bezpečia, ktoré na zemi tak často chýba. Ježiš drží Máriu – človeka s budúcnosťou – vo svojich rukách. Súčasne ju ukazuje človeku, ktorý medituje na ikonou, akoby chcel odzbrojiť námietku, ktorá znie: to všetko sa hodí na Máriu, čo to však má spoločné so mnou? Tradícia viery vidí v Božej Matke stále symbol Cirkvi, spoločenstva veriacich. Čo tvrdí o Márii, to sa týka nielen Božej Matky, ale všetkých, ktorí svojím životom kráčajú s Ježišom. Čo sa stalo na Márii, to sa udeje na každom, kto ako ona veriac prijíma a zachováva Božie slovo. Preto nám ikona darúva pohľad do našej vlastnej budúcnosti. Hovorí o tom, že našou životnou cestou môžeme kráčať v radostnom očakávaní. Jej cieľ neznamená temnotu, osamelosť a smrť, ale svetlo, bezpečie a život.     

 

Inzercia

Odporúčame

Nebojte sa!

Nebojte sa!

K dnešnému sviatku Premenenia Pána prinášame úvahu popredného nemeckého teológa, ktorú vybral a preložil Ján Krupa.