McCarrickov škandál: Problémom nie je len sexuálne zneužívanie

McCarrickov škandál: Problémom nie je len sexuálne zneužívanie

Biskup Theodore McCarrick (vpravo) počas tlačovej konferencie v roku 1999. Foto – TASR/AP

Len ťažko sa hľadajú slová, ktorými možno dostatočne silno odsúdiť zvrhlé konanie bývalého kardinála Theodora McCarricka. A je priam nemožné pochopiť, ako sa tento človek vôbec mohol dostať medzi cirkevnú špičku.

Katolíckou cirkvou v USA v posledných dňoch lomcuje sexuálny škandál, ktorý nemá obdoby.

Emeritný arcibiskup Washingtonu, 88-ročný Theodore Edgar McCarrick sa vzdal kardinálskeho titulu po tom, čo sa prevalili informácie, ako pred takmer polstoročím sexuálne zneužíval deti a mladistvých.

Pápež František jeho rezignáciu ihneď prijal. Zároveň mu nariadil úplne sa stiahnuť z verejnosti a v de facto domácom väzení čakať v modlitbe a pokání na výsledky kánonického procesu. Zároveň prebieha civilné vyšetrovanie.

Podobnú situáciu prežívala cirkev aj pred piatimi rokmi, keď bol zo sexuálneho obťažovania kňazov a seminaristov obvinený medzičasom zosnulý škótsky kardinál Keith O´Brien. Aj keď sa pod tlakom okolností rozhodol nezúčastniť na konkláve, z ktorého vzišiel pápež František, kardinálskeho titulu sa nikdy nevzdal.

Jediným kardinálom v novodobej histórii, ktorý tak urobil, bol jezuita Louis Billot v roku 1927. Jeho motívy však boli úplne iné ako v McCarrickovom prípade – zo strany Billota išlo o vyjadrenie verejného nesúhlasu s politikou vtedajšieho pápeža Pia XI.      

Ignorovanie závažných podozrení

McCarrickov prípad vyvoláva okrem zvyčajných naliehavých otázok o predchádzaní sexuálnemu zneužívaniu a účinnej pomoci obetiam aj dve znepokojivé otázky.

Prvou je, ako sa takýto človek vôbec mohol stať washingtonským arcibiskupom a kardinálom. Samozrejme, nielen v cirkevnom prostredí sú známe prípady sexuálnych predátorov, ktorí svoje konanie dokázali utajovať dlhé desaťročia. Zrejme najpríznačnejším je prípad mexického kňaza a zakladateľa vplyvného hnutia Kristovi legionári Marciela Maciela Degollada.

V McCarrickovom prípade však o dôsledne utajenom konaní nemožno hovoriť. Kardinál Joseph William Tobin, súčasný arcibiskup Newarku v New Jersey, kde v 80. a 90. rokoch pôsobil aj McCarrick, v oficiálnom stanovisku priznal, že dlhodobo sa vedelo o troch obvineniach zo sexuálnych vzťahov McCarricka s dospelými osobami.

Ešte pred jeho menovaním za arcibiskupa Washingtonu a následne za kardinála kolovali závažné informácie o dôverných vzťahoch biskupa s mladými kňazmi a seminaristami. Už to ho malo diskvalifikovať z ďalšej cirkevnej kariéry a byť dôvodom pre dôsledné prešetrenie obvinení.


Americký kardinál Theodore Edgar McCarrick vo Vatikáne v roku 2013. Foto – TASR/AP

Prípady McCarricka, O´Briena či viedenského arcibiskupa – kardinála Hansa Hermanna Groëra podľa vatikanistu Andreu Tornielliho indikujú, že precíznosť výberu nových biskupov a kardinálov je nedostatočná.

Nejde totiž len o prípady z 90. rokov, keď sa o sexuálnom zneužívaní hovorilo omnoho menej ako dnes a pri selekcii nových biskupov sa na tieto skutočnosti nedostatočne prihliadalo. Dôkazom je aj nedávna kauza okolo čilského biskupa Juana Barrosa, ktorého vymenoval a neskôr aj neuvážene bránil pápež František.    

Prečítajte si aj
Keď zneužijú nielen telo, ale aj svedomie Zdieľať

Jedným z možných riešení je, že normy, ktoré Svätá stolica stanovila, aby sa zabránilo vysväteniu kňazov nevyrovnaných so svojou sexualitou, budú rozšírené a aplikované aj pri svätení biskupov či menovaní kardinálov. Vrátane psychologických testov a pohovorov, ktoré musia absolvovať záujemcovia o kňazské povolanie.  

Kľúčová zodpovednosť pritom leží na pleciach apoštolských nunciov, ktorí by mali Kongregácii pre biskupov podať čo najkomplexnejšiu správu nielen o spôsobilosti, ale aj o povesti zvažovaných kandidátov.

To by mali napomôcť aj miestni biskupi, kňazi a laici, ktorí by mali nunciom podávať neskreslené informácie. Dôkazov, že zhovievavé prehliadanie pochybení je cestou do pekla, už bolo dosť.

Zároveň je potrebné, aby nunciovia mali dostatočný odstup od prípadných tlakov zo strany politických, ekonomických či cirkevných predstaviteľov lobujúcich za im vyhovujúcich, aj keď nespôsobilých kandidátov.

Nulová tolerancia musí platiť pre všetkých

Druhou znepokojivou otázkou, ktorú vyvoláva nielen kauza McCarrick, je, či sú sexuálni delikventi z radov kléru dostatočne trestaní.

Koncom júna vatikánsky tribunál odsúdil na päťročné väzenie cirkevného diplomata Carla Alberta Capella za prechovávanie detskej pornografie. „Na druhej strane preláti, ktorí preukázateľne obťažovali deti a dospievajúcich a tým zničili ich životy, v mnohých prípadoch nestrávia v cele ani deň,“ napísal spomínaný vatikanista Tornielli.

Exemplárne potrestať radového kňaza nestačí. Zjavne si to uvedomuje aj kardinál Seán Patrick O´Malley, predseda Pápežskej komisie pre ochranu maloletých, ktorý vyhlásil, že nulová tolerancia sexuálnych škandálov musí platiť pre všetkých bez rozdielu.

„Cirkev a jej predstavitelia by sa mali hanbiť za svoje ničnerobenie,“ napísal jezuitský časopis America, podľa ktorého o McCarrickovej minulosti už roky nie sú žiadne pochybnosti a počas svojho pontifikátu bol o nej informovaný aj pápež Benedikt XVI.

Podľa časopisu amerických jezuitov sa cirkev nemôže tváriť, že McCarrickov prípad je ojedinelý, pretože k zneužívaniam – nielen sexuálnym, ale aj mocenským – dochádza aj inde. Vatikán preto musí jasne deklarovať odhodlanie odvolávať biskupov za akékoľvek formy zneužívania a dôvody odvolania aj verejne pomenovať.

Jediným spôsobom, ako chrániť dobré meno cirkvi, nie je pokrytecká politika mlčania, zametania pod koberec a falošnej solidarity, ale absolútnej otvorenosti, transparentnosti a v prípade preukázaných sexuálnych deliktov aj nekompromisnej spravodlivosti.

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo