Komunisti sa ho báli aj po smrti, Duka za ním kráčal bosý (Texty roka)

Komunisti sa ho báli aj po smrti, Duka za ním kráčal bosý (Texty roka)

Českí seminaristi nesú truhlu s ostatkami kardinála Josefa Berana. Za ňou kráča kardinál Dominik Duka. Foto – Profimedia/Jan Zátorský

Fascinujúcim je nielen život a svedectvo českého kardinála Josefa Berana (1888 – 1969), ale aj okolnosti, za akých sa jeho telo vrátilo do vlasti.

(Každý člen redakcie vybral jeden svoj text, ktorý bol pre neho tento rok z nejakého dôvodu mimoriadny. Pre mňa to bol článok o živote českého kardinála Josefa Berana a repatriácii jeho tela z Ríma do Prahy.

Sú články, ktoré sú čítané, lajkované, komentované, ale autorovi po ich dopísaní čosi chýba. Akési vnútorné pohladenie, uspokojenie, povzbudenie – toto všetko som preciťoval už pri samotnom písaní textu o kardinálovi Beranovi. A po jeho dokončení som si povedal: „Wau.“

Nebol to úžas nad mojím pisateľským umením, to určite nie, bol to prejav obdivu nad osobnosťou, ktorá je pre českú spoločnosť dodnes referenčným bodom.

A tak, ako bola obdivuhodnou jeho vnútorná sila, s ktorou slúžil Bohu a vzdoroval totalitným režimom, fascinujúcimi boli aj okolnosti repatriácie jeho tela do vlasti.

Vo chvíli, keď 21. apríla 2018 kardinál Dominik Duka vo svätovítskej katedrále slúžil pri truhle svojho predchodcu prenasledovaného nacistami aj komunistami slávnostnú bohoslužbu, Miloš Zeman ako prvý ponovembrový prezident rečnil na zjazde českých komunistov.

Niektoré historické paradoxy sú jednoducho fascinujúce – a varovné zároveň.)

Počas druhej svetovej vojny trpel v koncentračných táboroch. Po roku 1948 ho komunisti izolovali a vypudili z krajiny. K jeho smrteľnému lôžku sa ponáhľal pápež Pavol VI., ktorý ho nechal pochovať po boku pápežov v krypte pod Bazilikou sv. Petra.

Až po takmer polstoročí sa telo kardinála Josefa Berana vrátilo do rodnej krajiny. Tak, ako si to prial v poslednej vôli. Vo chvíli, keď Dominik Duka na znak úcty kráčal bosý za rakvou s ostatkami svojho predchodcu na arcibiskupskom stolci, Miloš Zeman rečnil na zjazde českých komunistov. Ako prvý prezident v ponovembrovej histórii.

Kým bol zosnulý kardinál Beran, ktorý v posledných dňoch zaplnil stránky českých médií?

Služba hluchonemým

Narodil sa na konci roku 1888 v Plzni. Ako gymnazista uvažoval nad štúdiom medicíny, pretože pred kňazstvom mal veľký rešpekt. Povzbudený svojím učiteľom náboženstva však napokon vstúpil do pražského seminára. Keďže bol veľmi nadaný, predstavení ho poslali študovať do Ríma. Po kňazskej vysviacke v roku 1911 (v tom čase mal len 22 rokov) získal doktorát z teológie.

Pôsobil ako kaplán a učiteľ, neskôr sa stal profesorom teológie na Karlovej univerzite v Prahe a rektorom kňazského seminára.

Pozoruhodnou bola jeho práca s hluchonemou mládežou – aj preto prvé čítanie počas slávnostnej bohoslužby po privezení kardinálových ostatkov do katedrály sv. Víta bolo prednesené v posunkovej reči.


Kardinál Josef Beran v roku 1965. Foto – kardinaljosefberan.cz

Po atentáte na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha ho zatklo gestapo a poslalo do koncentračného tábora v Terezíne, neskôr v Dachau.

Po skončení druhej svetovej vojny pápež Pius XII. vymenoval vzdelaného, zbožného a zároveň odvážneho kňaza za 33. pražského arcibiskupa. Biskupskú vysviacku prijal koncom roka 1946. Sám bol neskôr spolusvätiteľom slovenského gréckokatolíckeho biskupa Vasiľa Hopka (hlavným svätiteľom bol Pavel Peter Gojdič).

Exkomunikoval Plojhara

Po „Víťaznom februári“ tvrdo odporoval snahe komunistov podriadiť cirkev štátnej moci. Nebál sa ani otvorenej konfrontácie a exkomunikoval kňaza Josefa Plojhara, ktorý sa stal ministrom zdravotníctva vo vláde Klementa Gottwalda. Práve počas Plojharovej éry vláda schválila interrupčný zákon.   

Do pražskej katedrály sv. Víta naposledy vstúpil 19. júna 1949, keď bohoslužbu prerušila komunistická polícia a milície. Arcibiskupovi sa podarilo katedrálu opustiť len vďaka rozhodnosti bohoslovcov, ktorí ho bránili vlastným telom. Poďakovaním za túto odvahu bolo, že rakvu s ostatkami kardinála do svätovítskej katedrály priniesli po takmer 70 rokoch od tohto incidentu práve českí seminaristi.  

