Európa je stále menej kresťanská. Ako je na tom Slovensko? (Vatikánska sedma)

Európa je stále menej kresťanská. Ako je na tom Slovensko? (Vatikánska sedma)

Mladí zdvíhajú kríž počas Svetových dní mládeže v Krakove v roku 2016. Foto - TASR/AP

Marcový súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho rubriky Svet kresťanstva Imricha Gazdu.

Európa prestáva byť kresťanským kontinentom, konštatoval v marci The Guardian. Táto správa až tak neprekvapila – odkresťančovanie starého kontinentu vnímajú predsa všetci.

Zistenia, ktoré priniesol britský denník, neboli postavené na pocitoch, ale na tvrdých dátach získaných spoločnosťou European Social Survey. Získané údaje vyhodnotil profesor teológie a sociológie náboženstva na St. Mary´s University v Londýne Stephen Bullivant.

Výsledky rozsiahleho výskumu sumarizuje záverečná správa, ktorá vyšla pod názvom Europe’s Young Adults and Religion.

Mladí Česi neveria, Poliaci áno. Zber dát bol naozaj masívny: prebehol v rokoch 2014 – 2016 v 21 európskych krajinách medzi mladými ľuďmi vo veku 16 – 29 rokov.

So žiadnym náboženstvom sa neidentifikuje až 91 percent mladých Čechov. Nasledujú mladí Estónci (81 %) a Švédi (75 %). Na opačnom konci stupnice sa ocitli naši severní susedia – ku kresťanstvu sa prihlásilo až 83 % mladých Poliakov.

Pre mnohých prekvapivo dopadlo porovnanie našich južných susedov – kým mladí Maďari sa zaradili medzi najmenej religiózne európske národy (so žiadnym náboženstvom sa neidentifikuje 67 percent z nich), medzi mladými Rakúšanmi je nereligióznych len 37 percent obyvateľov.

Ako sú na tom Slováci? Aj keď Slovensko nebolo do výskumu zaradené, neznamená to, že o religiozite mladých Slovákov nič nevieme.

Katedra sociológie Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave v spolupráci s Teologickou fakultou Trnavskej univerzity pred niekoľkými rokmi uskutočnili celoslovenský reprezentatívny sociologický výskum na vzorke 1 968 respondentov tretích ročníkov všetkých druhov stredných škôl, resp. septím v osemročných gymnáziách.

Zber údajov prebehol od októbra 2012 do júna 2013 a získané poznatky boli zverejnené v publikácii Analýza religiozity mladých katolíkov na Slovensku (Dobrá kniha 2014).

„Významná časť mladých ľudí na Slovensku považuje náboženstvo za veľmi dôležité pre seba,“ konštatuje vedúci výskumného tímu profesor Jozef Matulník.

K žiadnej z cirkví sa neprihlásilo 25 percent mladých respondentov zo Slovenska. Tí, ktorí sa prihlásili k niektorej z cirkví (1 242 respondentov), mali na päťstupňovej škále vyznačiť, nakoľko dôležité je pre nich náboženstvo. Dopadlo to takto:

Výskum zároveň potvrdil, že náboženstvu prisudzujú najväčší význam respondenti z Prešovského a Košického kraja a skôr ženy ako muži.

Podľa profesora Matulníka zároveň platí, že „mladí sa nehlásia k cirkvám v menšej miere ako dospelá populácia“.

Takže až také zlé to z hľadiska viery so Slovákmi asi nebude.

Pápež na Veľkú noc pokrstil nigérijského hrdinu

Veľkonočné sviatky majú západní aj východní kresťania už za sebou. K najzaujímavejším momentom patril krst nigérijského migranta, ktorého pápež František pokrstil počas veľkonočnej vigílie na Bielu sobotu v Bazilike sv. Petra.

John Ogah bol až do minulého roka obyčajným rímskym žobrákom. Jeho život zmenil deň, keď holými rukami odzbrojil zlodeja unikajúceho zo supermarketu a stal sa národným hrdinom. Krstným otcom sa mu stal policajt Nunzio Carbone, ktorý mal na starosti legalizáciu jeho pobytu v krajine.

Okrem Nigérijčana pápež pokrstil ďalších siedmich katechumenov z Talianska, Albánska, Peru a USA.


Pápež František víta v katolíckej cirkvi čerstvo pokrsteného Johna Ogaha. Foto – TASR/AP

Veľká noc však priniesla aj negatívne udalosti. V Salvádore priamo na Zelený štvrtok zavraždili 36-ročného katolíckeho kňaza Waltera Vásqueza Jiméneza. Traja maskovaní muži ho zastrelili počas príchodu do malej farnosti Las Lajas, kde mal slúžiť svätú omšu na pamiatku poslednej večere Ježiša Krista s apoštolmi.

„Otec Walter Vásquez Jiménez bol známy svojou angažovanosťou v pomoci miestnemu obyvateľstvu, ktoré trpí pod vládou mafie nazývanej maras alebo tiež ,mafia chudobných´,“ uviedol Vatikánsky rozhlas.

Mormóni sa prvýkrát zišli pod vedením nového proroka

Veľkú slávnosť mali počas veľkonočného víkendu aj veriaci Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní (nazývaní aj mormóni), ktorí sa zišli vo svojom centre v Salt Lake City na 188. generálnej konferencii

Stretnutie bolo špeciálne tým, že sa prvýkrát konalo pod vedením nového prezidenta (tzv. proroka) Russella M. Nelsona. Bývalý kardiochirurg sa vo veku 93 rokov stal 17. prorokom po tom, čo začiatkom roka vo veku 90 rokov zomrel dovtedajší prezident Thomas S. Monson.

Na generálnych konferenciách sa mormóni schádzajú dvakrát do roka.

Cirkev, ku ktorej sa vo svete hlási takmer 16 miliónov ľudí, patrí medzi 18 štátom registrovaných cirkví a náboženských spoločností aj na Slovensku. Pri poslednom sčítaní obyvateľstva sa k nej prihlásilo 972 veriacich. Samotná cirkev ich eviduje ešte menej – len 268.

Jednou vetou

V Austrálii pokračoval proces s kardinálom Georgeom Pellom obvineným zo sexuálnych deliktov.

Vo Viedni sa uskutočnila konferencia Spoločenstva evanjelických cirkví v Európe – ECAV na Slovensku zastupoval generálny biskup Miloš Klátik.

Pápež František schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anny Kolesárovej, ktorá tak môže byť vyhlásená za blahoslavenú; rovnako udelil súhlas so svätorečením pápeža Pavla VI. a biskupa Óscara Romera.

V Banskej Bystrici rokoval výbor Slovenského združenia Cirkvi adventistov siedmeho dňa aj Rada Cirkvi bratskej.

Uplynulo päť rokov od zvolenia pápeža Františka.

Prefekt vatikánskeho Sekretariátu pre komunikáciu Dario Edoardo Viganò rezignoval po tom, čo zatajil časť listu Benedikta XVI., v ktorej emeritný pápež skritizoval účasť liberálneho teológa na diele o teológii pápeža Františka.

Akademický senát Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zvolil za nového dekana Milana Juríka.

Policajt Arnaud Beltrame, ktorý sa nechal vymeniť za rukojemníčku počas útoku vo francúzskom Trèbes, bol katolíckym konvertitom.

V Moskve otvorili múzeum na pamiatku ruských „novomučeníkov“ 20. storočia.

Komentáre k Starému zákonu, Žalmy 51 – 75, na ktorých pracuje ekumenický kolektív autorov vedený Bohdanom Hroboňom, získali Cenu Dominika Tatarku za rok 2017.  

Foto mesiaca


Na Veľký piatok sa krížová cesta konala aj v rómskej osade v Trebišove. Foto – TASR/Roman Hanc

Čo by nemalo ujsť vašej pozornosti

Rozhovor Pavla Rábaru s talianskym exorcistom Giannim Sinim o pravej tvári diabla a boji s ním.

Nekrológ Jána Krupu o nemeckom kardinálovi Karlovi Lehmannovi.

Rozhovor Imricha Gazdu s evanjelizátorom Pavlom Strežom o charizmatikoch v politike, napätí medzi kňazmi a laikmi aj o kajúcich tryznách za obete holokaustu.

Filmová bodka

Vo veľkonočnom období sa v kinách objavili dva nové filmy s náboženskou tematikou – Mária Magdaléna (slovenská premiéra 22. marca) a Apoštol Pavol (5. apríla). V náboženskom prostredí sa s pozitívnejšími reakciami stretol film o apoštolovi národov. Evanjelistu Lukáša si v ňom zahral Jim Caviezel, ktorý stvárnil hlavnú postavu v už legendárnom Umučení Krista v réžii Mela Gibsona.

„Apoštol Pavol je o úroveň nižšie než Umučenie Krista, no oveľa vyššie než všetky ostatné nedávne biblické filmy pre svoje obsadenie, zvlášť Jamesa Faulknera a Jima Caviezela, ktorým sa darí vykresliť odvahu, zbožnosť a bratstvo tak, že akoby vyrastajú z pradávneho času a miesta, no napriek tomu sú aj úplne súčasné,“ napísal o filme zástupca šéfredaktora The Catholic Thing Brad Miner.

Vatikánska sedma ako newsletter prichádza do vašich emailových schránok vždy na konci mesiaca. Nájdete v nej nielen prehľad najdôležitejších udalostí uplynulých tridsiatich dní, ale aj odkazy na inšpiratívne texty, avízo očakávaných udalostí či aktuálny knižný alebo filmový tip.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo