O čo sa pokúša kardinál Sarah

O čo sa pokúša kardinál Sarah

Kardinál Robert Sarah v Kostole Svätej rodiny v bratislavskej Petržalke v júni 2016. Foto – Postoj/Pavol Rábara

Rok sa s rokom stretol a guinejský kardinál opäť rozvíril debatu o zmenách v liturgii. 

Prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí kardinál Robert Sarah volá po liturgickom zmierení. Spôsob, akým chce nastoliť mier medzi tradicionalistami a zástancami pokoncilovej liturgie, však vyvoláva otázky v oboch táboroch. 

Vráťme sa ale v kalendári o rok späť. Vlani v júli mal kardinál Robert Sarah príspevok na liturgickej konferencii v Londýne. Hovoril v ňom o nešvároch v pokoncilovej liturgii a vyzval kňazov, aby od Adventu slúžili omšu tvárou k východu, resp. krížu či apside, teda ad orientem

Vatikán sa však od Sarahových slov oficiálne dištancoval s tým, že žiadne smernice neboli a nebudú v tomto smere vydané a že je lepšie nepoužívať výraz „reforma reformy“. 

Kardinál sa stiahol a v neskorších rozhovoroch zjemnil vyjadrenia, no trval na tom, že v liturgii nastali veci, ktoré nie sú v poriadku. 

Tento mesiac, 7. júla, uplynulo desať rokov od vydania dokumentu Summorum Pontificum, ktorým pápež Benedikt XVI. uvoľnil pravidlá pre používanie predkoncilovej liturgie, tzv. tridentskej omše. 

Pri príležitosti tohto výročia napísal kardinál Sarah vo francúzskom periodiku La Nef text, ktorý vyvolal podobnú pozornosť ako jeho vlaňajšia prednáška. 

Staré prvky do novej formy

Prelát zodpovedný za liturgiu v článku, ktorý spracoval britský The Tablet, uviedol, že si želá mier medzi tradicionalistami a zástancami pokoncilovej liturgie. Hovoril o potrebe akéhosi zosúladenia medzi starou a novou formou omše. 

Fráza „reforma reformy“ by sa podľa kardinála Saraha už viac nemala používať. „Výraz ,reforma reformy´ sa stal synonymom pre dominanciu jedného tábora nad druhým, mohol sa stať nevhodným, preto radšej hovorím o liturgickom zosúladení. (…) V Cirkvi kresťan nemá oponenta!“ napísal Sarah. 

Prečítajte si aj
Africký kardinál v Petržalke: Mali by sme opäť sláviť omšu tvárou k Bohu Zdieľať

Evidentne si želá, aby sa riadna forma omše viac podobala na mimoriadnu, teda tridentskú. A rovno navrhuje, aké prvky by pokoncilová forma mohla od starej prebrať: prijímanie Eucharistie po kľačiačky a len na jazyk, modlitbu pred stupňami oltára, ktorá sa nachádza v úvode tridentskej omše, a tiež usmernenie pre kňaza, aby jeho prsty, ktoré sa dotýkali hostie, zostali po premenení spojené.

Ďalej kardinál Sarah navrhuje zosúladiť obe formy novým, spoločným kalendárom, v ktorom sa sviatočné dni budú sláviť v oboch formách omše s rovnakými čítaniami. V tejto oblasti pracovala ešte za čias pápeža Benedikta XVI. istá komisia, avšak bezvýsledne. 

Kardinál Sarah v článku jednoducho nabádal k uzmiereniu medzi vyznávačmi odlišných foriem rímskeho rítu. 


Omša slúžená v mimoriadnej forme vo Veľkej Británii. Foto – Lawrence OP

Prívržencov starej formy upozornil, že liturgia nie je „múzejný exponát“, ale mala by byť plodnou pre dnešných kresťanov. Smerom k účastníkom pokoncilovej formy povedal, že si želá, aby sa kňazi stavali do menej prominentnej pozície a odporúča umiestniť na oltár veľký kríž, ktorý by mohol vidieť každý v chráme ako „referenčný bod pre všetkých“.

Podľa kardinála Saraha by „bolo mylné myslieť si, že dve odlišné formy liturgie poukazujú na dve protichodné teológie“, napísal s tým, že treba modlitbou a štúdiom zistiť, „ako sa vrátiť k spoločnému reformovanému rítu s cieľom zmierenia vo vnútri Cirkvi“.  

Dobrý úmysel, zložité riešenie?

Treba povedať, že Sarahov text prekvapil a nemožno ho podceňovať. Zdá sa, že Sarahovo sebavedomie je dostatočne vysoko, aby si trúfol navrhnúť takéto konkrétnosti. 

Je dosť možné – a vôbec by sa tomu nebolo treba čudovať –, že sa cíti povzbudený slovami, ktoré na jeho adresu napísal emeritný pápež Benedikt XVI.

Ten v predslove k najnovšej Sarahovej knihe Sila ticha napísal, že „musíme byť vďační Svätému Otcovi Františkovi, že do vedenia kongregácie zodpovednej v Cirkvi za slávenie liturgie menoval takéhoto duchovného učiteľa. (…) Kardinál Sarah je majster ticha a vnútornej modlitby, a preto je liturgia v dobrých rukách“. 

Späť ale k Sarahovmu príspevku. 

Jeho volanie po tom, aby tradicionalisti nezazerali na ľudí, čo chodia na Novus ordo – a naopak, je chvályhodné a potrebné. 

Čo je diskutabilnejšou stránkou Sarahovej vízie, je spôsob, akým chce zmierenie napomôcť.

Na jednej strane sa vzdáva výrazu „reforma reformy“, no sám navrhuje zaviesť do pokoncilovej liturgie prvky zo starej, čím ju de facto reformuje. A to môže ľahko naraziť na odpor u jedných aj druhých (čo sa už deje). 

Je teda otázne, či by tieto myšlienky viedli ku skutočnému zmiereniu napätia medzi liturgickými barikádami. 

Prečítajte si aj
Kardinál Sarah: musíme napraviť nešváry v liturgii Zdieľať

Skôr sa tu zdá príhodné pripomenúť princíp načrtnutý Benediktom XVI. v knihe Posledné rozhovory. Peter Seewald sa ho v jednej časti pýta, prečo neurobil na poli liturgie počas svojho pontifikátu viac, keď mal na to všetku moc a považoval liturgiu za veľmi dôležitú. 

Benedikt XVI. odvetil, že skôr, ako dávať nejaké striktné pokyny na inštitucionálnej úrovni, je dôležitejšia snaha, aby ľudia pochopili liturgiu vo svojom vnútri, preto písal o nej knihy. „Liturgia sa napĺňa svojím významom a je slávená zvnútra. A to je niečo, čo sa nedá prikázať,“ povedal emeritný pápež.

Nepochybne myslí kardinál Sarah svoju víziu dobre, uvedomuje si nebezpečenstvo liturgických excesov a vyprázdnenie niektorých úkonov v pokoncilovom období.

Len riešenie tohto problému bude zrejme zložitejšie, ako sa môže zdať, a možno aj sám kardinál hľadá cestu, ako posúvať Cirkev vpred v spôsobe oslavy Boha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo