Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
15. október 2021

Synoda o synodalite

Pápež nechce parlament, ale spoločné kráčanie. Ozývajú sa aj pochybovačné hlasy

Minulosť ukázala, že časť biskupov má so synodalitou problém. Slovenskí biskupi vyzvú veriacich, aby sa zapojili, Česi sú popredu.

Pápež nechce parlament, ale spoločné kráčanie. Ozývajú sa aj pochybovačné hlasy

Pápež František počas svätej omše na úvod synody o synodalite. Foto – TASR/AP

Jedni s nadšením, iní s obavami, ďalší zasa o ničom nepočuli. Reakcie na synodu, ktorú uplynulý víkend vo Vatikáne otvoril pápež František, sa rôznia.

Niektorí sa pýtajú, prečo je témou synodálna cirkev, keď jediným atribútom cirkvi má byť to, že je Kristova. Iní zasa s podozrením pozerajú na často sa opakujúce slová o synodálnej ceste, ktoré evokujú zatiaľ nie príliš vydarený proces obnovy cirkvi v Nemecku. A ďalších zas prekvapuje, prečo je okolo tejto celocirkevnej udalosti na Slovensku také ticho.

Čo je synodalita

Pápež František po skončení ostatnej synody biskupov o Amazónii v roku 2019 oznámil, že téma ďalšej synody bude znieť Za synodálnu cirkev: spoločenstvo, participácia a misia.

Na prvý pohľad nejde o žiadnu výnimočnú udalosť. Od roku 1965, keď synodu biskupov ustanovil pápež Pavol VI., sa uskutočnilo 15 riadnych, 4 mimoriadne a 10 zvláštnych zhromaždení synody biskupov. Ich prehľad nájdete na tomto mieste.

„Na záver Druhého vatikánskeho koncilu vyjadrili konciloví otcovia želanie, aby sa pokračovalo v duchu biskupskej kolegiality: aj po koncile by pápež mal pri výkone svojho úradu pastiera univerzálnej cirkvi dať najavo svoju spätosť s biskupmi, ktorí sú členmi toho istého biskupského stavu ako rímsky biskup. Pápež Pavol VI. si osvojil túto myšlienku a apoštolským listom Apostolica sollicitudo 15. septembra 1965 zriadil biskupskú synodu,“ vysvetlil dôvody vzniku synody biskupov gréckokatolícky kňaz, teológ a redaktor Sveta kresťanstva Ján Krupa v jednom zo svojich starších článkov.

Úlohy, význam a štruktúru synody biskupov zahrnul pápež Ján Pavol II. aj do aktuálne platného Kódexu kánonického práva z roku 1983 (kán. 342 – 348).

A hoci je synoda biskupov ako inštitúcia ovocím až Druhého vatikánskeho koncilu, ako v jednej zo svojich prednášok zdôraznil kardinál Walter Kasper, synodalita je cirkvi vlastná už od jej počiatkov. Poukázal pri tom na jeruzalemský apoštolský koncil opísaný v Skutkoch apoštolov (15. kapitola), ktorý ukončil vážny rozpor medzi apoštolmi.

„Takto sa majú riešiť konflikty v cirkvi: ani rozhodnutia top-down, ani bojové hlasovania, ale spoločná porada a potom spoločné sledovanie pôsobenia Ducha s cieľom jednomyseľnosti v jednom Svätom Duchu, ktorý spája všetkých,“ uviedol kardinál Kasper.

Túto ideu vyjadruje aj samotné grécke slovo synodos – „spoločne na ceste“ a ilustruje ju aj logo aktuálnej synody – 15 rozličných ľudí kráča spoločnou cestou pod slnkom eucharistie a vetvami stromu života, ktorý predstavuje kríž aj dynamické pôsobenie Ducha Svätého.  

Kňaz Olomouckej arcidiecézy Josef Mikulášek, ktorý je členom národného synodálneho tímu zriadeného Českou biskupskou konferenciou (ČBK), považuje v tomto kontexte za zaujímavú radu, ktorú svätý Benedikt z Nursie zapísal do svojej reguly: „Nech je načúvané všetkým, pretože Boh často zjavuje to, čo je najlepšie, tomu mladšiemu.“

„Tým chcel tento svätec poukázať na to, že nikto nemá byť vylučovaný z rozhodovacích procesov – v reholi ani v cirkvi,“ konštatuje pre Svet kresťanstva Mikulášek.

Aj pápež František v septembrovom príhovore k veriacim Rímskej diecézy v rámci prípravy na otvorenie synodálnej cesty zdôraznil, že synodalita nie je žiadnym parlamentom ani módnou novinkou či sloganom. „Nie! Synodalita značí samotnú povahu cirkvi, jej podobu, jej štýl, jej misiu. A preto keď hovoríme o synodálnej cirkvi, nemáme na mysli len jeden prívlastok spomedzi iných, akýsi spôsob myslenia, ku ktorému existujú alternatívy. A nehovorím to na základe určitého konkrétneho teologického názoru ani to nie je len môj osobný názor, ale vychádzam z toho, čo môžeme považovať za prvý a najdôležitejší manuál ekleziológie, teda zo Skutkov apoštolov,“ povedal Svätý Otec.

