Svet kresťanstva Cirkev 04. február 2021

Reformy vo Vatikáne Pápež plánuje veľké zmeny, dotknú sa viacerých úradov aj známych kardinálov

Imrich Gazda
Imrich Gazda

Čo všetko vieme o chystanej reforme Rímskej kúrie, prečo mešká a kde sa objavili najväčšie problémy?

Čo všetko vieme o chystanej reforme Rímskej kúrie, prečo mešká a kde sa objavili najväčšie problémy?

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Imrich Gazda

Pápež plánuje veľké zmeny, dotknú sa viacerých úradov aj známych kardinálov
Pápež František počas predvianočného stretnutia s členmi Rímskej kúrie v roku 2013. Foto - TASR/AP


Nebyť pandémie, ktorá pribrzdila život aj vo Vatikáne, uplynulý rok by zrejme vošiel do dejín ako rok prelomovej reformy Rímskej kúrie. Nestalo sa, a tak sa očakávania presunuli do roku 2021.   

Všetko by sa malo odvíjať od novej apoštolskej konštitúcie, ktorej návrh s pracovným názvom Praedicate evangelium schválila Rada kardinálov ešte v apríli 2019. Následne bola rozoslaná na pripomienkovanie predsedom biskupských konferencií, synodám východných cirkví, konferenciám vyšších predstavených rehoľníkov i rehoľníčok či niektorým pápežským univerzitám.

Po zapracovaní pripomienok, dopracovaní ostávajúcich detailov a schválení pápežom Františkom nový dokument nahradí doteraz platnú apoštolskú konštitúciu Pastor bonus o Rímskej kúrii, ktorú v roku 1988 vydal pápež Ján Pavol II.

Počas 33 rokov sa v dôsledku celospoločenského i vnútrocirkevného vývoja kompetencie viacerých vatikánskych úradov zmenili, niektoré boli zlúčené a vznikli nové. No kým počas pontifikátov Jána Pavla II. a Benedikta XVI. boli zásahy do štruktúry kúrie len príležitostné, počas éry súčasného pápeža sa s nimi roztrhlo vrece.

Momentálny stav je teda taký, že popri sebe fungujú starobylé kongregácie, ktoré sú de facto nemenné, pápežské rady, z ktorých viaceré sú už dávnejšie odsúdené na zlúčenie alebo zánik, a Františkom zriadené dikastériá, ktoré sú novým typom vatikánskych „superúradov“. Práve vytvorenie väčšej synergie a lepšia vzájomná koordinácia a komunikácia sú základnou filozofiou aktuálnych reforiem.

Aj preto sa už s netrpezlivosťou čaká na vydanie novej apoštolskej konštitúcie, ktorá by v tom celom urobila definitívny poriadok a nastavila jasný systém fungovania pre nasledujúce roky či skôr desaťročia.

Samozrejme, so štrukturálnymi zmenami možno očakávať aj viaceré významné personálne obmeny.

Čo všetko je teda v hre?

Ako ustáť Vatileaks III.   

Najväčšia pozornosť sa upiera na kľúčový orgán – Štátny sekretariát Svätej stolice, ktorý po silných štátnych sekretároch z dôb Jána Pavla II., kardináloch Agostinovi Casarolim a Angelovi Sodanovi, počas uplynulých 15 rokov viedli menej výrazné osobnosti – Tarcisio Bertone (za Benedikta XVI.) a Pietro Parolin (za Františka).

Návrh novej apoštolskej konštitúcie podľa vatikanistu Andreu Gagliarducciho zo spravodajskej agentúry ACIstampa pôvodne počítal s kompetenčným posilnením Štátneho sekretariátu.

Od jesene 2019 do jesene 2020 – teda už po rozoslaní návrhu apoštolskej konštitúcie na celocirkevné pripomienkovanie – sa však tieto zámery zrútili ako domček z karát. Dôvodom sú rozsiahle podozrenia z netransparentného narábania s finančnými prostriedkami, a to najmä v Prvej sekcii Štátneho sekretariátu.

