Noví papabili Podpora Parolina a Tagleho padá, viac sa hovorí o maďarskom a francúzskom kardinálovi

Posledné dni pred začiatkom konkláve vyťahujú médiá rôzne mená a novinári na celom svete špekulujú, kto by mohol zasadnúť na Petrov stolec.

Objavujú sa aj mená, ktoré majú na zvolenie zrejme malé šance, zaznievajú aj nové mená a o niektorých kardináloch, ktorí boli favoritmi, sa dnes hovorí, že ich šance padajú.

Už dlhšie figuruje medzi tzv. papabilmi kardinál Pietro Parolin, ktorý bol štátnym sekretárom počas pontifikátu pápeža Františka. Viac sme o kardinálovi Parolinovi písali tu.

Hoci sa Parolin spomínal ako jeden z hlavných kandidátov na pápeža, médiá sledujúce dianie vo Vatikáne však posledné dni píšu o tom, že Parolinove šance klesajú. Americký portál National Catholic Register (NCR) priniesol článok s titulkom „Parolinova hviezda padá“.

NCR si všíma moment, keď Parolin slúžil za pápeža Františka omšu na Námestí sv. Petra v Nedeľu Božieho milosrdenstva, teda deň po pohrebe Františka.

Kardinál Parolin počas omše za pápeža Františka. Foto: TASR/AP

Podľa portálu to bol okamih pozornosti upriamenej na muža, ktorý bol považovaný za jedného z hlavných kandidátov na nástupcu pápeža Františka.

Americký portál, odvolávajúc sa na viacerých kardinálov, píše, že Parolin na tomto konkurze neobstál. Aj keď vatikánsky muž číslo dva vyjadril plnú podporu pontifikátu pápeža Františka, jeho strnulý štýl mu nedovolil nadviazať kontakt s veriacimi, najmä mladými, ktorí boli na Námestí sv. Petra.

Ako sa vyjadril jeden kardinál voliteľ pre National Catholic Reporter, omša bola pripomienkou Františkovej charizmy a komunikačného daru a Parolinovi chýba oboje.

Vatikanistka Elisabetta Piqué však v argentínskom denníku La Nacion poznamenala, že mnohí spochybňujú myšlienku Parolina ako „kandidáta kontinuity“. I keď Parolina vymenoval František za svojho zástupcu v auguste 2013 a priviedol ho späť do Ríma z Venezuely, kde bol nunciom, mnohí podľa Elisabetty Piqué vedia, že sa v priebehu rokov od seba oddelili.

Ďalším momentom bolo, že Parolin údajne skončil asi na hodinu v rukách lekárov pre vysoký tlak, čo tiež môže niektorých kardinálov viesť k pochybnostiam, pokiaľ ide o jeho zdravotnú kondíciu. Hovorca Vatikánu však poprel, že by mal bývalý štátny sekretár tieto dni zdravotné problémy.

Popularita maďarského prímasa rastie 

Naopak, kým Parolinove šance vraj padajú, čoraz častejšie sa spomína meno budapeštianskeho kardinála. Mnohí vyzdvihujú jeho vzdelanie. Aj keď je Péter Erdő odborníkom na cirkevné právo, vyniká aj v ďalších oblastiach a stal sa cenným konzultantom vatikánskych úradov. Kardinál tiež ovláda niekoľko jazykov a jeho kázne a rozhovory sú plné historických a literárnych odkazov. 

Profil kardinála Erdőho si môžete prečítať tu.

Ostrihomsko-budapeštianskemu arcibiskupovi však chýba úsmev a pôsobí skôr asketickým dojmom, všíma si britský denník The Guardian.

Erdőmu sa tiež vyčíta, že má blízko k vláde Viktora Orbána a jeho Fideszu. Katolícka cirkev v Maďarsku však aktívne pomáhala utečencom z Ukrajiny, a to napriek postoju Orbánovej vlády k rusko-ukrajinskému konfliktu.

Erdő je tiež jeden z mála kardinálov, ktorého meno sa medzi papabilmi spomínalo už aj pri minulých konkláve, ale vtedy bol na pápeža príliš mladý.

Medzinárodné renomé si vybudoval vedením Rady biskupských konferencií Európy, zastupiteľského orgánu európskych katolíckych biskupov. Neskôr si získal silnejšie postavenie aj mimo Európy, najmä medzi tradične zmýšľajúcimi africkými a americkými biskupmi.

Kardinál Erdő v Ríme pred konkláve. Foto: TASR/AP

Toto nadväzuje na jeho úlohu spravodajcu pre synodu o rodine v rokoch 2014 a 2015. Počas synody sa bránil snahám o inkluzívnejší prístup k LGBTI komunite a rozvedeným katolíkom. 

Názory na Erdőho šance sa rozchádzajú.