Prečítajte si aj
Zomrel kardinál Miloslav Vlk Zdieľať

Nasledujúce roky arcibiskup Beran strávil v domácom väzení v arcibiskupskom paláci, neskôr bol internovaný na rôznych miestach. Keď v roku 1956 komunistická vláda zvažovala jeho prepustenie, jedným z najväčších odporcov bol práve minister Plojhar.

Pri príležitosti 50. výročia kňazskej vysviacky mu pápež Ján XXIII. zaslal list, v ktorom napísal: „Nech ťa posilňuje vedomie, že si konal správne.“ List sa však vrátil do Ríma s pečiatkou „nedoručiteľné“. Následne ho v plnom znení zverejnil vatikánsky denník L´Osservatore Romano.

Na slobodu sa arcibiskup dostal až v roku 1965, keď mal už takmer 77 rokov. Nesmel sa však zdržiavať v Prahe – jeho arcidiecézu medzitým viedol prorežimný generálny vikár.

Dotlačený k exilu

Za vernú službu cirkvi ho v roku 1965 Pavol VI. vymenoval za kardinála. Režim mu prekvapivo povolil vycestovať do Ríma, aby si od pápeža prevzal kardinálske insígnie. Až krátko pred cestou sa dozvedel, že lístok je jednosmerný – ak Československo opustí, späť sa už nevráti.

Súhlasil až po tom, čo ho vatikánsky diplomat a autor „východnej politiky“ Svätej stolice Agostino Casaroli uistil, že jeho odchod podporuje aj Svätý Otec a zároveň, že sa tým otvára príležitosť vymenovať na jeho miesto biskupa verného pápežovi namiesto kolaborujúceho vikára.

Novým apoštolským administrátorom a neskôr aj riadnym pražským arcibiskupom sa následne stal František Tomášek, ďalšia veľká osobnosť českej cirkvi 20. storočia.


Kardinál Josef Beran s pápežom Pavlom VI. Foto – apha.cz

V Ríme mal kardinál Beran pred sebou ešte štyri roky života. Istým zadosťučinením preňho bolo, že sa svojim krajanom mohol prihovárať prostredníctvom vysielania Vatikánskeho rozhlasu, ktoré ľudia v Československu tajne počúvali.

Zrejme najsilnejším bol prejav po upálení Jana Palacha. Nemôžem schvaľovať jeho čin, ktorý nech už nikto neopakuje, povedal kardinál. Zároveň ale jedným dychom vyzval k nasledovaniu ideálov, pre ktoré Palach obetoval svoj život.    

„Aj kvôli nemu sa modlím za tú krásnu krajinu, ktorá sa volá Československo.“
Pavol VI., pápež Zdieľať

Kardinál Beran sa stihol zapojiť aj do Druhého vatikánskeho koncilu, kde predniesol príspevok o slobode svedomia a náboženstva a jej bezvýhradného dodržiavania, ktorý sa odrazil aj v konečnom znení deklarácie o náboženskej slobode Dignitatis humanae.

Zomrel 17. mája 1969. Keď sa o posledných chvíľach umierajúceho kardinála dozvedel pápež Pavol VI., ponáhľal sa k jeho lôžku. „Aj kvôli nemu sa modlím za tú krásnu krajinu, ktorá sa volá Československo,“ vyhlásil Pavol VI.

Snaha pochovať kardinála v rodnej krajine bola neúspešná. Komunisti mali z neho strach aj po smrti. Báli sa, že jeho pohreb sa zmení na otvorenú demonštráciu proti normalizačnému režimu.

Pavol VI. preto navrhol, aby Beranove ostatky spočinuli na mieste, kde nikdy žiadny Čech nespočíval – vo vatikánskej hrobke po boku pápežov.

Triumfálny návrat

„Od 21. augusta (1968) si kladiem otázku, či Boh pre Teba nevybral iný triumfálny návrat, ktorým sa vracal do Čiech Tvoj predchodca svätý Vojtech,“ napísal Beranovi na sklonku života litoměřický biskup a tajný kardinál Štépán Trochta.

K naplneniu týchto slov došlo po päťdesiatich rokoch. Po intenzívnom úsilí kardinála Dominika Duku a veľvyslanca Českej republiky pri Svätej stolici Pavla Vošalíka udelil pápež František začiatkom tohto roka súhlas s kardinálovou repatriáciou.

Pred týždňom bola rakva s kardinálovými ostatkami vyzdvihnutá vo vatikánskej nekropole a prenesená do pápežského ústavu Nepomucenum, kde zosnulý trávil roky v rímskom exile. Slávnostnú omšu celebroval slovenský kardinál Jozef Tomko.

„Kardinála Berana si veľmi dobre pamätám, pretože sme ho stretali tu, v týchto laviciach, hlavne tam vzadu. Keď bol doma, bol v kaplnke. Jeho eucharistická zbožnosť bola veľká,“ povedal kardinál Tomko, ktorý pripomenul aj Beranovo biskupské heslo – Eucharistia et labor. 