Podobne sa vyjadril už v roku 2015, keď si účastníci biskupskej synody o rodine pripomenuli 50. výročie ustanovenia synody biskupov. Pápež František vtedy citoval svätého Jána Chryzostóma, ktorý slová cirkev a synoda vníma ako synonymá. „Práve cesta synodality je cestou, ktorú Boh očakáva od cirkvi tretieho tisícročia,“ povedal František, podľa ktorého má synodalita tri úrovne: pastoračné rady, kňazské rady či kapituly na miestnych úrovniach; partikulárne snemy a biskupské konferencie na úrovni cirkevných provincií; a synodu biskupov na celocirkevnej úrovni.

„Pápež nestojí osamotený nad cirkvou, ale v jej vnútri ako pokrstený medzi pokrstenými a vnútri biskupského zboru ako biskup medzi biskupmi a je zároveň povolaný – ako nástupca apoštola Petra – viesť Rímsku cirkev, ktorá všetkým cirkvám predsedá v láske,“ dodal František.

Prečo sa hovorí o synodálnej ceste

Krátko po tom, čo začiatkom marca 2020 pápež František oznámil konanie biskupskej synody o synodalite, prepukla vo svete pandémia a téma synody upadla do zabudnutia.

Až v máji tohto roku Vatikán oznámil, že z rozhodnutia pápeža nebude synoda jednorazovým (približne trojtýždňovým) stretnutím, ako sme boli zvyknutí v minulosti, ale pôjde o trojfázový proces, ktorý potrvá celé dva roky.

Začne sa na úrovni diecéz (október 2021 – apríl 2022), pokračovať bude v rámci kontinentov (september 2022 – marec 2023) a vyvrcholí záverečným stretnutím biskupov v Ríme (október 2023).

Išlo o prekvapivé rozhodnutie, ktoré mnohých biskupov zaskočilo. Otvorene to pred niekoľkými dňami v rozhovore pre Vatican News priznal arcibiskup francúzskeho Clermontu François Kalist, podľa ktorého čas na prípravu nebol dostatočný. Priznal tiež, že myšlienka synodality je mnohým veriacim cudzia, nerozumejú jej, vyvoláva v nich obavy a niekoľko mesiacov vyhradených pre diecéznu fázu nemusí postačovať na jej pochopenie, prijatie a rozvinutie.

Inzercia

Dôkazom, že myšlienka synodality nie je vlastná ani mnohým biskupom, je schvaľovanie záverečného dokumentu biskupskej synody o mladých pred troma rokmi. V prípade článku 121 s názvom Synodálna forma cirkvi bolo síce za jeho schválenie 191 synodálnych otcov, ale až 51 ich bolo proti.

Čítajte tiež

Mnohým pri slovách o synodalite a synodálnej ceste prichádza na um práve dianie v Nemecku, kde sa v rámci polarizujúcej diskusie objavili aj návrhy na zmenu niektorých častí katolíckej vierouky a morálky. Pritom synodálna cesta za omnoho menej kontroverzných okolností v súčasnosti prebieha aj v iných krajinách, napríklad v Taliansku. Napokon, aj diecézne synody, ktoré sa v uplynulých rokoch uskutočnili v niektorých slovenských diecézach, neboli jednorazovými stretnutiami, ale procesom (cestou), ktorý trval niekoľko rokov.

Kňaz Mikulášek zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi nemeckou synodálnou cestou a aktuálnym celocirkevným synodálnym procesom. „Zatiaľ čo synodálna cesta v Nemecku sa snaží riešiť konkrétne otázky, ako sú moc v cirkvi, rola kňazov či postavenie žien, synodálny proces spustený pápežom Františkom chce urobiť akýsi ,krok späť‘. To znamená neriešiť jednotlivé pastoračné otázky, ale zaoberať sa celkovo tým, ako vyzerá samotný život cirkevných spoločenstiev, akú skúsenosť máme s týmto spoločným kráčaním,“ vysvetľuje pre Svet kresťanstva kňaz Mikulášek, ktorý zároveň pôsobí na Cyrilometodskej teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci.

„Dalo by sa to zhrnúť aj do jednej vety: budeme sa sami seba pýtať a odpovedať na otázku, aký priestor majú jednotlivé skupiny v cirkvi, aby mohli prehovoriť a aby bol ich hlas vypočutý. Veľkou túžbou tohto synodálneho procesu je prekonať veľmi často rozšírené vnímanie, že farnosť je vecou farára. A to hneď dvojakým spôsobom: jednak povzbudením všetkých pokrstených, aby sa nebáli prehovoriť a konať, zapojiť sa do rozhodovacích procesov, ale jednak prebudením vedomia na strane kňazov, že oni sami majú aktívne vťahovať druhých a dať na ich hlasy. Dobre to vystihuje veta: ,Blízkosť sa netvorí sama, musíme ju budovať‘,“ uvažuje Josef Mikulášek.     