Dôsledkom je nielen masívne vyšetrovanie, ale aj suspendovanie a zadržanie niektorých vysokopostavených (ex)zamestnancov, čo viedlo až k vynútenej rezignácii prefekta Kongregácie pre kauzy svätých a niekdajšieho substitúta Prvej sekcie Angela Becciua v rokoch 2011 – 2018 (viac v rámčeku nižšie).

Ide o natoľko závažný prípad, že po kauzách Vatileaks I.Vatileaks II. by sme mohli hovoriť o Vatileaks III. No kým Vatileaks I. a II. boli vnímané ako dôsledky starých čias a garnitúr, s ktorými František urobil poriadok, „trojka“ už ide na jeho „triko“. A najmä na „triko“ jeho štátneho sekretára, ktorý nielenže neustrážil poriadok vo svojom úrade, ale podľa niektorých hlasov aj nedostatočne informoval pápeža o vzniknutých problémoch.

Ba nielen to. Do médií unikol list kardinála Parolina, z ktorého vyplýva, že o jednej z najvykričanejších transakcií – kúpe luxusnej nehnuteľnosti v centre Londýna – nielen vedel, ale vybavovaním pôžičky od tzv. vatikánskej banky (oficiálne Inštitút pre náboženské diela) vo výške 150 miliónov eur sa osobne angažoval v zabezpečovaní jej prefinancovania.

To všetko malo vplyv na to, že namiesto posilňovania došlo v uplynulom roku k oslabeniu postavenia Štátneho sekretariátu. A štátneho sekretára.


Kardinál Pietro Parolin slúži novoročnú svätú omšu v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Foto - TASR/AP

Najprv v septembri 2020 pápež nepredĺžil Parolinov mandát v kardinálskej komisii dohliadajúcej na chod „vatikánskej banky“. Dôkazom, že nejde o bežné rozhodnutie, je, že štátny sekretariát nemá svoje zastúpenie v tomto orgáne vôbec po prvýkrát. K zmene pritom došlo v úplnej tichosti, neinformovalo o nej ani Tlačové stredisko Svätej stolice.   

Naopak, do päťčlennej komisie pápež vymenoval trojicu kardinálov, ktorí podľa vatikanistu Sandra Magistera nemajú žiadnu ekonomickú kompetenciu, no patria do úzkeho Františkovho okruhu: ide o pápežského almužníka Konrada Krajewskeho z Poľska, prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov Luisa Antonia Tagleho z Filipín a arcibiskupa talianskej L´Aquily Giuseppeho Petrocchiho.

Len pre úplnosť – prezidentom komisie ostal 85-ročný kardinál Santos Abril y Castelló zo Španielska a pokračuje aj viedenský arcibiskup Christoph Schönborn.  

Rovnako sa Parolinovo meno neobjavilo ani v novozriadenej päťčlennej Komisii pre rezervované záležitosti, ktorá má vykonávať kontrolu nad verejnými zákazkami Svätej stolice a Mestského štátu Vatikán.

Čo je nové v kauze Becciu

Najsledovanejším prípadom vyšetrovania vo Vatikáne je v súčasnosti kauza kardinála Angela Becciua, o ktorom sme už viackrát písali aj v denníku Postoj (naposledy v tomto článku).

Preto len krátke zhrnutie. Pápež František ešte v septembri minulého roku dotlačil talianskeho kardinála k rezignácii z postu prefekta Kongregácie pre kauzy svätých a zbavil ho kardinálskych výsad. Dôvodom boli podozrenia z netransparentného nakladania s vatikánskymi financiami.

O niekoľko dní talianske médiá prišli s ďalšou šokujúcou informáciou – kardinál Becciu mal z vatikánskych prostriedkov finančne podporovať súdny proces proti austrálskemu kardinálovi Georgeovi Pellovi, ktorý bol odsúdený, uväznený, no napokon najvyšším súdom oslobodený spod obvinení zo sexuálneho zneužívania.

Ani to však nebolo všetko. V polovici októbra v Miláne zatkli ženu, ktorú talianske médiá označili za „dámu kardinála Becciua“ či „vatikánsku Mata Hari“. Cecilia Marognaová, údajná kardinálova komplicka, bola zadržaná na základe zatykača Interpolu vydaného na žiadosť Svätej stolice. Z nedávneho tlačového komuniké vyplýva, že súdny proces s ňou by sa mal začať už čoskoro.

Koncom minulého roka zároveň Austrálske centrum transakčných reportov a analýz (AUSTRAC) oznámilo, že v rokoch 2014 – 2020 bolo z Vatikánu do Austrálie uskutočnených 47-tisíc finančných prevodov v celkovej výške 2,3 miliardy austrálskych dolárov.

Z tejto informácie ostali prekvapení nielen Vatikán a austrálski biskupi, ale aj miestni politici. A preto si pýtali vysvetlenie. AUSTRAC ešte raz všetko prepočítal – tentokrát už v súčinnosti s vatikánskym Úradom pre finančný dozor a informácie (ASIF) – a v polovici januára priznal, že sa riadne sekol. Pôvodné čísla napokon korigoval na 362 prevodov vo výške približne 9,5 milióna austrálskych dolárov. Príčinou chyby malo byť to, že pod položku Vatikán boli zahrnuté aj finančné transakcie z Talianska.

Priznanie pochybenia však neznamená zastavenie vyšetrovania. AUSTRAC-u a ASIF-u sa nepozdávajú štyri konkrétne prevody, pričom pod dvoma, v celkovej výške necelých dvoch miliónov austrálskych dolárov, je podpísaný samotný Becciu.

K najdramatickejšiemu zásahu však ešte len malo dôjsť. Počas vianočných sviatkov pápež vydal apoštolský list motu proprio Una migliore organizzazione (Lepšia organizácia), ktorým Štátnemu sekretariátu odňal správu nad finančnými fondami a preniesol ju pod Správu majetku Apoštolskej stolice (APSA), kde budú podliehať kontrole Ekonomického sekretariátu.

Nebýva zvykom, aby pápeži vymieňali svojich štátnych sekretárov. Kardinál Parolin má 66 rokov a ak sa nič mimoriadne nestane, ostane pri Františkovi až do konca jeho pontifikátu. Aj keď s nalomenou dôverou.

Aktuálne udalosti však vytvárajú silný predpoklad, že paragrafy novej apoštolskej konštitúcie, ktoré sú venované Štátnemu sekretariátu, sa už prepisujú, a hoci naďalej pôjde o centrálny orgán, už ani zďaleka nebude takým kľúčovým ako v minulosti.

Väčší priestor pre laikov

Na rozdiel od Štátneho sekretariátu v posledných rokoch stúpol význam Ekonomického sekretariátu, ktorý pápež František zriadil v roku 2014 ako centrálny ekonomický úrad Svätej stolice. Po austrálskom kardinálovi Georgeovi Pellovi, ktorý sa v pozícii prvého prefekta Ekonomického sekretariátu pustil do veľkého upratovania, až kým ho pred piatimi rokmi neodstavili falošné obvinenia zo sexuálneho zneužívania, vedie tento úrad jezuitský kňaz Juan Antonio Guerrero Alves.

Medzi novozriadené „superúrady“ patrí aj Dikastérium pre laikov, rodinu a život, ktoré vzniklo v roku 2016, a prebralo kompetencie dvoch dovtedajších pápežských rád – pre laikov a pre rodinu. Na jeho čele stojí 73-ročný americký kardinál Kevin Joseph Farrell. Pred dvoma rokmi ho František vymenoval aj za komorníka Apoštolskej komory (tzv. kamerlenga), ktorý zohráva dôležitú rolu v čase uprázdneného pápežského stolca (tzv. sede vacante). 

Zaujímavosťou je, že tretiu najvyššiu pozíciu v rámci tohto dikastéria zastávajú dve ženy-laičky – Gabriella Gambinová a Linda Ghisoniová. A ďalší laici a laičky by sa mali v riadiacich pozíciách objavovať stále častejšie.

Laik Paolo Ruffini je pritom už dnes prefektom Dikastéria pre komunikáciu, ktoré od svojho vzniku v roku 2015 zastrešuje všetky mediálne inštitúcie Svätej stolice. Na rozdiel od Dikastéria pre laikov, rodinu a život však toto dikastérium už stihlo prejsť viacerými personálnymi otrasmi.

Najprv musel v roku 2018 po tzv. afére lettergate rezignovať prvý prefekt Dario Edoardo Viganò. Len niekoľko mesiacov nato sa z vatikánskych mediálnych štruktúr poberali dlhoročný šéfredaktor denníka L´Osservatore Romano Giovanni Maria Vian, riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Greg Burke aj jeho zástupkyňa Paloma García Ovejerová. Údajne kvôli nezhodám s Ruffinim.    

Catholic News Agency však nedávno prišla s informáciou, že stolička sa trasie aj pod samotným Ruffinim. Nahradiť by ho mohol populárny taliansky kňaz a autor viacerých televíznych a knižných rozhovorov s pápežom Františkom Marco Pozza.


Slnko zapadá za kupolou vatikánskej svätopeterskej baziliky. Foto - TASR/AP

Meškajúcej apoštolskej konštitúcii môžu viacerí významní vatikánski preláti vďačiť za to, že vo svojich úradoch nadsluhujú, niektorí už poriadnu dobu. Napríklad prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu Giuseppe Versaldi má 77 rokov a predseda Pápežskej rady pre kultúru Gianfranco Ravasi dokonca už 78 rokov.

Kánonický vek, po ktorého dosiahnutí musí každý nositeľ cirkevného úradu ponúknuť pápežovi svoju rezignáciu, je pritom 75 rokov.

Nakoľko sa však oba úrady majú po vydaní novej apoštolskej konštitúcie spojiť, František sa rozhodol ponechať Versaldiho aj Ravasiho na svojich pozíciách až do realizovania zmien.

Podobne je to s prefektom Kongregácie pre klérus Beniaminom Stellom (79 rokov), prefektom Kongregácie pre východné cirkvi Leonardom Sandrim (77), prefektom Kongregácie pre náuku viery Luisom F. Ladariom Ferrerom (76), prefektom Kongregácie pre biskupov Marcom Ouelletom (76), hlavným penitenciárom Apoštolskej penitenciárie Maurom Piacenzom (76) a prefektom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí Robertom Sarahom (75).

Navyše, 78 rokov má už aj predseda Governatorátu Mestského štátu Vatikán Giuseppe Bertello a 77 rokov arcikňaz Baziliky sv. Petra Angelo Comastri, ktorý je zároveň pápežským vikárom pre Mestský štát Vatikán a prezidentom Dielne sv. Petra zodpovedajúcej za chod a údržbu vatikánskej baziliky.

V prípade historických kongregácií sa, samozrejme, nepočíta s ich rušením. Možné sú však opakovane spomínané spájania. Napríklad z Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu by mohlo vzniknúť Dikastérium pre evanjelizáciu.

Ako vyplýva zo samotných slov pápeža v predvianočnom príhovore k členom kúrie v roku 2019, práve evanjelizačnému ohlasovaniu – ako napovedá aj pracovný názov návrhu novej apoštolskej konštitúcie Praedicate evangelium – by mala byť podriadená celá reforma.

S čím sa však určite počíta aj v prípade kongregácií, je iný štýl práce. Nemali by byť akýmisi „štátmi v štáte“ či „uzavretými pieskoviskami“, ale ich predstavitelia by mali medzi sebou omnoho viac komunikovať, koordinovať svoje postupy a vo veciach, ktoré majú „interdikasteriálny“ charakter, by mali nachádzať spoločné konsenzuálne riešenia.

Jednoducho, ich fungovanie by malo viac pripomínať štandardné zasadanie vlády. To si však vyžaduje výber nových lídrov, ktorým takýto štýl práce bude blízky.

Vatikanista Gagliarducci zároveň naznačuje, že nová konštitúcia by mohla pevne stanoviť päťročné funkčné obdobia s možnosťou jedného predĺženia, čo je zatiaľ len nepísané pravidlo, ktoré však František stále viac využíva.

Navyše podmienkou práce v kúrii, a to aj na nižších úrovniach, by mala byť minimálne štvorročná skúsenosť s praktickou pastoráciou.

Aj týmto sa má dosiahnuť väčšia dynamika, vitálnosť a evanjelizačný zápal v kuriálnych procesoch.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0