Faktom je, že 72-ročný Maďar je v ideálnom veku na pápeža a mohol by cirkvi ponúknuť viac ako desaťročie stabilného vedenia. Napriek svojim konzervatívnym názorom používa v porovnaní s tradicionalistickými prúdmi umiernený jazyk. Môže byť preto do istej miery kompromisným kandidátom. 

„Je konzervatívny, ale nie reakcionársky a pôsobí pragmaticky aj diplomaticky,“ poznamenáva maďarský katolícky novinár Zoltán Laky pre The Guardien.

Podporil maďarský kardinál Parolina? 

Posledné dni sa objavila správa, že práve Erdő by mohol opäť zvýšiť šance kardinála Parolina. Maďarský prímas sa podľa týchto informácií dohodol s bývalou Františkovou dvojkou na podpore.

Viaceré zahraničné médiá písali o tom, že Erdő by podporil Parolina, aby zabránil zvoleniu niekoho viac heterodoxného. Parolin by na revanš poskytol záruky v doktrinálnych otázkach a dal väčšiu slobodu tzv. tridentskej omši.

Ďalšie zdroje hovoria, že Parolin oslovoval aj iných kardinálov a sľuboval zrušiť Františkove dokumenty Traditionis custodes (sprísnenie pravidiel pre tridentskú liturgiu) a Fiducia supplicans (požehnávanie homosexuálnych párov). Táto informácia je však málo pravdepodobná, pretože kardináli majú prísne zakázané robiť si akúkoľvek kampaň, aby sa stali pápežmi.

Objavili sa dokonca informácie, že kardinál Parolin má podporu 40 alebo 50 voliteľov, a preto by blok s približne 20 hlasmi, ktorý by podľa odhadov podporoval Erdőho, bol pre neho zaujímavý.

Tieto rokovania a dohody však poprel Erdő aj Parolin. „Akákoľvek špekulácia o dohode pred konkláve medzi maďarským kardinálom Péterom Erdőm a bývalým vatikánskym štátnym tajomníkom kardinálom Pietrom Parolinom je úplne nepravdivá. Kardinál Erdő sa do žiadnych takýchto diskusií nezapojil,“ vyhlásil veľvyslanec Maďarska pri Svätej stolici Eduard Habsburg.

Isté to nemá ani ázijský František

Mnohí vidia ako budúceho pápeža filipínskeho kardinála Louisa Tagleho, ktorý bol podprefektom Dikastéria pre evanjelizáciu, prefektom je oficiálne totiž sám pápež. Ázijský František, ako býva označovaný, sa rád usmieva, má charizmu, pútavo káže.

Sociálne siete v posledných dňoch zaplavili videá, ako sa Tagle zapojil do ukazovačky v kostole počas stretnutia s veriacimi, nebojí sa verejne zaspievať ani populárne svetské piesne, hovorí vtipy a rád sa smeje.

Viac sme aj o Taglem písali v tomto texte.

Monitorovacia skupina prípadov zneužívania BishopAccountability.org však v piatok varovala, že na Tagleho a rovnako na Parolina sa nemožno spoľahnúť v otázke ochrany detí a boja proti sexuálnemu zneužívaniu duchovnými. 

Ako uviedla TASR, podľa riaditeľky portálu Anne Barrettovej Doylovej ostáva cirkev na Filipínach aj s pomocou Tagleho v „období temna“. Doylová tvrdí, že na webových stránkach Manilskej arcidiecézy ani biskupskej konferencie neboli zverejnené usmernenia týkajúce sa prípadov sexuálneho zneužívania.

„Pokiaľ kardinál Tagle nedokáže presvedčiť ani svojich bratov biskupov z vlastnej krajiny, aby k týmto prípadom vydali usmernenia, čo môžeme očakávať, že dosiahne ako pápež celej cirkvi?“ pýta sa Doylová.

Kardinál Tagle v strede. Foto: TASR/AP

Hneď na druhý deň sa však Tagleho zastala konferencia katolíckych biskupov Filipín. Vo vyhlásení tvrdí, že „riešenie obvinení z nevhodného správania duchovných je v kompetencii diecéznych biskupov alebo vyšších náboženských predstaviteľov“ a nie Tagleho. 

„Od vymenovania do funkcie v Rímskej kúrii nemá kardinál Tagle priamu právomoc nad žiadnou diecézou na Filipínach,“ uvádza vyhlásenie.

Podľa vyhlásenia navyše Tagle zohral dôležitú úlohu pri vypracovaní usmernení o sexuálnom zneužívaní duchovnými ešte v roku 2003.

Agentúra AFP však tvrdí, že sa k citovanému dokumentu na webových stránkach nemožno dostať. Doylová sa ešte ostrejšie vymedzila voči talianskemu kardinálovi Parolinovi, ktorého označila za „tajnostkára“, a uviedla, že v prípade jeho úspechu bude „akákoľvek nádej na transparentnosť cirkvi v oblasti sexuálneho zneužívania úplne zmarená“.

Podľa vatikanistického portálu The Pillar zasa nepreukázali Parolin ani Tagle od smrti Františka dostatočné vodcovské schopnosti na to, aby si zabezpečili v konkláve dostatok hlasov, a mnohí volitelia sú stále nerozhodnutí.

V Ríme sa hovorí aj o Francúzovi a Američanovi

Podľa vatikanistov sa začína medzi kardinálmi hovoriť o pláne B. V prípade, že najčastejšie spomínaní favoriti Pietro Parolin a Luis Tagle budú mať problém získať 89 hlasov (potrebnú dvojtretinovú väčšinu), môže sa voľba kardinálov prikloniť k Jeanovi-Marcovi Avelinovi z Marseille.

Narodil sa v Alžírsku v rodine, ktorá má európsky pôvod a usadila sa tam, keď krajina bola ešte kolóniou Francúzska. Keď v roku 1962 Alžírsko získalo nezávislosť, bol s rodinou nútený odísť a usadili sa napokon v Marseille.

Ako všetci repatrianti, aj on a jeho rodina putovali z hotela do hotela. Napokon dorazili do Marseille, kde sa usadili v roku 1965. Práve tam jeho rodina konečne našla určitú stabilitu a vďaka tomuto traumatickému detstvu si zachoval osobitný záujem o migrantov a citlivosť na tému exilu.  

Kardinál Aveline (vpravo) kráča po ulici v Ríme v nedeľu 4. mája 2025. Foto: TASR/AP

Avelinov otec bol zamestnancom francúzskych štátnych železníc a rodina žila v severných štvrtiach Marseille, ktoré boli najchudobnejšie. V roku 1977 vstúpil do seminára v Avignone.

Kňazom sa stal v roku 1984, v roku 2014 bol vysvätený za biskupa, najprv bol pomocným biskupom a 8. augusta 2019 ho pápež František vymenoval za metropolitného arcibiskupa v Marseille. 

Kardinálsky titul dostal vlani v decembri a 2. apríla tohto roku bol zvolený za nového predsedu Francúzskej biskupskej konferencie.

Aveline bol vo francúzskej tlači často vykresľovaný ako obľúbený prelát pápeža Františka a hovorí sa o ňom, že je „najbergogliovskejším“ z francúzskych biskupov. S Františkom sa vraj pravidelne stretával vo Vatikáne mimo oficiálneho programu.

Jeho osobná minulosť ho urobila citlivým na otázku migrácie a medzináboženského dialógu. František dokonca uvažoval, že ho vymenuje za prefekta Dikastéria pre medzináboženský dialóg, napokon sa však rozhodol ponechať ho v pastorácii.

Kardinál Aveline uprednostňuje radikálnu decentralizáciu v cirkvi a často opakuje, že „ťažisko cirkvi nie je v nej samej, ale v Božom vzťahu so svetom“. Vyhlásil, že je to „pýcha, ktorá rozožiera cirkev“, a že „namiesto tvrdohlavého snaženia sa ju chrániť ako inštitúciu musí akceptovať stratu všetkého, aby získala Krista. Jej spása spočíva v obrátení sa k evanjeliu“.  

Kardinál Aveline je tiež považovaný za „skutočného muža modlitby“ a „veľmi milovaného pastiera“ vo svojej diecéze a za človeka so „spoločenským prístupom“, ktorému pomáha stredomorská srdečnosť. Hovorí sa o ňom, že je hlboko vzťahový a hľadá nové spôsoby, ako sa spájať s ľuďmi.

Kritici však považujú niektoré z týchto myšlienok za nebezpečné, výrazne heterodoxné a modernistické. Jeho názory sa podľa nich odchyľujú od tradičného chápania katolíckej viery, Božieho zjavenia a nevyhnutnosti cirkvi na spásu.

Kardinál Aveline v sakristii rímskeho Kostola Santa Maria ai Monti v nedeľu 4. mája 2025. Foto: TASR/AP

Kardinál Aveline, ktorému francúzsky prezident Emmanuel Macron v roku 2022 udelil prestížne vyznamenanie Légion d'honneur , by pravdepodobne naďalej viedol cirkev rovnakým smerom ako František, ale s ľahším, akademickejším a menej ideologickým nádychom, konštatuje web collegeofcardinalsreport.com.

Kardinál Aveline bol jedným zo signatárov komuniké Konferencie francúzskych biskupov voči dokumentu Fiducia supplicans a zdôraznil, že požehnaní by mali byť jednotlivci, nie páry.

Okolo francúzskeho kardinála rozpútala pár dní pred konkláve rozruch aj talianska tlač, ktorá píše o tom, že za Avelina loboval medzi kardinálmi aj samotný francúzsky prezident Marcon. Ten sa totiž po pohrebe pápeža Františka stretol s niekoľkými kardinálmi, v čom Taliani vidia Marconovu snahu ovplyvniť voľbu pápeža.

Kardinál z Malty by bol nádejou pre pokračovanie Synody o synodalite 

Medzi papabilmi sa objavuje opäť aj meno maltského kardinála Maria Grecha, ktorý bol generálny sekretár Synody o synodalite. Volitelia, ktorí si želajú pokračovanie synodálnej cesty, vidia nádej práve v tomto maltskom prelátovi.

Profil kardinála Grecha si môžete prečítať v tomto článku.

Grechovi hrá do karát, že v konkláve, kde sa mnohí kardináli dostatočne nepoznajú, patrí medzi známejších. Je vnímaný ako hlas, ktorý by bol kontinuitou Františka, a jeho odkaz by mohol inštitucionalizovať. 

Niektorí sa však obávajú, že maltský kardinál dramaticky zmenil štýl a názory na niektoré veci. Platilo na neho príslovie kam vietor, tam plášť. Na druhej strane jeho priaznivci oceňujú schopnosť Grecha rásť so skúsenosťami a s okolnosťami.

Kardinál Mario Grech. Foto: TASR/AP

Medzi prelátmi, ktorým údajne rastie podpora, sa objavuje okrem maďarského a maltského kardinála aj Američan Robert Francis Prevost a honduraský kardinál Óscar Maradiaga. Zvolenie druhého menovaného saleziánskeho preláta je však málo pravdepodobné, keďže tento kardinál už má 82 rokov a neočakáva sa, že volitelia siahnu po niekom v takom vysokom veku, kto už navyše nebude ani v konkláve.

Kardinál Robert Francis Prevost má 69 rokov, je z rehole augustiniánov a zastával post prefekta Dikastéria pre biskupov. Americký kardinál je názorovo blízko pápežovi Františkovi, bol misionárom v Peru a dve funkčné obdobia bol hlavným predstaveným augustiniánov.

V rokoch 1987 – 1988 mal na starosti pastoráciu povolaní augustiniánskej rehole v USA a bol riaditeľ misií pre provinciu v Chicagu. Potom sa vrátil do Peru, kde strávil desať rokov. Od roku 2001 do 2013 bol hlavný predstavený rehole augustiniánov.

V januári 2023 ho František vymenoval za prefekta Dikastéria pre biskupov, mal teda zodpovednosť za výber biskupov na celom svete. 

Prevost je charakteristický diskrétnosťou, vie však počúvať a zvláda problematiku. Má blízko k vízii papeža Františka v otázkach životného prostredia, migrantov a pomoci chudobným.

Čelil však obvineniam, že ako biskup v Peru neriešil dva prípady sexuálneho zneužívania tak, ako mal. V krajine boli v roku 2022 obvinení dvaja kňazi zo zneužívania dievčat. Prevost podľa nich obvinenia riadne nevyšetril a kňazov kryl. Diecéza však tvrdí, že Prevost dodržal všetky postupy a začal počiatočné kánonické vyšetrovanie.

Jeho podporovatelia zdôrazňujú, že existujú dokumenty, ktoré naznačujú, že Prevost nielenže venoval pozornosť obetiam, ale urobil všetko, čo vyžaduje cirkevné právo, a dodržal všetky postupy.

V máji 2025 sa však objavili obvinenia, podľa ktorých diecéza zaplatila trom dievčatám 150-tisíc dolárov, aby ich umlčala. 

Kardinál Prevost. Foto: TASR/AP

Kardinál Prevost bol členom siedmich vatikánskych dikastérií, čo naznačuje, ako veľmi pápež František kardinálovi dôveroval a cenil si jeho schopnosti.

V kuloároch sa objavujú aj ďalšie mená, napríklad jeruzalemský patriarcha Pierbattista Pizzaballa, ktorý má len 60 rokov. Niektorí v ňom preto vidia veľkého favorita až v prípadnom ďalšom konkláve. Konzervatívci by zasa radi videli ako pápeža kardinála Roberta Saraha z Guiney, ktorý je posledné roky obhajcom tradicionalistov.

Niektorí kardináli pre The Pillar povedali, že finančné a sexuálne škandály, ktoré sa objavili počas posledného pontifikátu, veľmi trápia mnohých kardinálov voliteľov. Ich veľká obava spočíva v tom, aby si nový pápež nepriniesol so sebou niečo, čo by v cirkvi vyvolalo veľký škandál už od prvých dní 267. pontifikátu.