S národným tímom sa nepočíta

Po prvotnom rozpačitom mlčaní sa o aktuálnej synode pomaly začína hovoriť aj na Slovensku. Na plenárnom zasadnutí KBS o nej tento týždeň diskutovali slovenskí biskupi, spustená bola aj internetová stránka www.synoda.sk, ktorá okrem základných informácií obsahuje aj preklad prípravného dokumentupracovného vademeka do slovenčiny.

V nedeľu, keď bude prvá fáza synodálneho procesu otvorená na úrovni diecéz po celom svete, zaznie aj v slovenských chrámoch výzva biskupov, aby sa veriaci do synody zapojili. „Chceme hľadať odpoveď na otázku, ako sa spoločné kráčanie pri ohlasovaní evanjelia dnes uskutočňuje v našej cirkvi a aké kroky nás Duch Svätý pozýva urobiť, aby sme v tomto kráčaní rástli. Pozývame vás teda na cestu dialógu a dôvery vo vedenie Ducha Svätého!“ vyzvú slovenskí biskupi.


Kardináli a biskupi počas svätej omše s pápežom Františkom, ktorou bola minulý týždeň otvorená synoda o synodalite. Foto – TASR/AP

Podstatne ďalej sú v organizácii synodálneho procesu v susednej Českej republike, k zapojeniu biskupi vyzvali veriacich už začiatkom októbra. Téme synodality sa venovala aj tohtotýždňová konferencia na Katolíckej teologickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.

ČBK už takisto schválila šesťčlenný národný synodálny tím, ktorý bude pracovať pod vedením kňaza a bývalého dekana pražskej teologickej fakulty Prokopa Broža. Jedným z členov je aj laička Hana Pohořalá, ktorá sa zúčastnila aj na otvorení synody v Ríme.

„Národný synodálny tím ponúkol všetkým katolíckym diecézam a apoštolskému exarchátu rovnakú pracovnú metódu, pričom je na každom diecéznom koordinátorovi, aby v zhode so svojím diecéznym biskupom tieto podnety realizoval na základe miestnych podmienok,“ približuje Josef Mikulášek.

Napríklad v Olomouckej arcidiecéze, do ktorej patrí aj samotný Mikulášek, bol vytvorený sedemčlenný diecézny tím, ktorý bude poskytovať metodologickú podporu jednotlivým farnostiam.

„Po jednom zástupcovi z každej farnosti sme pozvali aj na liturgické začatie synodálneho procesu, ktoré sa uskutoční v nedeľu v olomouckej Katedrále svätého Václava. Títo zástupcovia-koordinátori budú potom vo svojich farnostiach pracovať ako tí, ktorí podnietia záujem ľudí vo svojom okolí – či už sú to aktívni farníci, ľudia z cirkevnej periférie alebo tí, ktorí do cirkvi vôbec nepatria. Predložili sme návrh, akou formou majú byť vedené stretnutia jednotlivých pracovných skupiniek, ktoré budú mať 5 – 10 členov. Tieto skupinky si vyberú jednu z desiatich tém, ktorými sa máme počas synodálneho procesu zaoberať a následne sa dvakrát-trikrát stretnú, aby v atmosfére modlitby a vzájomného načúvania formulovali spoločné postrehy a podnety,“ opisuje plánovaný postup kňaz Mikulášek.

Podnety z farských skupín budú zozbierané koncom januára 2022 a následne z nich vznikne diecézna syntéza a z diecéznych syntéz zasa do konca apríla národná syntéza, ktorú ČBK zašle na Generálny sekretariát Synody biskupov v Ríme.

A ako to bude vyzerať na Slovensku? „Národný synodálny tím zatiaľ neplánujeme vytvárať, úlohu koordinácie má Generálny sekretariát KBS, hlavným koordinátorom je výkonný sekretár KBS Ivan Ružička a ja som bol ustanovený za hovorcu synodálneho procesu,“ povedal pre Svet kresťanstva hovorca KBS Martin Kramara.

Mená diecéznych koordinátorov majú byť na stránke www.synoda.sk doplnené postupne, čoskoro majú byť spustené aj jednotlivé synodálne iniciatívy.  

O tom, aké budú samotné závery a výsledky synody, je podľa Mikulášeka predčasné hovoriť. Keďže však prípravné dokumenty avizujú aplikačnú fázu, olomoucký kňaz očakáva, že dôjde k istým štrukturálnym zmenám, vďaka ktorým bude viac zdôraznený aspekt spoločného putovania cirkvi.

„Napríklad povinnosť zriaďovať pastoračné rady vo všetkých farnostiach, čo je v súčasnosti na základe Kódexu kánonického práva v podstate záležitosť, o ktorej rozhoduje každý administrátor farnosti podľa vlastného uváženia. Zrejme budú zriadené určité štrukturálne prvky v živote cirkvi, ktoré vytvoria priestor nielen pre načúvanie všetkým, ale aj pre ich vypočutie,“ uzatvára kňaz a teológ Josef Mikulášek.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.