Hviezda filipínskeho Jána Pavla stúpa nahor

Hviezda filipínskeho Jána Pavla stúpa nahor

Prehľad najvplyvnejších biskupov na synode o rodine uzatvárame posledným profilom.

Ktorý súčasný kardinál v sebe spája duchovnú silu Jána Pavla II., teologickú erudovanosť Benedikta XVI. a pastiersky zápal Františka? Riešenie tejto hádanky nie je jednoduché, ale môže odhaliť jedného z najvýraznejších „papabili“ budúceho konkláve. Jeho voľba by priniesla druhého neeurópskeho pápeža v rade. Pastierska berla by však neostala v ruke Latinoameričana, ale prešla by do rúk Ázijčana.

Mladí ho volajú Chito. Aj názov jeho konta na sociálnej sieti Twitter je @CardinalChito. Počas posledného konkláve bol vo veku 55 rokov druhým najmladším kardinálom. Ale jeho hviezda raketovo stúpa nahor. V máji tohto roku ho generálne zhromaždenie Caritas Internationalis, celosvetového združenia katolíckych charít, zvolilo za svojho prezidenta. A pápež František ho na posledných dvoch synodách vybral za jedného zo štyroch predsedajúcich delegátov, ktorí viedli jednotlivé rokovania.

Nešlo o voľbu „naslepo“. Napriek nízkemu veku je Chito synodálnym matadorom. Zúčastnil sa na riadnych zasadaniach Synody biskupov v rokoch 2005, 2008 a 2012, na mimoriadnom zasadaní synody v roku 2014 a na špeciálnom zasadaní synody pre Áziu v roku 1998.

Ratzingerovo vtipkovanie

Len siedmy filipínsky kardinál v histórii sa celým menom volá Luis Antonio Gokim Tagle. Narodil sa v roku 1957 v Manile. Pri hádaní jeho pôvodu mätú šikmé oči, ktoré zdedil po mame – Číňanke. Niekoľko rokov po kňazskej vysviacke (1982) odišiel študovať na prominentnú Americkú katolícku univerzitu vo Washingtone.

Vrátil sa začiatkom 90. rokov s doktorátom na tému biskupskej kolegiality v učení a praxi Pavla VI. Práve tento pápež pred päťdesiatimi rokmi ustanovil Synodu biskupov na podporu kolegiálnej diskusie medzi pápežom a biskupmi z celého sveta. „Pápež nestojí osamotený nad cirkvou, ale v jej vnútri ako pokrstený medzi pokrstenými a vnútri biskupského zboru ako biskup medzi biskupmi, a je zároveň povolaný – ako nástupca apoštola Petra – viesť Rímsku cirkev, ktorá všetkým cirkvám predsedá v láske,“ pripomenul odkaz Pavla VI. na minulotýždňovej jubilejnej spomienke pápež František.


Pápež František sa počas návštevy Filipín v januári tohto roku stretol s tisíckami rodín. S kardinálom Taglem im prostredníctvom populárneho filipínskeho gesta odkazujú „ľúbime vás“. Foto – TASR/AP

Počas Tagleho amerických štúdií ho školiteľ Joseph Komonchak prizval do redakčnej rady prestížneho teologického časopisu História Druhého vatikánskeho koncilu, okolo ktorého vznikla progresívna „bolonská škola“ pod patronátom známych talianskych teológov a pamätníkov koncilu Giuseppeho Dossettiho, Giuseppeho Alberiga a Alberta Melloniho.

Vzdelanosť, ktorá nepochovala pastoračný cit filipínskeho kňaza, si všimol aj biskup ďalekého Ríma. V roku 1997 ho Ján Pavol II. vymenoval za člena Medzinárodnej teologickej komisie, ktorú viedol vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery Joseph Ratzinger. Mimochodom, kritik „bolonskej školy“.

Pri pohľade na mladučko vyzerajúceho filipínskeho kňaza Ján Pavol II. a kardinál Ratzinger údajne vtipkovali, či už bol na prvom svätom prijímaní.

Biskup, ktorý páchne po ovciach

Po návrate na Filipíny „Chito“ vyučoval filozofiu a teológiu v miestnych teologických školách. V roku 2001 prišla ďalšia „menovačka“ z Ríma – Tagle sa stal biskupom rodnej diecézy Imus, ktorá sa nachádza na predmestí Manily. Nevlastnil auto, presúval sa bicyklom alebo mestskou dopravou, slúžil omše v robotníckych štvrtiach a keď raz istá žena hľadala svojho slepého muža – alkoholika pred katedrálou, kde zvykol žobrať, našla ho na obede s biskupom. Nepripomína vám to niekoho?

Pre mladých biskup Chito týždeň čo týždeň pripravoval videozamyslenia nad nedeľným evanjeliom, ktoré vešal na internet. Od roku 2008 ich vysiela aj filipínska štátna televízia. Mediálne zdatný biskup ovládol aj sociálne siete – na Twitteri ho sleduje takmer 28-tisíc followerov. Ešte úspešnejší je na facebooku, kde je s viac ako pol miliónom fanúšikov suverénne najsledovanejším kardinálom. 

Svoju popularitu medzi mládežou biskup Tagle využil na duchovné nakopnutie nastupujúcej generácie a v roku 2009 po vzore Svetových dní mládeže zorganizoval prvé celoázijské stretnutie mladých. 

Kardináli neplačú. Naozaj?

V Chitovi videl duchovného lídra Ázie aj nástupca Jána Pavla II. V roku 2011 ho Benedikt XVI. vymenoval za arcibiskupa trojmiliónovej Manilskej arcidiecézy a krátko nato aj za kardinála. V poslednom konzistóriu, keď už mal nemecký pápež nachystané svoje odstúpenie, nečakane vymenoval šesť kardinálov (inokedy sa ich počet pohybuje okolo dvadsiatky) – väčšinou v nízkom veku, pričom ani jeden z nich nepochádzal zo starého kontinentu.

Keď mu Benedikt XVI. počas slávnostnej ceremónie v Bazilike sv. Petra odovzdával kardinálske insígnie, neubránil sa slzám a utešovať ho musel samotný pápež.  


Slzy kardinála Tagleho pri prijímaní kardinálskych insígnií od Benedikta XVI.

Dojatý kardinál naďalej prechováva svoje city najmä k chudobným. Z prebiehajúcej synody si stihol odskočiť do utečeneckého tábora na grécko-macedónskych hraniciach. „Videl som situáciu trpiacich a núdznych rodín. Títo ľudia nemajú nič, iba to najvzácnejšie: rodinu a deti! Videl som unavené deti, ktoré chceli spať, a útechu nachádzali v náručí matky a otca,“ povedal Tagle pre Vatikánsky rozhlas.

Prečítajte si aj profily kardinálov
Reinharda Marxa
Wilfrida Foxa Napiera
Waltera Kaspera
Georgea Pella Zdieľať

Za situáciou mnohých trpiacich vidí filipínsky kardinál neoliberálnu kultúru, ktorú dnes mnohí vnímajú ako dôležitý jednotiaci element. Je to však kultúra inšpirovaná novopohanstvom, svetáctvom, individualizmom, materializmom a konkurenčným bojom, citoval pred niekoľkými rokmi kardinála Chita portál Vatican Insider. Cirkev musí proti tejto kultúre postaviť svoju víziu autentickej solidarity so všetkými, najmä s ľuďmi na spoločenských perifériách.

Tagle je presvedčený, že sociálny rozmer má aj zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, pretože „udržiava živú spomienku na utrpenie, ktoré chce svet vytesniť a zabudnúť. Zároveň je nepohodlnou spomienkou, pretože obsahuje prísľub silnej spravodlivosti Boha, ktorý je nádejou pre obete, ale zároveň hrozbou pre trýzniteľov“.

A čo vraví moderátor synodálnych debát na miestami búrlivú atmosféru? „Je to normálne na každej synode,“ povedal účastník piatich predchádzajúcich zhromaždení biskupov. „Nie som nervózny z tejto rozmanitosti,“ dodal kardinál Tagle, podľa ktorého je dôležité len to, aby synodálni otcovia využili pestrosť k lepšiemu pochopeniu učenia, tradície a slov Ježiša Krista.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo