Pán môj a Boh môj!

Pán môj a Boh môj!

Gréckokatolícki a pravoslávni kresťania slávia dnes Nedeľu svätého apoštola Tomáša, teda Nedeľu Antipaschy.

Apoštol Tomáš patrí k apoštolom, o ktorých vieme z evanjelia najviac. Cíti sa oslovený Ježišom, pripojí sa k nemu, ale napriek tomu si nenecháva od neho všetko len tak jednoducho predkladať. Tomáš kladie Ježišovi otázky, protirečí mu a hovorí to, čo si ostatní len myslia. Tomáš ide svojou vlastnou cestou.

Teraz mu jeho priatelia rozprávajú neuveriteľný príbeh, že Ježiš žije a zjavil sa im. Tomáš si môže myslieť: „Tomu mám veriť? Koniec koncov zažil som jeho smrť. Jeho rany, umieranie a pohreb nie sú preludom, skôr to, čo rozprávajú ostatní – aj keď sú mojimi priateľmi.“ Tento postoj spája Tomáša s mnohými ľuďmi dneška, ktorí tiež veria, len keď môžu vidieť!

Ikona stvárňuje, čo sa píše v Jánovom evanjeliu (20, 24 - 29): apoštoli sú spolu v miestnosti za zatvorenými dverami. Cez tieto dvere prichádza Ježiš, volá Tomáša k sebe a vyzýva ho, aby sa dotkol jeho rán. Vľavo a vpravo vedľa Ježiša stoja ostatní apoštoli v dvoch skupinách a pozorujú s pohŕdavo užasnutým výrazom tváre, čo sa to deje. Cítia, že to, čo zažíva Tomáš, je dôležité aj pre ich vieru.

Keď Tomáš padá pred Ježišom na kolená a vyznáva: „Pán môj a Boh môj“, upevňuje sa aj ich vzťah so Zmŕtvychvstalým. On, a nikto ďalší – ani rímsky cisár, ktorý sa necháva takto oslovovať – je ich „Pánom a Bohom“.

„Rany spájajú zmŕtvychvstalého Ježiša s nami ľuďmi. Často nás zranenia, poranenia a nepochopiteľnosti všetkého druhu vedú k pochybovaniu vo viere.“ Zdieľať

Čo dáva rásť viere aj dnes? Čo vedie k stretnutiu so Zmŕtvychvstalým? Ikona a evanjelium hovoria: v stretnutí s rovnako zmýšľajúcimi – v rozhovore, v modlitbe, vo výmene myšlienok – je Ježiš živý. K tomuto spoločenstvu patria starší i mladší, pochybujúci i hľadajúci, ako aj tí, ktorí sú pevní vo viere.

Vpravo od Ježiša sa dá zreteľne rozpoznať Peter a Andrej. Tváre a gestikulácia všetkých prezrádzajú, aké dôležité je pre nich Tomášovo vyznanie. Veľký význam pritom patrí Ježišovým ranám, z ktorých najzreteľnejšie vidno ranu v boku. Dosvedčujú: tu skutočne stojí Ježiš, ktorý bol ukrižovaný!

Rany spájajú zmŕtvychvstalého Ježiša s nami ľuďmi. Často nás zranenia, poranenia a nepochopiteľnosti všetkého druhu vedú k pochybovaniu vo viere. Na naše otázky ikona dáva svoju odpoveď: zmŕtvychvstalý Ježiš vie, čo to znamená, keď sa spôsobujú rany. Pozná aj miesta, ktoré sú na nás zraniteľné, a vie o našich zraneniach. Kto s ním pestuje spoločenstvo, nestroskotá ani na spôsobených ranách, ani na svojej zraniteľnosti.

Kto uznáva Ježiša ako svojho Pána, nebude so svojimi zraneniami sám, lebo Ježiš ich nesie s ním. Preto ho naplní pokoj, ktorý je všade tam, kde je Zmŕtvychvstalý a darúva svoj pokoj. Táto viera rástla v Tomášovi, táto viera rástla v apoštoloch. O tom bola presvedčená prvá kresťanská komunita. V tejto viere môžeme rásť aj my. Sám Ježiš blahoslaví všetkých, ktorí veria.   

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo