Cirkev a peniaze: kto miluje hojnosť, nikdy nemá dosť

Jedna z najväčších morálnych výziev pre dnešného človeka je vybudovanie schopnosti rozpoznať správnu mieru a rozhodnúť sa povedať „dosť“.

Raz sa ktosi opýtal Johna D. Rockefellera: „Koľko peňazí je dosť?“ Mimoriadne úspešný priemyselník a štedrý filantrop odpovedal: „Len trochu viac.“ Keď prechádzam kampusom Chicagskej univerzity, občas si na Rockefellera spomeniem, keďže daroval 80 miliónov dolárov na jej založenie a neskôr sa vyjadril, že to bola najlepšia investícia, akú kedy urobil. Dnes sa táto relatívne mladá univerzita radí medzi najprestížnejšie na svete.


Stvárnenie podobenstva o boháčovi a Lazárovi v Codex aureus Epternacensis z prelomu 10. a 11. storočia. Foto – Wikipedia

Ak sa kresťania usilujú žiť morálne a v súlade so svojou vierou, skôr či neskôr si položia základnú etickú otázku, z čoho pozostáva „dobrý život“, a následne aj praktickú otázku, aké množstvo peňazí je potrebné k tomu, aby taký život mohli žiť. Biblická kniha Kazateľ (Kohelet) jednou vetou vyjadruje pre našu diskusiu prínosnú myšlienku, ktorá v mnohých z nás rezonuje ako pravdivá: „Kto miluje striebro, striebra sa nenasýti a kto miluje hojnosť, nikdy nemá dosť“ (Koh 5:9). Jedna z najväčších morálnych výziev pre dnešného človeka žijúceho v materialistickej a konzumnej spoločnosti so sofistikovaným reklamným priemyslom je vybudovanie schopnosti rozpoznať správnu mieru a rozhodnúť sa povedať „dosť“.

Vysoká miera korupcie na Slovensku je viditeľným dôsledkom zníženej schopnosti zainteresovaných osôb povedať „dosť“. Poškodenie reputácie Katolíckej univerzity, cirkvi i svojej vlastnej spôsobili jednotlivci, ktorí nesprávne odhadli, „koľko peňazí je dosť“. Rodiny a priateľstvá sa rozpadajú, keď sa do vzťahov vkradne nezriadená túžba po materiálnej prosperite. Človek, ktorý miluje peniaze, celkom určite prepočuje Božie volanie a minie sa Božiemu poslaniu pre svoj život. A takto by bolo možné, žiaľ, ešte dlho pokračovať. Ak chceme žiť dobrý život, vytvárať dobré spoločenstvá a zachovať si ako ľudstvo nádej na prežitie, musíme objaviť tajomstvo a moc slova „dosť“.   

„Túžba po materiálnom blahobyte a jej morálne nelegitímne či dokonca nelegálne prejavy v postkomunistickom kontexte sú jedným z dôvodov, ktoré vedú aj k spochybňovaniu demokracie.“ Zdieľať

Dobrou správou je, že mnohí sa nad touto témou hlbšie zamýšľajú a sú ochotní podeliť sa so svojimi poznatkami a životom s inými, aby aj oni mohli precitnúť z omámenia opulentnosti. Na ilustráciu vyberiem dva príklady – jednu knihu a jedného človeka. V roku 2012 vyšla kniha s príznačným názvom How Much is Enough (Koľko je dosť?), v ktorej sa autori Robert a Edward Skidelsky nielen zamýšľajú nad otázkou „ekonomickej nenásytnosti, túžbe po viac a viac peňazí“, ale aj ponúkajú riešenia, ktoré podľa nich prispejú k dobrému životu. Druhým príkladom je pápež František, ktorý nepotrebuje obšírnejší komentár – z jeho slov a činov je zrejmé, že si uvedomuje, že diskutovaná téma je enormnou výzvou pre súčasného západného človeka.

Na ústrednú otázku tohto zamyslenia si musí odpovedať každý sám, v súlade so svojím najlepším svedomím. Pokušenie posudzovať či dokonca odsudzovať nášho suseda – namiesto prevedenia morálnej kontroly vlastného srdca – je staré ako ľudstvo samo. To, samozrejme, neznamená, že máme ako jednotlivci a spoločnosť zaujať morálne neutrálny postoj ku chamtivosti, ktorú by nemalo byť ťažké rozpoznať, keď sa s ňou človek stretne. V názornom podobenstve o chamtivom boháčovi Ježiš varuje svojich nasledovníkov: „Dajte pozor a vyvarujte sa akejkoľvek chamtivosti po nadbytku! Lebo život človeka nezávisí od jeho majetku a hojnosti“ (Lk 12:15). Zatiaľ čo chamtivosť ako kardinálny hriech je nezlučiteľná s autentickým kresťanským životom, štedrosť je jedným z jeho najistejších dôkazov a najčistejších prejavov.


Ježiš a bohatý mladík na obraze nemeckého maliara Heinrich Hofmanna z roku 1889. Foto – Wikipedia

Neschopnosť povedať „dosť“ je viditeľnou manifestáciou srdca infikovaného chamtivosťou. Bez toho, aby sme si to mnohokrát uvedomovali, ochudobňujeme tým najmä svojich blízkych, ktorým odopierame neraz to najvzácnejšie, čo im môžeme dať – svoj čas. Žiadny rozumný človek si nedovolí spochybniť dôležitosť zabezpečenia životných potrieb, no mali by sme sa snažiť rozlišovať medzi oprávnenými potrebami a túžbami, ktoré sú v rozpore s kresťanskými cnosťami. Túžba po materiálnom blahobyte a jej morálne nelegitímne či dokonca nelegálne prejavy v postkomunistickom kontexte sú jedným z dôvodov, ktoré vedú aj k spochybňovaniu demokracie.

Život v slobodnej spoločnosti prezentuje iné úskalia a výzvy než život v totalitných alebo autoritatívnych režimoch. Krista však možno zaprieť tak v časoch nedostatku, ako aj v časoch prebytku. Politická, ekonomická a náboženská sloboda prináša so sebou aj nežiaduce javy, o to viac je potrebné sa spolupodieľať na vytváraní kultúry zodpovednosti. Spoločnosť potrebuje pre svoje správne fungovanie nielen politiku a ekonomiku, ale aj etiku a práve tu sa vytvára obrovský priestor pre inštitúcie občianskej spoločnosti vrátane cirkví. Usilovať sa o zníženie korupcie skrze preventívne a represívne opatrenia zo strany štátu je nepochybne dôležité, no súčasne je nutné adresovať sociálne hriechy, medzi ktoré možno zaradiť chamtivosť. 

Prečítajte si aj
Cirkev a peniaze: dajme Bohu, čo patrí Bohu
Cirkev a peniaze: ochotne otvárajme ruku núdznemu a chudobnému
Cirkev a peniaze: beda pastierom, ktorí pasú samých seba
Cirkev a peniaze: jedni nesme bremená druhých, a tak naplníme Kristov zákon Zdieľať

Duchovným pastierom bolo zverené dôležité poslanie, ktoré je obsiahnuté okrem iného v radách apoštola Pavla jeho mladšiemu spolupracovníkovi v duchovnej službe Timotejovi a nestráca na relevantnosti ani dnes. Pavol najskôr konštatuje, že „koreňom všetkého zla je láska k peniazom. Z túžby po nich niektorí zblúdili z cesty viery a spôsobili si mnoho bolestí“ a potom dáva Timotejovi nasledujúcu úlohu: „Bohatým v tomto veku prikazuj, aby neboli namyslení a neskladali nádej v neisté bohatstvo, ale v Boha, ktorý nás štedro zabezpečuje všetkým, čo potrebujeme. Prikazuj im, aby konali dobro, aby boli bohatí na dobré skutky, boli štedrí a vedeli sa rozdeliť s inými. Tak si budú zhromažďovať poklad ako istý základ do budúcnosti, aby dosiahli skutočný život“ (1Tim 6:10, 17-19).


Stvárnenie podobenstva o boháčovi a Lazárovi francúzskym maliarom Gustavom Dorém (1832 – 1883). Foto – Wikipedia

Kto patrí do skupiny materiálne „bohatých“, nezávisí od nášho subjektívneho pocitu na základe porovnávania sa s bohatšími ľuďmi v našom okolí alebo na západ od nás, ale od reálnych ekonomických indikátorov posudzovaných v globálnom meradle. Napriek množstvu problémov, ktoré kvária Slovensko – mnohé z nich súvisia práve s absenciou morálky – asi ešte nikdy sa v tejto časti sveta nežilo po materiálnej stránke tak dobre ako dnes. Slovensko nepatrí medzi najbohatšie krajiny sveta, ale nenechajme sa mýliť – je to bohatá krajina.

„Bohatstvo nie je problémom. Kvalita morálneho života a budúcnosť človeka však závisí od jeho vnútorného postoja k nemu. Chamtivé srdce robí život pre druhých peklom a jeho nositeľa – ak sa neobráti – napokon aj do pekla privedie.“ Zdieľať

Quis dives salvetur? (Ktorý bohatý bude spasený?) – pýtal sa Klement Alexandrijský ako jeden z prvých kresťanov vo svojej známej homílii a jeho odpoveď sa stala súčasťou štandardného kresťanského učenia o bohatstve. Bohatstvo nie je problémom. Kvalita morálneho života a budúcnosť človeka však závisí od jeho vnútorného postoja k nemu. Chamtivé srdce robí život pre druhých peklom a jeho nositeľa – ak sa neobráti – napokon aj do pekla privedie. Neprekvapivo, aj medzi Boží ľud sa môžu dostať falošní náboženskí lídri, ktorí majú „srdcia vycvičené v chamtivosti“ (2Pt 2:15).

Nepoznám lepší spôsob, ako môže kresťan nadobudnúť imunitu odolať chamtivosti ako formovaním morálneho vedomia skrze priblíženie sa k Bohu prostredníctvom klasických duchovných disciplín. Tieto opisuje napríklad Richard J. Foster vo svojej výbornej knihe Celebration of Discipline, ktorá vyšla aj v češtine pod názvom Uspořádej svůj duchovní svět. Jednou z málo zdôrazňovaných duchovných disciplín je jednoduchosť alebo prostota, ktorá je obzvlášť relevantná pre prítomnú diskusiu. Jednoduchý životný štýl podmienený schopnosťou rozlišovať medzi potrebnými, užitočnými, zbytočnými a nadbytočnými vecami je nielen účinnou imunitnou látkou proti chamtivosti, ale prináša tiež vnútornú slobodu, bez ktorej nie je možné žiť dobrý život.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo