Slovné spojenie „ekonomická spravodlivosť“ často vyvoláva bezprostredné reakcie – od súhlasného prikyvovania cez podozrievavé otázky až po briskné odmietnutie. Kresťan pri tejto téme vychádza z predpokladu, že etiku a ekonomiku nemožno oddeľovať a že spravodlivosť – vrátane distributívnej spravodlivosti – je jedným zo základných stavebných kameňov dobrej spoločnosti. Dávno predtým ako Karl Marx, Adam Smith, John Rawls či Robert Nozick predstavili svoje vplyvné ekonomické teórie, biblickí autori adresovali ekonomické otázky a robili tak cez prizmu spravodlivosti. Hoci Biblia nie je učebnicou ekonomickej teórie, nachádzame v nej morálne princípy aplikovateľné aj na túto dôležitú oblasť ľudskej existencie. Ak sa hlásime ku kresťanskej viere, nemali by sme skĺznuť do rigidných ideologických schém, ale každú ideológiu posudzovať vo svetle kresťanskej teológie a etiky.

Inšpiratívnosť katolíckej sociálnej náuky

Napriek tomu, že som nevyrastal v náboženskom prostredí a moje teologické a etické presvedčenia sa formovali najskôr v kontexte protestantských inštitúcií a neskôr v nekonfesijnom a interdisciplinárnom prostredí výskumných univerzít, v posledných rokoch objavujem teologické bohatstvo katolíckej sociálnej náuky, ktorú vnímam ako dobrý vstupný bod – pre všetkých kresťanov – do tejto mimoriadne komplexnej a komplikovanej problematiky. Navyše som presvedčený, že ak kohokoľvek zaujímajú otázky ekonomickej spravodlivosti, urobí dobre, ak sa popri iných dielach oboznámi aj s obsahom encyklík, ako sú Rerum Novarum (1891), Centesimus Annus (1991) alebo Veritas in Caritate (2009).

„Ak sa hlásime ku kresťanskej viere, nemali by sme skĺznuť do rigidných ideologických schém, ale každú ideológiu posudzovať vo svetle kresťanskej teológie a etiky.“ Zdieľať

Tento mesiac uplynulo tridsať rokov od vydania široko diskutovaného pastierskeho listu Konferencie katolíckych biskupov USA Economic Justice for All (Ekonomická spravodlivosť pre všetkých), ktorý napriek tomu, že nepojednáva s niektorými novšími témami, ako je napríklad ekonomická globalizácia, naďalej predstavuje užitočný materiál na zamyslenie a diskusiu. Rozsiahly dokument so silným ekumenickým akcentom, ktorý je výsledkom niekoľkoročnej práce, konzultácií s rôznymi odborníkmi a viacerých revízií, ponúka kresťanské porozumenie a víziu ekonomického života, ktoré vychádzajú z konkrétnych etických princípov, ako sú napríklad subsidiarita, preferenčné rozhodnutie sa pre chudobných alebo spoločné dobro. Biskupi obhajujú tézu, že „každé ekonomické rozhodnutie a inštitúciu treba posudzovať vo svetle toho, či chráni alebo podkopáva dôstojnosť ľudskej osoby“. 

Skutočnosť, že sa list stretol aj s kritikou – zvonku i zvnútra cirkvi – naznačuje, že ide o náročnú tému, najmä čo sa týka oblasti praktickej implementácie morálnych princípov. Jedna vec je totiž obhajovať myšlienku ľudskej dôstojnosti či dôležitosť solidarity, iná vec sú konkrétne návrhy v oblasti hospodárskej politiky, ktoré majú v čo najväčšej miere zohľadňovať základné požiadavky spravodlivosti a zároveň nebudú z ekonomického hľadiska kontraproduktívne. Biskupi toto rozpoznávajú a upozorňujú, že „naše úsudky a odporúčania o špecifických ekonomických otázkach nenesú rovnakú morálnu autoritu ako naše vyhlásenia o univerzálnych morálnych princípoch a formálne cirkevné učenie“.  

Zložitých otázok je veľa

Tak ako sme všetci v určitom zmysle slova teológovia a etici, sme všetci i ekonómovia. Okrem toho, že zastávame názory na ekonomické otázky, robíme tiež rozhodnutia – vrátane tých vo volebnej miestnosti, ktoré sú odrazom aj našich ekonomických znalostí a skúseností. Tieto rozhodnutia ovplyvňujú nielen naše životy, ale taktiež životy našich blízkych i vzdialených blížnych, a preto máme zodpovednosť nadobudnúť čo najvyššiu úroveň teologickej, etickej a ekonomickej gramotnosti. Ak chceme žiť v súlade s druhou časťou veľkého prikázania lásky, nemáme inú možnosť, ako sa zaoberať aj problematikou ekonomickej spravodlivosti.

Robotníci stavajú bambusové lešenie v Hong Kongu. Foto – TASR/AP

Na tomto mieste, prirodzene, nemožno odpovedať na konkrétne otázky, ktoré súvisia s ekonomickou spravodlivosťou – je ich príliš mnoho a sú zložité. Cirkevné spoločenstvá by však mali byť miestom zmysluplnej diskusie (aj) o globálnej ekonomike, voľnom trhu, hospodárskom raste, vplyve korporácií, oligarchizácii spoločnosti, úlohe štátu, politickej korupcii, redistribúcii bohatstva, daňovom systéme, odborových zväzoch, sociálnej mobilite, práve na prácu, rovnosti príležitostí, spravodlivej mzdy, sociálnom zabezpečení, rozvojovej pomoci a iných témach, ktoré sú s myšlienkou ekonomickej spravodlivosti úzko prepojené.

Je zrejmé a pochopiteľné, že na tieto otázky neexistuje univerzálna kresťanská odpoveď – existujú len perspektívy, ktoré kresťania zastávajú a tieto sa od seba niekedy výrazne líšia, najmä pokiaľ ide o prostriedky na dosiahnutie ušľachtilých cieľov, ako napríklad zníženie materiálnej chudoby. Ako ilustráciu možno uviesť, že v roku 2012 sa americkým biskupom napriek snahe nepodarilo schváliť dokument The Hope of the Gospel in Difficult Economic Times (Nádej evanjelia v ťažkých ekonomických časoch). K schváleniu bola potrebná dvojtretinová väčšina, ktorú sa nepodarilo dosiahnuť. Na druhej strane, sú tu ideologické extrémy, ktoré sú jednoznačne nezlučiteľné s kresťanskou vierou a morálkou a kresťan by mal byť schopný ich rozpoznať.

Prečítajte si aj
Cirkev a peniaze: kto miluje hojnosť, nikdy nemá dosť
Cirkev a peniaze: jedni nesme bremená druhých, a tak naplníme Kristov zákon
Cirkev a peniaze: beda pastierom, ktorí pasú samých seba
Cirkev a peniaze: ochotne otvárajme ruku núdznemu a chudobnému
Cirkev a peniaze: dajme Bohu, čo patrí Bohu Zdieľať

Niekedy trávime zbytočne veľa času a energie neplodnými diskusiami a bezvýslednými polemikami, a to len preto, že nedokážeme oceniť kvalitu dobrej myšlienky, s ktorou nesúhlasíme, alebo sme príliš zamilovaní do vlastných myšlienok. Je pre nás ťažké akceptovať, že odpovede na niektoré otázky sa z rôznych dôvodov hľadajú ťažko, že dobrí a informovaní ľudia môžu mať na rovnakú vec rozdielny názor a že pluralita názorov aj v rámci cirkevného spoločenstva nemusí byť nevyhnutne negatívna vec. Ani v cirkvi nemusia „písať všetci modrým perom“ – dôležité je, aby existovala medzi veriacimi jednota v podstatných veciach a láska vo všetkom. Ešte horšie možno je to, keď sa kresťania nedokážu zjednotiť na veciach, na ktorých by sa mali nielen bez problémov zhodnúť navzájom, ale aj s ostatnými ľuďmi dobrej vôle, v prospech boja za spoločné dobro.

Korupcia je prejavom ekonomickej nespravodlivosti

Pred dvoma mesiacmi Svetové ekonomické fórum zverejnilo index korupcie, z ktorého vyplýva, že Slovensko je druhou najskorumpovanejšou krajinou v rámci rozvinutých krajín, ktoré sú súčasťou OECD. Korupcia je jedným z markantných prejavov ekonomickej nespravodlivosti a jej dosah na celú spoločnosť azda netreba bližšie rozvádzať. Väčším šokom ako nelichotivé umiestnenie je, že pre väčšinu obyvateľov Slovenska táto informácia šokom nebola a zásadnejšie zatiaľ neotriasla svedomím cirkvi a národa. Aká by mala byť reakcia cirkví na takúto správu a danú realitu? A aká bola? Na to by sme si mali odpovedať individuálne i kolektívne v rámci cirkevných spoločenstiev.

O probléme chudoby nedávno v Bratislave diskutoval kardinál Gianfranco Ravasi s bývalou premiérkou Ivetou Radičovou. Foto – TASR/Dano Veselský

Cirkev – inštitúcia a veriaci – predstavuje jeden z dôležitých verejných hlasov, ktorý musí byť v spoločnosti jasne počuť, ako to bolo v prípade skôr spomínaného pastierskeho listu katolíckych biskupov. Obsah listu bol diskutovaný v koridoroch moci amerického kongresu, učebniach Harvardovej univerzity, na stránkach novín a časopisov a na mnohých ďalších miestach. Minulý rok sa desaťtisíce slovenských  kresťanov zúčastnili na Národnom pochode za život, aby aj takýmto spôsobom vyjadrili, že im záleží na ochrane života každého človeka. Ľudský život treba chrániť, ale tu sa úloha kresťanov zďaleka nekončí. Treba sa tiež s podobnou vervou zasadzovať o vytváranie podmienok, v ktorých bude môcť každý ľudský život prosperovať a naplniť svoj Bohom daný potenciál. Možno by stálo za to zorganizovať ďalší pochod, tentokrát za „dobrý život“, alebo sa aspoň viac verejne angažovať vo vytváraní dobrej – sociálne a ekonomicky spravodlivejšej – spoločnosti.

„Kričí nespravodlivosť aj v našich ušiach? Je to základný predpoklad, aby sme sa mohli stať Božím nástrojom pozitívnych zmien v cirkvi i spoločnosti.“ Zdieľať

Jedna z vecí, na ktorej sa prakticky všetci kresťania zhodnú, je, že Boh, v ktorého veria, nie je ľahostajný voči nespravodlivosti. Spravodlivosť je elementárnou súčasťou Božieho charakteru. Jakubov list obsahuje silné morálne posolstvo a tu je tiež zaznamenané varovanie pre tých, ktorí páchajú ekonomickú nespravodlivosť, ako aj útecha pre tých, ktorí sa stali jej obeťou: „Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám zožali polia, kričí a krik žencov došiel k ušiam Pána zástupov“ (Jk 5:4). Kričí nespravodlivosť aj v našich ušiach? Je to základný predpoklad, aby sme sa mohli stať Božím nástrojom pozitívnych zmien v cirkvi i spoločnosti.