Českí vojaci po prílete do Prahy nesú truhlu s ostatkami kardinála Josefa Berana. Foto – TASR/AP

Minulý piatok bola rakva s kardinálovými ostatkami vládnym špeciálom dopravená do Prahy, kde ho privítali zvony všetkých kostolov v krajine. Z letiska ostatky previezli do kostola sv. Vojtecha v arcibiskupskom seminári, kde bol Beran rektorom a kde ho zatklo gestapo.

V noci boli vystavené v bazilike Nanebovzatia panny Márie na Strahove, odkiaľ boli v sobotu prenesené do katedrály sv. Víta. Za rakvou, ktorú na povoze ťahal šesťzáprah starokladrubských vraníkov, kráčal bosý kardinál Dominik Duka, pričom v rukách niesol lebku sv. Vojtecha, druhého pražského biskupa a patróna arcibiskupstva.

„Buď vítaný otec arcibiskup Josef, prímas český, arcibiskup pražský, kardinál Svätej rímskej cirkvi. Ty, ktorý si v rozhodnú chvíľu nemlčal, lebo si mlčať nesmel. Vraciaš sa z vyhnanstva opäť v rozhodnej hodine,“ vítal kardinál Duka svojho predchodcu vo svätovítskej katedrále.

„Vo chvíli, keď my tu vítame kardinála Berana, je prezident republiky hosťom na zjazde komunistickej strany.“
Dominik Duka, pražský arcibiskup Zdieľať

„Je určite náhodnou súhrou okolností, že vo chvíli, keď my tu vítame kardinála Berana, je prezident republiky hosťom na zjazde komunistickej strany, ktorá sa napriek volebnej porážke dožaduje stále väčšieho podielu na moci. To je veľmi jasné znamenie hodiny, v ktorej sa náš národ nachádza, a o to väčšia zodpovednosť pripadá hlave štátu, aby zaznelo rozhodné slovo,“ nekládol si Duka servítku pred ústa, za čo si vyslúžil mohutný potlesk preplnenej katedrály.

Po skončení slávnostnej omše k úcte sv. Vojtecha boli ostatky kardinála Berana vystavené k verejnej úcte až do uplynulého pondelka, keď cirkev slávila práve sviatok sv. Vojtecha.

V tento deň, po večernej bohoslužbe, bola rakva uložená do nového sarkofágu v kaplnke sv. Anežky. Hrdinský kardinál konečne spočinul tam, kde si vždy želal – v českej zemi vedľa ostatných nástupcov svätého Vojtecha.

Vydal svedectvo, že Boh je nad všetkým

Na význam a odkaz osobnosti kardinála Josefa Berana sme sa opýtali šéfredaktorky Katolického týdeníka Kateřiny Koubovej.

Prečo je kardinál Beran pre českých a moravských veriacich takou významnou osobnosťou?


Myslím si, že je vzácny nielen pre nás, ale aj pre vás na Slovensku. Napokon, kto vydržal v dojatí, hoci bez sĺz, sledovať slávnostnú omšu v katedrále sv. Víta, určite sa rozplakal po zaznení českej hymny, po ktorej nasledovala slovenská. Dokonca aj chlapi stojaci vedľa mňa vyťahovali vreckovky. Nanovo sme si mohli uvedomiť, že kardinál Beran je veľkým mužom československých dejín.

Jeho odkaz veľmi dobre vystihol český veľvyslanec pri Svätej stolici Pavel Vošalík. Všetko, čo za desať rokov diplomatického pôsobenia vo Vatikáne zažil – návštevu Benedikta XVI. v Českej republike, revíziu pohľadu cirkvi na Jana Husa a ekumenickú návštevu Ríma pri príležitosti výročia jeho upálenia či dar sochy svätej Anežky Českej počas Svätého roka milosrdenstva – to všetko boli aktivity, ktoré nejakým spôsobom nadväzovali na to, čo pripravil pán kardinál Beran.  

Trúfam si povedať, že on je na čele mnohých kňazov a ďalších osobností týraných oboma diktatúrami, ktorí sú základom našej dnešnej cirkvi.

Čím je osobnosť kardinála Berana inšpiratívna aj dnes?

Tým, že sa nezrútil pod takým nepredstaviteľným útlakom. Dokonca samotní eštebáci sa sťažovali, že sa stále modlí. Vydal tým svedectvo, že Boh je nad všetkým, že je stále živý a stojí pri nás v každej situácii.

Kardinál Beran nám dodáva odvahu aj do dnešných dní, keď sa tak rozmnožilo strašenie všetkými možnými aj nemožnými strašiakmi. Odkazuje nám – nebojte sa a držte sa Boha. Ukazuje nám, ako možno zlo a strach pretaviť do dobra a lásky k blížnemu. Práve to, ako budeme na tejto zemi vedieť premeniť zlo v jeho opak, si vezmeme na druhý svet.

Zároveň si uvedomujem, aké dôležité je vedieť rozlišovať dobro od zla a do akých strašných hĺbok vie preniknúť zlo aj všetci, ktorí mu podľahnú.


 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo