Niekto je povolaný do manželstva, niekto nie je. Ako možno rozpoznať, či má človek toto povolanie?

Keď som si pred rokmi od kňaza pýtal radu, ako sa rozhodnúť, dostal som jednoduchú odpoveď, že všade budú radosti aj starosti. Či v manželstve, alebo v ktoromkoľvek inom životnom povolaní, či zamestnaní. Naviedol ma k tomu, aby som si sám položil otázky typu: V ktorom životnom stave by som sa vedel zasvätiť? V ktorej službe by som cítil zmysluplnosť vlastného života, nech by boli okolnosti akékoľvek?

Život každého je jedinečný. Je ovplyvnený osobným životným príbehom. Niekomu môžu byť nápomocné rozhovory s príbuznými, priateľmi, ktorí v manželstve už žijú, ktorí zodpovedia aj konkrétnejšie otázky. A treba, samozrejme, počítať aj s intuíciou, s hlasom vlastného srdca, kam to človeka jednoducho ťahá.

Možno hovoriť o nejakom Božom predurčení manželského partnera, alebo jeho voľba závisí čisto od slobodnej ľudskej vôle?

Nie som príliš stotožnený s vyjadreniami typu „Boh to tak chcel“. V biblickej Knihe Genezis síce čítame, že Boh povedal a stalo sa, ale tiež tam čítame, že Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu. To teológia vysvetľuje, že jedine človek bol obdarovaný schopnosťami rozumu a slobodnej vôle.

Aj Boh je osobný a miluje ľudí z vlastnej slobodnej vôle. On sám sa tak rozhodol. Inak by to nebol prejav lásky. A podobne aj manželskí partneri, ako bytosti so slobodnými vôľami, sa navzájom milujú vo vzájomnom osobnom rozhodnutí sa jeden pre druhého. 

Na základe čoho môže človek zistiť, že vyvolený manželský partner je ten pravý?

Niektorí snúbenci hovoria, že išlo o preskočenie iskry. Ďalší sa stretávali v práci a ich sympatie a vzájomná náklonnosť rástli postupne, až zistili, že majú veľa spoločného.

Pokiaľ ide o sviatostné manželstvo, okrem prirodzených vzájomných sympatií by pri nadväzovaní vzťahu mala byť prítomná aj dôvera, že s výberom pomôže Boh. Ak človek prosí aj o nadprirodzené svetlo, môže vnímať vnútorné vnuknutia, ktoré mu pomôžu zvlášť vo chvíľach ľudskej nerozhodnosti. Keď ide o vstup do celoživotného vzťahu, je potrebné mať viac vnútornej istoty. To platí aj vtedy, keď treba radšej včas vycúvať z takého zaviazania sa.

Áno, hovoríme o sviatostnom manželstve. Kam až siaha jeho pôvod?

Pôvod manželstva ako sviatosti sa dá hľadať v širšom biblicko-teologickom rámci, ale stručne sa dá odpovedať, že ustanovenie je spojené so slovami Ježiša Krista: „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje“ (Mt 19, 6).

Čo sa vytvára manželskou zmluvou medzi mužom a ženou? 

Z uvedených ustanovujúcich slov vyplýva, že manželskou zmluvou vzniká nerozlučiteľný manželský zväzok, pričom kresťanským manželom sa sobášom otvára celoživotná možnosť objavovať práve to tajomné Ježišovo miesto v ich blízkosti.

Prečo je v manželstve dôležitá blízkosť Pána Ježiša?

Evanjelium zaznamenáva Ježišovu prítomnosť na svadbe, čomu sa vždy pripisoval veľký význam. Ukazuje sa tak, že manželstvo je nielen dobré, ale že je aj miestom prítomnosti Pána Ježiša.

Ježiš ako Boh a zároveň človek neustále dokazoval, že Boh je ľuďom blízko. Boh je verný, manželia sa na neho môžu obrátiť v akejkoľvek chvíli, v radostiach i v ťažkostiach. Neodmietne nikoho, kto má voči nemu pokorné a otvorené srdce. Ale je aj žiarlivý, ako sa o ňom Biblia neraz vyjadruje. Tieto poznatky môžu viesť k ďalšiemu zamýšľaniu sa nad dôvodmi, prečo Boh túži po človeku. Odpoveďou je, že Boh chce, aby človek bol šťastný.

Viacerí manželia sú aj rodičmi. Aj pre deti je lepšie, ak ich rodičia pamätajú na to, že prioritou je vzťah s Bohom. A to je možné len vtedy, keď manželia veria, že mať Boha na prvom mieste dáva stabilitu nielen im, ale následne aj ich deťom.

Ako sa uskutočňuje sviatosť manželstva?

Sviatosť manželstva je zvláštnou tým, že ako v jedinej zo siedmich sviatostí sú jej prijímatelia a vysluhovatelia tí istí ľudia. Kňaz, ktorý sobáši, je vlastne len asistent, ktorý od stránok uzatvárajúcich manželstvo žiada prejav súhlasu. Snúbenci teda uzatvárajú manželskú zmluvu, vzájomnú dohodu, že sa sebe navzájom darujú. A to prostredníctvom sľubu.

Pred vyslovením manželského sľubu, čo je rozhodujúce pre vznik manželstva, sa kňaz pýta snúbencov tri dôležité otázky: či je ich rozhodnutie slobodné, či chcú zachovať vernosť a či sú odhodlaní prijať deti.

Potom si snúbenci na znak uzatvárania zmluvy podajú pravé ruky a navzájom si udeľujú dar manželstva tým, že si pred Bohom a Cirkvou jednotlivo sľúbia, „... že ti budem verným manželom/vernou manželkou a že ťa nikdy neopustím, ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života“.

Kňaz potom požehná snubné prstene, ktoré si v tej chvíli už čerství mladomanželia navzájom vymenia, a následne oznámi, že potvrdzuje manželstvo a zvolá na nich Božie požehnanie.

Foto: archív M. G.

Existujú výnimočné situácie, keď môže byť platne uzavreté sviatostné manželstvo bez prítomnosti kňaza, keď úlohu asistenta preberá laik?

Áno. Kánonické právo predvída situáciu, že by v nejakej krajine kňazi neboli. Vtedy kompetentný biskup môže delegovať laikov, ktorí by sprevádzali snúbencov v ich úmysle a boli by spôsobilí riadne vykonávať sobášnu liturgiu.

Tiež to platí v prípade, keď kňaz nemôže prísť bez veľkej ťažkosti alebo sa k nemu nemožno dostať, napríklad na lodi alebo v čase leteckých náletov a podobne. Vtedy k uzavretiu manželstva stačia len svedkovia, ale musí ísť o situáciu nebezpečenstva smrti alebo aj mimo nebezpečenstva smrti, keď sa predvída, že tento stav potrvá aspoň jeden mesiac.

Manželský sľub hovorí o vernosti v šťastí aj v nešťastí. Zaviazať sa pre život v šťastí by nemal byť problém, ale ako treba chápať celoživotný záväzok aj v nešťastí? 

Ak v tejto chvíli chápeme nešťastie v zmysle, že medzi manželmi sa vyvinie niečo také škodlivé, že to narúša psychicko-fyzickú integritu aspoň jedného z nich, tak manželstvo neznamená zniesť každé zlo, to určite nie. Život prináša rôzne situácie.

Pre napĺňanie podstatných vlastností manželstva, ktorými sú jednota a nerozlučiteľnosť, musia byť vždy dvaja. Niekedy dobrá vôľa len jedného nestačí.

„Boh je verný, manželia sa na neho môžu obrátiť v akejkoľvek chvíli, v radostiach i v ťažkostiach. Neodmietne nikoho, kto má voči nemu pokorné a otvorené srdce.“ Zdieľať

Viem o manželovi, ktorý sa sobášil v kostole s plným vedomím nerozlučiteľného zväzku, napokon však vo veľmi náročných okolnostiach podal návrh na civilný rozvod, ktorý aj prebehol. Ak by ešte chvíľu čakal, hrozil by jemu aj deťom veľký existenciálny problém spojený so stratou bývania. Manželka sa totiž rizikovo zadlžovala, pričom už bývala u iného partnera. Opustila aj deti. Potom chcela aspoň jednu dcéru, ale súd prisúdil všetky štyri deti do opatery otcovi. Tento manžel potom komunikoval o svojej nešťastnej situácii s miestnym kňazom.

Platnosť uzavretia katolíckeho manželstva podlieha splneniu kánonických podmienok, ktoré sú uvedené v Kódexe kánonického práva. Ktoré sú tie najzákladnejšie? 

Pre uzavretie platného manželstva nesmú byť prítomné tzv. zneplatňujúce prekážky, ktorých je dvanásť. Napríklad nízky vek, pokrvnosť v priamej línii, už existujúce platné manželstvo, kňazský stav, zasvätenie v nejakom rehoľnom inštitúte, blízkosť na základe adopcie atď.

O manželstvo sa pokúša neplatne aj ten, kto so zámerom uzavrieť manželstvo s istou osobou spôsobí smrť jej manželskej stránke alebo vlastnej manželskej stránke.

Platné manželstvo tiež nie je možné uzavrieť medzi ľuďmi, ktorým chýba dostačujúce používanie rozumu; majú vážny nedostatok rozoznávacieho úsudku ohľadne podstatných manželských práv a povinností, ktoré si treba navzájom odovzdávať a prijímať.

K platnosti musí byť splnená aj forma slávenia, ktorou je prítomnosť asistujúceho kňaza s potrebnými právomocami a dvaja svedkovia. Teda spolu so snúbencami by malo byť prítomných minimálne päť osôb.

Kto môže uzavrieť manželstvo v Katolíckej cirkvi?

V širšom zmysle tí, ktorí o to katolíckeho kňaza požiadajú a ktorý ich bude ďalej sprevádzať v prípravnej fáze.

Samozrejme, katolíci navzájom, ale aj keď je jedna stránka katolícka a druhá iného vierovyznania, napríklad iného kresťanského alebo aj nekresťanského, islamského a podobne, alebo aj bez vyznania.

Podľa Kódexu kánonického práva pri takzvaných miešaných manželstvách katolícka stránka má vyhlásiť, že je pripravená odstrániť nebezpečenstvá odpadnutia od viery a má dať úprimný prísľub, že urobí všetko, čo je v jej silách, aby všetky deti boli pokrstené a vychovávané v katolíckej viere. Druhá stránka sa má s týmto oboznámiť tak, aby bolo zrejmé, že si je naozaj vedomá prísľubu katolíckej stránky.

Obe stránky majú byť poučené o podstatných vlastnostiach manželstva, ktorými sú jednota a nerozlučiteľnosť, a tiež o cieľoch, ktorými sú dobro manželov a plodenie a výchova detí.

Je dobré uvedomiť si, že pri miešaných zväzkoch ide o platné manželstvá, ale nepovažujú sa za sviatostné. Pre katolícku stránku sú však aj tieto manželstvá nerozlučiteľné.

Prečo sa miešané manželstvá nepovažujú za sviatostné?

V súčasnom katolíckom liturgicko-pastoračnom chápaní sviatosť manželstva vzniká medzi tými manželmi, ktorí boli pokrstení tým istým krstom, pričom okrem sviatosti krstu sú zjednotení zvlášť aj vďaka Oltárnej sviatosti. Vtedy sa sobášny obrad môže konať aj v rámci svätej omše, keď obaja mladomanželia jedia eucharistický chlieb, veľmi konkrétny dar Pána Ježiša. Dôležité je uvedomiť si, že obaja robia to isté.

Inou situáciou je manželstvo, v ktorom je jedna stránka nepokrstená, čo sa v praxi aj stáva, zvlášť vo väčších mestách, lebo sú križovatkami rôznych ciest. Aj takýto zväzok je darom od Boha, veď on sám ako Stvoriteľ vpísal do samej prirodzenosti muža a ženy aj povolanie do manželstva.

Z pohľadu Katolíckej cirkvi aj tu vzniká platné manželstvo po udelení patričného dišpenzu od takzvanej prekážky rozdielnosti kultu. Vtedy je sobášny obrad bez svätej omše. Takýto manželský zväzok je teda už svojou prirodzenosťou trvalý a výlučný. Avšak chýba v ňom to, čo nazývame osobitným posilnením a posvätením, ako je to vo zväzku, v ktorom obaja manželia sú zjednotení tým istým krstom a ďalšími sviatosťami.

Pastoračná prax, ktorú som dlhoročne konal zvlášť vo veľkom meste, ma naučila, že medzi týmito spomínanými dvomi situáciami sa nachádzajú mnohé ďalšie so svojimi odtienkami podľa toho, v akých dvoch ľuďoch sa zrodila vzájomná láska, a tiež od ich ďalších rozhodnutí a smerovania.

Avšak aj manželstvo, v ktorom je jeden nepokrstený, sa postupne môže stávať sviatosťou, ak sa manželia rozhodnú zjednocovať sa aj na duchovnej ceste.

Manželstvá sa uzatvárajú nielen v kostole, ale aj na úrade. Aký je v tom rozdiel? Čo je na sviatostnom manželstve iné oproti úradnému?

Pomôžem si pekným vyjadrením od snúbencov, ktorí povedali, že nepotrebujú papier, lebo majú iné potvrdzovacie publikum: Pána Boha a anjelov.

V kostole po sobáši mladomanželia nedostávajú nijaký papier. Zvykneme im dávať len pamiatku. V prípade potreby si môžu kedykoľvek vypýtať sobášny list ako dokument z farskej matriky. Pre bežný občiansky život je pre nich potrebnejší doklad z miestneho úradu, ktorý im vyhotovia na základe toho, že po sobáši odnesieme na miestny úrad sobášnu zápisnicu, ktorá bola podpísaná v kostole.

V duchovnom rozmere je rozdiel v tom, že sviatostné manželstvo má aj mystický charakter, nie však v ezoterickom neosobnom zmysle. Sviatosti v zmysle kresťanského chápania sú viditeľnými znakmi neviditeľného daru od Boha. Boh, ktorý je osobou, týmto darom dáva veriacim ľuďom možnosť, aby sa ho mohli osobitným spôsobom dotknúť.

Sviatostný manželský zväzok je znakom toho, že Ježiš Kristus sa navždy spojil s Cirkvou, svojou milovanou nevestou, za ktorú vydal seba samého. Vždy ma fascinovalo prirovnanie, že manželská vernosť je odrazom vernosti Ježiša Krista s Cirkvou, Boha s človekom.

Foto: archív M. G.

Napriek viere v Boha mnoho manželstiev dnes prežíva krízu. Ako jej možno predísť? 

Na túto otázku by asi mali odpovedať samotní manželia, ktorí prekonali krízové obdobie a vedia to s odstupom nejako pomenovať.

Čo je podľa vás najväčšou hrozbou pre manželstvo?

Bežnými hrozbami sú pohltenie pracovnými nárokmi, informačný pretlak, veľká rôznosť aj protichodných názorov, náročná choroba, vzájomné odcudzenie a iné sociologické záťaže, pri ktorých sa rýchlejšie vyčerpávajú psychické a fyzické energetické zásoby, ktoré potom chýbajú pre každodenné budovanie vzťahu. Hrozbou však môže byť aj príliš veľa pohodlia. Poznáme to príslovie so psíkom, ktorý mal veľa dobroty.

A z pohľadu kresťanskej spirituality?

Popri prirodzených radostiach a starostiach je z pohľadu kresťanskej spirituality hrozbou predovšetkým zabudnutie na pestovanie vzťahu s tým, pred ktorého tvárou sa manželia sobášili.

Inými slovami, keď sa málo pamätá na sobášny deň. Vtedy sa manželia rozhodli prejavovať si jeden voči druhému viditeľnú manželskú lásku a tak byť jeden pred druhým znamením neviditeľnej a večnej Božej lásky – sile, ktorej sa rozhodli vedome podriaďovať. Obaja a na celý život.

Ako cirkev pomáha manželom, ktorí po rokoch zistia, že ich manželstvo nefunguje a ich vzájomné spolužitie po ľudskej stránke „nie je možné“?

Univerzálne platná pomoc neexistuje, ako neexistujú rovnaké osobné či rodinné životné príbehy. Pre záujemcov existujú mnohé programy a iniciatívy na podporu budovania manželského života – a tiež pre rozvedených.

„Pre napĺňanie podstatných vlastností manželstva, ktorými sú jednota a nerozlučiteľnosť, musia byť vždy dvaja. Niekedy dobrá vôľa len jedného nestačí.“ Zdieľať

O nešťastné vzťahy by sa mala zaujímať aj bližšia rodina či komunita v zmysle prijatia, vypočutia, záujmu a pochopenia. Aj keď manželia z jednej strany tvoria autonómne spoločenstvo, z druhej stále zostávajú súčasťou rôznych iných vzťahov, v ktorých vznikali a stále vznikajú rôzne situácie, ktoré majú na všetkých pozitívny alebo negatívny vplyv.

Aj ja som svojím spôsobom v životnom okruhu manželov, ktorých som pripravoval na sobáš či sobášil. Mám vo zvyku kontaktovať ich v deň výročia sobáša, keď sa ich spýtam, ako sa im darí. A tu sa deje vzájomné ovplyvňovanie. Keď počujem, že vytrvalo kráčajú v spoločnom živote, pripomína mi to vernosť v mojej kňazskej službe. Oba stavy sú svojím spôsobom zasvätením, ide o dve sviatosti služby.

Dnes manželstvo mnohí nezvládajú, počet rozvedených katolíkov rastie. Ako na nich vzhliada Katolícka cirkev?

Neviem dať jednoduché odpovede na tieto zložité otázky. Posynodálna apoštolská exhortácia pápeža Františka Amoris laetitia o láske v rodine priniesla veľkodušné zamyslenia a podnety aj v súvislosti s rozvedenými. Dá sa v nej rozoznať láskavé úsilie prekonať zjednodušujúce čiernobiele kategorizovanie ľudí na takzvaných regulárnych a neregulárnych.

Tiež vyjadruje hlbokú úctu ku každému človekovi, ktorý nikdy nie je v prvom rade nejaký „problematický prípad“ v nejakej kategórii, ale nezameniteľná osoba so svojím príbehom, so svojou cestou s Pánom Bohom a k Bohu.

Pápež v kapitole o sprevádzaní, rozlišovaní a integrovaní krehkosti uvádza, že ak sa vezme do úvahy nespočetná rôznorodosť konkrétnych situácií, je pochopiteľné, že od synody alebo od exhortácie by sa nemal očakávať nový všeobecný normatív aplikovateľný na všetky prípady. Vždy sú možné pastoračné individuálne rozlišovania konkrétnych situácií.

V exhortácii Evangelii gaudium o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete, v bode 44 uvádza, že malý krôčik uprostred veľkých ľudských ohraničení môže byť Bohu vzácnejší než navonok bezchybný život človeka, ktorý trávi svoje dni bez toho, aby čelil významným ťažkostiam. Všetkým sa musí dostať útecha a povzbudenie zachraňujúcej Božej lásky, ktorá tajomne pôsobí v každom človeku bez ohľadu na jeho minulé chyby alebo pády.

Mnohí ľudia by radi uzatvorili iný manželský zväzok než muža a ženy. Sú prípady, keď chce človek uzatvoriť manželstvo s partnerom rovnakého pohlavia alebo so zvieraťom, s robotom, či s vecou. Čo si o tom myslíte?

To, čo je možné v legislatívnom rámci, niekedy nie je v súlade s inými spoločensko-eticko-morálnymi rovinami.

Máte recept na šťastné manželstvo?

Mladomanželom v kostole som zvykol popriať, aby tento ich sobášny deň nebol najkrajší v živote. Želal som im, aby ich tie krajšie a najkrajšie dni ešte len čakali. Z toho dôvodu mi aj trochu zapasovalo, keď v ten deň zrovna pršalo. (Úsmev.)

Pre manželov, ktorí šťastie hľadajú v dozrievaní vo vernosti a láske, môže byť dobrou pomôckou predstava dosiahnutia neba. Lebo manželstvo nie je cieľom, ale prostriedkom, aby sa dvaja podopierali, nadľahčovali a už na ceste sa cítili tak trochu ako v nebi. Pre tých, ktorí prijali kresťanské posolstvo, je nebo tam, kde je Pán Ježiš, pred ktorého tvárou manželstvo otvorili. A on by mal byť najväčšou láskou oboch manželov.

Hľadať túto Ježišovu večnú Božiu lásku cez čítanie a štúdium evanjelia, dobrú literatúru, modlitbu či sviatosti znamená hľadať to, čo sa potom vynára ako stabilná opora v spleti našich premenlivých pozemských radostí aj starostí, šťastí aj nešťastí, období zdravia aj chorôb.

Bez ohľadu na rodinný stav či životnú situáciu, v ktorej sa nachádzame, všetci sme na ceste. Aj manželstvo, v ktorom všetko „ide dobre“, je na ceste. Môže rásť, učiť sa, prekonávať nové etapy. Pozná zlyhanie, potrebuje zmierenie, odpustenie, nové lepšie začiatky.