Bl. Notker Balbulus Rečová chyba nezabráni vzletu predstavivosti

Viete, kto napísalHájnikovu ženu? Nie, nebol to Ivan Stodola. Ten napísalBačovu ženu. Ale veľa ľudí by si s touto otázkou hravo poradilo. Ale vedeli by ste vymenovať aspoň jedného veľkého básnika stredoveku? A ak áno, zrejme by v mennom zozname nebol Notker Balbulus. Pritom ho niektorí znalci pasujú za najväčšieho stredovekého literáta.

Notker sa narodil okolo roku 840 na hrade v Jonschwile vo švajčiarskom kantóne St. Gallen. Niektoré pramene uvádzajú, že sa jeho vzdelania po smrti rodičov ujali benediktíni z neďalekého kláštora St. Gallen. Iné uvádzajú, že ho tam šľachtickí a šľachetní rodičia aktívne poslali, ako bolo v stredoveku zvykom.

Notker sa narodil so zle zrasteným chrupom a zubami, čo mu spôsobovalo rečovú chybu. Preto si vraj sám ironicky vybral prezývku Balbulus – koktavý. Najlepším receptom, ako predísť výsmechu, je urobiť si žart sám zo seba. A Notker v živote preukázal veľmi veľa zmyslu pre humor.

V kláštore získal vzdelanie v klasických jazykoch a literatúre a čoskoro sa prejavil jeho mimoriadny talent. Neskôr sa o ňom hovorilo, že bol „slabý telom, ale nie mysľou, koktavý jazykom, ale nie rozumom, smelo napredujúci v Božích veciach – nádoba naplnená Duchom Svätým, aká nemala v jeho čase konkurenciu“. Inak by sa nestal vedúcim kláštornej školy, hlavným knihovníkom a akýmsi manažérom kláštorných hostí.

Predovšetkým to však bol veľký spisovateľ a hudobný skladateľ. Napísal životopis sv. Galla, v dieleDe sancto Stephanopredstavil prvého kresťanského mučeníka v štyroch hymnoch.

Jeho najznámejším literárnym dielom je však knihaGesta Caroli(Karolove skutky), ktorú síce napísal ako anonymný mních, ale odhalil ho jeho literárny štýl. Nenapísal ju ako historicky overenú literatúru faktu, ale ako zbierku ľudových príbehov o cisárovi Karolovi Veľkom. Karola v nej opisuje skôr ako ideál spravodlivého, ľudomilného a kresťansky cnostného vládcu a sám sa v nej prejavuje ako zdatný humorný rozprávač.

Asi preto o ňom koluje jedna žartovná anekdota, ktorá je zrejme iba legendou: Dvorný kaplán kráľa Karola III. chcel dať Notkerovi otázku, ktorá by ho ponížila pred dvoranmi. Preto sa ho povýšenecky opýtal: „Čo práve teraz robí Pán Boh v nebi?“ Notker pohotovo odpovedal: „Robí to, čo robil vždy: pokorných povyšuje a pyšných ponižuje.“ Zahanbený zostal dvorný kaplán.

Notkerova hudobná tvorba je azda ešte známejšia ako literárna. Je považovaný za prvého hudobného skladateľa germánskeho pôvodu. Mnohé z jeho hudobných skladieb tvoria hymny na počesť svätých. Najznámejších je však jeho štyridsať sekvencií v zbierkeLiber Hymnorum.

Sekvencia je typ liturgického spevu, ktorý vznikol v deviatom storočí. Je to hymnus spievaný po „aleluja“ v latinskej omši pred čítaním evanjelia. Rímskokatolícka liturgia kedysi obsahovala mnoho sekvencií, dnes sa ich v liturgii spieva iba niekoľko:Victimae Paschalina Veľkú noc,Veni Sancte Spiritusna Turíce,Lauda Sionna Slávnosť Božieho tela aStabat Materna Slávnosť Sedembolestnej Panny Márie.

Ani jednu z týchto sekvencií nenapísal Notker, ale svojimi skladbami položil základ ich forme, ktorou sa inšpirovali neskorší skladatelia.

Notker oslobodil poéziu od metrických foriem antiky, a tak jej otvoril nové, ľudové výrazové možnosti v obraznom jazyku, ktorý dáva priestor subjektívnemu cíteniu. Jeho spevy sú melodické a texty jednoduché, takže ich môže spievať aj človek, ktorý nevie po latinsky.

Prečo je blahoslavený Notker zobrazovaný s mlynským kolesom? Nie, nebol mlynár. Ale melódiu jednej turíčnej piesne vraj napísal podľa rytmu vŕzgajúceho mlynského kolesa. Niektoré jeho skladby si možno vypočuť dodnes na streamovacích platformách.

Notker Balbulus zomrel 6. apríla 912 a možno v pozadí vŕzgalo mlynské koleso. Spolubratia tak milovali koktavého mnícha, že ho oplakávali ešte dlhé roky po smrti. „Viaznutie jazyka môže narušiť reč, ale nemôže zabrániť vzletu predstavivosti,“ napísal o ňom Robert F. McNamara. Mnísi veľmi dobre vedeli, kto od nich odišiel.